Reštrukturalizáciám podnikov bráni nízka dôvera v súdy, pomôcť má smernica EÚ

Bratislava 4. decembra (TASR) –  Nízky počet reštrukturalizácií, pri ktorých sa firma pod dohľadom súdu zbaví väčšej časti dlhov a môže pokračovať v činnosti, je okrem iného dôsledkom slabej dôvery podnikateľov v slovenské súdnictvo. Pomôcť by mohla smernica EÚ prijatá v lete, ktorú by malo Slovensko zaviesť do svojho právneho systému do roku 2021, uviedli v stredu zástupcovia právnickej spoločnosti CMS Slovakia.
      Hoci štatistické údaje o počte konkurzov tomu zatiaľ nenasvedčujú, ekonomické ochladenie v Európe prinesie aj hrozby bankrotov firiem. "Určite by som odporúčala, aby boli firmy aj občania oveľa opatrnejší vo svojich krokoch, či už v osobnom zadlžovaní alebo v riešení nejakých finančných ťažkostí," povedala špecialistka na insolvenčné konanie, konkurzy a reštrukturalizáciu firiem Zuzana Nikodémová.
      Slovensko má podľa februárovej správy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) veľmi nízku dôveru v súdny systém a súdy. To je jeden z dôvodov, prečo firmy odkladajú návrhy na reštrukturalizáciu až na čas, keď už prichádza do úvahy iba konkurz a zrušenie firmy. Pomôcť by mala smernica EÚ, ktorá rieši reštrukturalizácie a insolvenciu. "Jej cieľom je zatraktívniť reštrukturalizácie pre firmy tak, aby sa zbytočne nezacyklili do nejakého dlhého procesu, ale aby tie firmy, ktoré sa dostali do ťažkostí z objektívnych dôvodov, dostali šancu naštartovať znovu svoj biznis," spresnila Nikodémová.
      Problémom je podľa právnikov CMS najmä dĺžka a transparentnosť konaní, keď väčšina konkurzov trvá na Slovensku päť a viac rokov. Konkurzy naťahujú súdne spory, ale niekedy napríklad aj časovo náročný predaj nehnuteľného majetku dlžníka. Podľa Nikodémovej by k lepším výsledkom prispela napríklad zmena Registra úpadcov podľa českého vzoru, kde je možné vkladať aj sprievodné listiny a nemusia sa všetky údaje zapisovať ručne, či kontrola správcov konkurznej podstaty z úrovne Ministerstva spravodlivosti SR.
      Partner CMS Michal Huťan si myslí, že správnym krokom by mohla byť zmena legislatívy, ktorá by umožňovala neformálnu reštrukturalizáciu firiem. "Reputačné riziko je veľké," zdôraznil Huťan. Firmy, ktoré sa dostanú do finančných problémov a zákon im to prikazuje oznámiť, by sa mohli dohodnúť s veriteľmi bez zverejnenia svojej situácie. Informácia o tom, že je firma v reštrukturalizácii totiž odrádza možných obchodných partnerov a má vplyv aj na stabililitu zamestnancov, čo môže viesť k ďalšiemu zhoršeniu finančných výsledkov.

Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.