Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Aktuality

Daňové zvýhodnenie pri 13. a 14. platoch v praxi zatiaľ nefunguje

Kategória: Spravodajstvo

Vyplácanie daňovo zvýhodnených odmien v praxi nefunguje. V dôsledku zlého nastavenia podmienok vyplatilo totiž takýto 13. plat len minimum firiem.

Bratislava 22. augusta (TASR) –  Tvrdia to odborníci spoločnosti Grant Thornton Slovensko.
      Od 1. mája tohto roka umožňuje Zákonník práce zamestnávateľom daňovo zvýhodnené vyplácanie 13. platu (dovolenkový plat) a 14. platu (vianočný plat). Táto legislatívna novinka vzišla z dielne koaličnej SNS. Firmy mohli podľa nových podmienok poskytnúť zamestnancom 13. platy prvýkrát v júni tohto roka. V skutočnosti však v dôsledku nastavenia podmienok tak urobilo podľa poradenskej spoločnosti len minimum firiem.
      "Zo všetkých našich klientov, ktorí pôsobia vo výrobných aj nevýrobných sektoroch, túto možnosť dokázalo využiť menej ako 5 % firiem. Odhadujem, že na Slovensku vyplatili dovolenkový 13. plat podľa nového systému menej ako 3 % firiem," vyčíslila daňová partnerka Grant Thornton Silvia Hallová.
      Podľa odborníkov hlavným dôvodom, prečo podpora 13. a 14. platov nefunguje, je zlé nastavenie podmienok. "Oslobodenie sumy 500 eur od daňového zaťaženia príde až od roku 2019, nulové sociálne odvody z 13. a 14. platu budú možné až od roku 2021. Finančná úľava pre zamestnávateľov je tak dnes podľa podmienok Zákonníka práce úplne minimálna. Pri zdravotnom poistení zo sumy 500 eur ušetrí firma maximálne 16,20 eura. Zamestnávatelia okrem toho majú problém s určením priemerného príjmu. Napríklad prémie, ktoré presahujú priemerný príjem, im pri 13. plate dodatočne zvyšujú mzdové náklady," vysvetľuje Hallová.
      Rakúsky expert a partner Grant Thornton Wilfried Serles poukazuje na to, že daňovo-odvodové zaťaženie práce je na Slovensku vyššie ako v Rakúsku, ktoré sa považuje za krajinu s vysokými daňami. "Z rovnakého hrubého príjmu zostane zamestnancovi na Slovensku menej peňazí v čistom ako zamestnancovi v Rakúsku. To platí nielen pri porovnaní tisíceurovej mzdy, ale aj vyšších príjmov. Slovensko, žiaľ, zvyšovaním zaťaženia ceny práce v posledných rokoch predbehlo aj Rakúsko. Ak chce slovenská vláda ľuďom zvýšiť príjmy, musí znížiť zaťaženie ceny práce. Akékoľvek iné opatrenie ako zníženie daňovo-odvodového zaťaženia je len šou bez konečného efektu," myslí si Serles.
      Na porovnanie, pri hrubom príjme 1000 eur v Rakúsku a na Slovensku ostane zamestnancovi na Slovensku v peňaženke ročne o 1355 eur menej. Pri porovnaní platu vo výške 1500 eur sa rozdiel zvyšuje na 1575 eur. Dokonca aj pri plate 2000 eur, ktorý poberá zamestnanec na Slovensku a v Rakúsku, je na tom ešte stále lepšie rakúsky zamestnanec, a to konkrétne o 575 eur. "Dôvodom je atraktívne nastavené zdaňovanie dovolenkového a vianočného platu v Rakúsku, keďže 13. a 14. plat v Rakúsku štát zdaňuje len sadzbou 6 %. Vďaka tomu zostane ľuďom s nižším príjmom viac v peňaženke," vysvetľuje Serles.
      Slovenská vláda tak má podľa odborníkov v oblasti daňovo-odvodového zaťaženia čo doháňať. "Ako ukazuje rakúsky príklad, daňová legislatíva na Slovensku nie je pre nižšie a stredné príjmové skupiny, čiže drvivú väčšinu zamestnancov, sociálne udržateľná," dodal Serles.
      Ako nedávno vyhlásila SNS, reálny efekt zavedenia 13. a 14. platov očakáva v rokoch 2019 a 2020. V týchto rokoch by sa totiž malo začať ich oslobodenie od daní a odvodov v oveľa väčšej miere. Oslobodenie od daní a odvodov bude podľa strany prebiehať postupne.

Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.


Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.