Slovenská domácnosť vlani dokázala mesačne usporiť 131 eur

Bratislava 23. novembra (TASR) - Zadlženosť slovenských domácností sa v minulom roku zvýšila. Vzrástli ich finančné záväzky a  výraznejšie stúpol podiel rodín, ktoré majú dlh zabezpečený nehnuteľnosťou. Slovenské domácnosti pritom dokázali v priemere nasporiť mesačne 131 eur, polovica domácností však nasporila menej ako 50 eur. Uvádza sa to v najnovšom čísle odborného bankového časopisu Biatec, ktorý vydáva Národná banka Slovenska (NBS). Tá uskutočnila vlani spoločne so Štatistickým úradom (ŠÚ) SR prieskum zameraný na finančnú situáciu a spotrebu domácností.
      Zvýšenie zadlženosti slovenských domácností však podľa NBS v rámci krajín eurozóny dosahuje stále nízku úroveň. "Výraznejšie vzrástol podiel domácností, ktoré majú dlh zabezpečený nehnuteľnosťou, vzrástol aj podiel domácností, ktoré majú dlh v inej forme," uvádza sa v Biatecu.
      Pri posudzovaní zadlženosti sa NBS v prieskume zamerala aj na pomer zadlženia ku finančným zdrojom, ktoré môžu domácnosti použiť na splácanie záväzkov. "Vzhľadom na pokles aktív sa pomer dlhu k aktívam zhoršil. V prípade skupiny domácností s úverom zaručeným nehnuteľnosťou sa naopak podiel dlhu na príjmoch v porovnaní so situáciou v roku 2010 znížil," informuje Biatec.
      Prieskum sa zameral aj na spotrebu domácností. Ukázalo sa, že typická slovenská rodina minula ročne na potraviny 3720 eur, čo predstavuje 31 % príjmov domácností. "Ekonomický blahobyt a materiálny životný štandard domácností je vo veľkej miere podmienený ich prístupom k ekonomickým zdrojom. Tie tvoria najmä ich príjmy a bohatstvo."
      Ako vyplýva z prieskumu, priemerná nominálna hodnota čistého bohatstva slovenských domácností bola na úrovni 65.683 eur. "Slovenské domácnosti disponujú priemerným hrubým ročným príjmom v hodnote 15.425 eur. Z hľadiska úrovne čistého bohatstva existujú regionálne rozdiely. Potvrdil sa trend, že regióny s vyššími priemernými príjmami a väčšou hodnotou obydlia mávajú vyššie čisté bohatstvo. "Bratislavské domácnosti disponujú výrazne vyššími príjmami, bývaním s vyššou hodnotou a vyšším čistým bohatstvom v porovnaní s ostatnými regiónmi,” konštatuje sa v Biatecu. 
      V rámci skúmania spotreby domácností bol prieskum zameraný aj na výdavky rodín na potraviny. Výsledky naznačujú, že slovenské domácnosti v priemere ročne minú na potraviny doma alebo mimo domova 4025 eur. Podiel výdavkov na potraviny na celkových príjmoch na Slovensku v priemere predstavuje 31 %.
      Z hľadiska úspor slovenská domácnosť v priemere dokázala ušetriť mesačne 131 eur, pritom však polovica domácností ušetrí menej ako 50 eur. "V priemere domácnosť usporí približne 10 % jej disponibilného príjmu," píše sa v časopise.
      Vplyv na úspory majú najmä príjmy rodiny. "Domácnosti s vyšším príjmom nasporia výrazne viac, v prípade 20 % domácností s najvyšším príjmom je to viac ako 300 eur pri miere úspor 14 %. Naopak, 20 % domácností s najnižšími príjmami dokáže mesačne v priemere ušetriť len niečo vyše 30 eur, čo predstavuje zhruba 6 % ich disponibilného príjmu," priblížila NBS v Biatecu.
      Národná banka Slovenska uskutočnila prieskum spoločne so ŠÚ SR v apríli 2014. Prvýkrát bol uskutočnený v novembri 2010. Vlani sa na ňom zúčastnilo 2135 domácností z celkového počtu 4200 oslovených domácností.

Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.