CESTOVNÉ NÁHRADY

Poskytovanie cestovných náhrad a iných výdavkov v súvislosti s pracovnými cestami je upravené v zákone č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v z. n. p. Nárok na cestovné náhrady a iné výdavky (§ 1 ods. 1 zákona o cestovných náhradách) majú (ďalej budú tieto osoby označované ako "zamestnanci"): - zamestnanci v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere, - členovia družstva, ak sú v pracovnom vzťahu, - fyzické osoby, ktoré vykonávajú prácu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Zákon o cestovných náhradách (§ 1 ods. 2) upravuje poskytovanie náhrad aj: - osobám, ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu, - osobám, ktoré plnia pre právnickú alebo fyzickú osobu úlohy a nie sú k právnickej alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu alebo v inom právnom vzťahu, - osobám, o ktorých to ustanovuje osobitný predpis.

Cestovné náhrady sa poskytujú pri: - pracovnej ceste (tuzemská pracovná cesta, zahraničná pracovná cesta), - dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k inej FO alebo PO, - vysielaní zamestnanca do iného členského štátu EÚ, - vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, - výkone práce v zahraničí, - ceste v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť.

Pracovnou cestou sa rozumie čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko (ktoré je písomne dohodnuté so zamestnancom⁴⁰⁾ vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty.

Zamestnanec je povinný po skončení pracovnej cesty do 10 pracovných dní odo dňa skončenia pracovnej cesty alebo vzniku nároku na cestovné náhrady predložiť zamestnávateľovi všetky potrebné doklady (v písomnej podobe) na vyúčtovanie náhrad, ak nie je stanovená iná lehota v kolektívnej zmluve alebo vnútornom predpise zamestnávateľa. Táto lehota môže byť však najviac do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta skončená.

Zamestnávateľ je povinný do 10 pracovných dní odo dňa predloženia dokladov od zamestnanca vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty, ak nie je v písomnej dohode so zamestnancom alebo v kolektívnej zmluve, resp. vo vnútornom predpise zamestnávateľa stanovená iná lehota. Táto lehota môže byť maximálne do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady.

Tuzemské pracovné cesty

Osoby vyslané na pracovnú cestu majú podľa zákona o cestovných náhradách (§ 4) nárok na cestovné náhrady, ktorými sú: - náhrada preukázaných cestovných výdavkov, - náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie, - stravné, - náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov, - náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta pobytu alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na území SR, ak pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je dohodnutý iný čas, najviac však raz za jeden mesiac.

Cestovné výdavky

Zamestnanec má nárok na cestovné výdavky, ktorými sú cestovné lístky, lodné lístky, letenky, ležadlá, lôžka, mestskú/miestnu verejnú dopravu a takisto aj výdavky na taxík. Aby boli zamestnancovi uznané a preplatené cestovné výdavky, musí ich zamestnanec doložiť príslušným dokladom, t.j. lístkom, ktorý časovo a vecne súvisí s pracovnou cestou a miestom výkonu pracovnej cesty. V prípade, že zamestnanec nezdokladuje cestovné výdavky, môže sa zamestnávateľ rozhodnúť preplatiť mu náhrady v ním uznanej výške s prihliadnutím na podmienky pracovnej cesty (§ 35 ods. 1 zákona o cestovných náhradách).

Príklad č. 1

Zamestnanec bol vyslaný na pracovnú cestu vlakom. Vo vlaku zaplatil aj za lôžko. V meste vyslania na pracovnú cestu použil na prepravu mestskú hromadnú dopravu a má cestovný lístok. Má zamestnanec nárok na preplatenie cestovných výdavkov?

Riešenie

Zamestnanec má nárok na preplatenie cestovného lístka za vlak, ako aj príplatok za lôžko. Zároveň má nárok na preplatenie aj cestovného lístka za mestskú hromadnú dopravu v meste vyslania na pracovnú cestu. Všetky tieto výdavky predstavujú pre zamestnávateľa daňový výdavok podľa zákona o dani z príjmov, a to podľa § 19 ods. 2 písm. d). Pre zamestnanca predstavuje preplatenie cestovných výdavkov príjem, ktorý nepodlieha dani z príjmov FO.

Príklad č. 2

Zamestnanec bol vyslaný na pracovnú cestu. Cestoval vlakom, ale stratil cestovný lístok. Má zamestnanec nárok na preplatenie cestovných výdavkov?

Riešenie

Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť podľa podmienok železničného prepravcu preplatiť zamestnancovi cestovný lístok aj bez dokladu, a to vo výške, ktorú sa sám rozhodne uznať. Pre zamestnanca predstavuje preplatenie cestovných výdavkov príjem, ktorý nepodlieha dani z príjmov FO.

Náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách

Ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije súkromné cestné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku účtovnej jednotky, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len "základná náhrada") a náhrada za spotrebované pohonné látky (ďalej aj "PHL"), stanovené opatrením MPSVR SR č. 632/2008 Z.z.

Suma základnej náhrady je pre: - jednostopové vozidlá a trojkolky vo výške 0,050 €, - osobné cestné motorové vozidlá vo výške 0,183 €, - pre nákladné automobily, autobusy a traktory vo výške, ktorú si dohodne zamestnanec so zamestnávateľom.

Pri použití prívesu k osobnému cestnému motorovému vozidlu sa základná náhrada zvýši o 15%.

Náhrada za spotrebované PHL patrí zamestnancovi podľa cien PHL prepočítaných podľa spotreby PHL, uvedenej v technickom preukaze. Cenu preukazuje zamestnanec: - doklado