Aké zmeny prináša tzv. „podnikateľské kilečko“?

Novinky v oblasti daní, účtovníctva a obchodného práva odstraňujú nadbytočnú administratívu

Významnú zmenu prináša novela zákona o účtovníctve, ktorá upravuje kritériá, na základe ktorých vzniká spoločnosti povinnosť overiť riadnu a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku audítorom. Zmena sa týka všetkých posudzovaných kritérií (t.j. celková suma majetku, čistý obrat, priemerný počet zamestnancov), ktoré sa podľa novely budú navyšovať. Povinnosť auditu tak odpadne mnohým spoločnostiam.

Zmeny sa dotkli aj zvyšovania základného imania v spoločnostiach s ručením obmedzeným. Pôvodná úprava vyžadovala, aby účtovná závierka použitá ako podklad pre zvýšenie základného imania bola overená audítorom. Po novom, ak sa na zvýšenie základného imania použije nerozdelený zisk spoločnosti, nie je viac potrebné účtovnú závierku overiť. To však platí len vtedy, ak hodnota zvýšenia základného imania nie je vyššia ako samotné základné imanie (pred jeho zvýšením). Odstráni sa tak ďalšia byrokratická prekážka, pretože v prípade zvýšenia základného imania z nerozdeleného zisku spoločnosti (ktorý aj tak môže byť podľa zákona vyplatený spoločníkom) niet dôvodu trvať na overení účtovnej závierky audítorom.

Donedávna mali podnikatelia povinnosť mať na každom predajnom mieste vyobrazený vzor pokladničného dokladu z eKasy. Novela túto povinnosť ruší, čím odbremeňuje podnikateľov od zbytočnej administratívy.

Viacerých podnikateľov určite poteší aj novinka v zákone o dani z príjmov. Po novom je možné uplatniť do daňových výdavkov spotrebu pohonných látok podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze zvýšenú o 20 %. Výdavky na pohonné látky si tak podnikatelia môžu automaticky zvýšiť o 20 %, bez povinnosti dokladovania vyššej spotreby.

Efektívnu zmenu prináša nové pravidlo, ktoré nariaďuje, aby sa zmeny v právnych predpisoch z oblasti daní a odvodov vykonávali len raz ročne s účinnosťou k 1. januáru. Má sa tak odstrániť neistota a chaos z neustále pribúdajúcich daňových a odvodových reforiem. Toto pravidlo nadobúda účinnosť 1.1.2021.

Zmeny v zákone o ochrane spotrebiteľa upravujú postup pri vybavovaní reklamácie v prospech predajcov

V súvislosti s opatreniami prijatými na pomoc podnikateľom prešiel úpravou aj zákon o ochrane spotrebiteľa. Jedna z najdôležitejších zmien sa týka postupu pri vybavovaní reklamácie. Podnikatelia (predávajúci) mali pôvodne povinnosť vybaviť reklamáciu v lehote do 30 dní od jej uplatnenia. Po novom začína plynúť táto lehota až fyzickým prevzatím reklamovaného tovaru. Má sa tak predísť situáciám, kedy spotrebiteľ uplatní reklamáciu elektronicky (emailom) a tovar odošle predávajúcemu až neskôr. Predávajúci sa tak nemôže fyzicky oboznámiť s vadou tovaru hneď po uplatnení reklamácie, čo v niektorých prípadoch komplikuje proces posúdenia a vybavenia reklamácie.

Pozitívnou zmenou pre podnikateľov je, že v prípadoch menej závažného porušenia povinností v oblasti ochrany spotrebiteľa môže Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) poskytnúť čas na odstránenie protiprávneho stavu a nemusí hneď ukladať podnikateľovi pokutu. Až následne, ak podnikateľ nenapraví pochybenie v poskytnutej lehote, SOI mu uloží pokutu. Dodávame, že novela nešpecifikuje pojem „menej závažné porušenie povinnosti“. Je na posúdení SOI, v ktorých prípadoch uzná za vhodné vyzvať podnikateľa na vykonanie nápravy.

Novela ruší povinnosť podnikateľov mať zverejnený reklamačný poriadok na viditeľnom mieste, pričom zariadenia poskytujúce stravovacie služby (napr. reštaurácie, závodné jedálne) ho nemusia mať vypracovaný vôbec.

Nová právna úprava odbremeňuje zamestnávateľov od viacerých byrokratických povinností

Podnikateľské kilečko novelizovalo viaceré zákony upravujúce aj povinnosti zamestnávateľov s cieľom znížiť zbytočnú administratívnu záťaž.

Zamestnávatelia mali donedávna povinnosť nahlasovať každé voľné pracovné miesto Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak si uvedenú povinnosť nesplnili, hrozila im pokuta do 300 EUR. Nová právna úprava túto pokutu ruší, povinnosť nahlasovať voľné pracovné miesta však naďalej trvá.

Zmena nastala aj v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP). Zamestnávatelia majú povinnosť vymenovať zástupcu zamestnancov zodpovedného pre BOZP už len vtedy, ak majú viac ako 10 zamestnancov. Ostatní zamestnávatelia tak môžu spraviť dobrovoľne.

Po novom, zamestnávatelia nemajú povinnosť nahlasovať Úradu verejného zdravotníctva zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do 2. kategórie prác. Do 2. kategórie sa zaraďujú profesie, pri ktorých je predpoklad, že majú nepriaznivý vplyv na zdravie, avšak nedosahujú zákonné limity, aby boli preradené do vyššej kategórie (ide napr. o celodennú prácu pri počítači, prácu v hlučnom prostredí a pod.) Uvedená povinnosť spôsobovala zamestnancom zbytočnú administratívnu prekážku a problémy, nakoľko v mnohých prípadoch nevedeli posúdiť, či ich zamestnanci spadajú do tejto kategórie prác.

Rozšírenie konceptu dočasnej ochrany podnikateľa má priniesť neformálnu reštrukturalizáciu a malý konkurz

Navrhovaná právna úprava, ktorú predstavilo Ministerstvo spravodlivosti SR, má pomôcť podnikateľom prekonať dôsledky koronakrízy a nadviazať na už zavedený koncept dočasnej ochrany podnikateľov. Hlavným cieľom je zjednodušiť a zrýchliť procesy týkajúce sa úpadku firiem dvoma inštitútmi, tzv. malým konkurzom a neformálnou reštitúciou.

Podľa ministerstva, malý konkurz má predstavovať typ nízko-nákladového konkurzu, ktorý umožní firmám pomerne rýchle ukončenie svojej činnosti a zabezpečí veriteľov bez potreby zdĺhavého konkurzného konania.

Neformálna reštrukturalizácia má byť zrýchlená a optimalizovaná reštrukturalizácia, o ktorú sa budú môcť uchádzať fyzické a právnické osoby, ktoré spĺňajú podmienky pre udelenie dočasnej ochrany (napr. značné zvýšenie počtu pohľadávok, pokles tržieb v porovnaní s rokom 2019 atď.). Jednou z ďalších podmienok má byť napríklad aj súhlas nadpolovičnej väčšiny veriteľov, ktorí sa dohodnú, že dajú dlžníkovi ešte šancu reštrukturalizovať spoločnosť.

Návrh novely je zatiaľ len v prípravnej fáze, jeho vývoj budeme ďalej sledovať.