Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Pracovné cesty v daňových súvislostiach

Dátum: Rubrika: Daň z príjmov

Z hľadiska zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") sú riešené pracovné cesty z hľadiska:
-
zamestnávateľa, ktorý je povinný zabezpečiť svojim zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu cestovné náhrady určené osobitným predpisom, ktorým je napr. zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v z. n. p.(ďalej len "zákon o CN") a
-
podnikateľa, ktorý dosahuje príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, a ktorý vykonáva svoju činnosť mimo miesta svojho pravidelného vykonávania činnosti.
Cestovné náhrady vyplácané/poskytované zamestnávateľom pre zamestnanca vyslaného na pracovnú cestu
Ustanovenia ZDP riešia cestovné náhrady na strane zamestnanca v § 5 ZDP a na strane zamestnávateľa v § 19 ZDP.
Cestovné náhrady a ich daňové posúdenie na strane zamestnanca
predmetom dane nie je
cestovná náhrada
poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vzniká zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov (napr. zákon o CN), okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste.
Predmetom dane
u zamestnanca
nie je
len tá
cestovná náhrada
, ktorej povinnosť poskytnutia zo strany zamestnávateľa vyplýva priamo z ustanovení osobitných predpisov ako napr. zákona o cestovných náhradách. Všetky ostatné plnenia sú u zamestnanca zdaniteľným príjmom, t.j. suma vo výške rozdielu medzi sumou nároku vyplývajúceho napr. zo zákona o cestovných náhradách a poskytnutou sumou dohodnutou napr. v pracovnej zmluve (kolektívnej zmluve, vnútornom predpise).
Všetky
fakultatívne
(nenárokové, dobrovoľné) náhrady, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi, aj napriek tomu, že sú upravené v pracovnej zmluve (kolektívnej zmluve, vnútornom predpise), sú pre neho
zdaniteľným príjmom
, ktorý sa zdaňuje v súlade s § 35v úhrne zdaniteľných príjmov v
čase vyplatenia
predmetného plnenia.
Príklad č. 1:
Zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi pri pracovnej ceste sumu stravného vo vyššej sume, ako je suma stravného určená podľa zákona o cestovných náhradách. Vyššiu sumu vypláca na základe kolektívnej zmluvy. Je toto stravné u zamestnanca predmetom dane?
Z predmetu dane u zamestnanca je vylúčená len tá cestovná náhrada, ktorej povinnosť poskytnutia zo strany zamestnávateľa vyplýva priamo z ustanovení zákona o cestovných náhradách. Všetky ostatné vyššie plnenia (§ 9 zákona o CN) sú u zamestnanca zdaniteľným príjmom, t.j. aj suma vo výške rozdielu medzi sumou stravného vo výške nároku vyplývajúceho zo zákona o CN a poskytnutou sumou dohodnutou v kolektívnej zmluve (pracovnej zmluve, vnútornom predpise).
* * *
Príklad č. 2:
Spoločnosť so sídlom na území SR má konateľa, ktorý je občanom Francúzska. Konateľ prichádza do slovenskej spoločnosti z miesta bydliska vo Francúzsku. Patria mu cestovné náhrady podľa zákona o CN? Sú poskytnuté cestovné náhrady predmetom dane?
Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným sa na daňové účely považuje za zamestnanca a platiteľ príjmu (odmeny konateľa) sa považuje za zamestnávateľa. Predmetom dane nie je cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov, ktorým je aj zákon o CN, okrem vreckového poskytovaného pri zahraničných pracovných cestách. Konateľ spoločnosti je zahrnutý v personálnej pôsobnosti zákona o CN - ide o osobu zvolenú alebo vymenovanú do orgánu právnickej osoby, ak nie je k tejto právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu. Za pracovnú cestu sa na účely poskytovania cestovných náhrad považuje každá cesta konateľa, v rámci ktorej plní funkciu, ktorá pre neho vyplýva z postavenia konateľa spoločnosti. Podmienkou poskytovania cestovných náhrad je priama súvislosť medzi vykonanou cestou a činnosťou konateľa spoločnosti a nie miesto, kde sa táto činnosť vykonáva, pričom mu patria v tom istom rozsahu, výške a podmienok ich poskytovania ako zamestnancovi v pracovnom pomere.
* * *
Príklad č. 3:
Spoločnosť zamestnáva pracovníka na dohodu o pracovnej činnosti a vypláca mu cestovné náhrady. Sú tieto náhrady u zamestnanca zdaniteľným príjmom?
V § 1 ods. 2 písm. c) zákona o CNje upravené aj poskytovanie náhrad fyzických osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
ak je to v dohode
o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru,
dohodnuté
.
Tzn., ak je v dohode uvedené, že budú preplácané aj cestovné náhrady, potom tieto cestovné náhrady vo výške nároku podľa zákona o CN pre dohodára [zamestnanec s príjmom zo závislej činnosti z pracovnoprávneho vzťahu podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP] nie sú predmetom dane podľa § 5 ods. 5 písm. a) ZDP. V prípade, že to v dohode nie je dohodnuté, takto vyplatené náhrady sú predmetom dane poskytnuté v súvislosti s výkonom závislej činnosti (§ 5 ods. 2 ZDP) a zdania sa zamestnancovi vykonávajúcemu prácu na základe dohody o vykonaní práce v úhrne jeho príjmu v mesiaci vyplatenia.
* * *
Cestovné náhrady a ich daňové posúdenie na strane zamestnávateľa
Podľa § 19 ods. 2 písm. d) ZDP sú daňovým výdavkom zamestnávateľa cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov, ktorým je napr. zákon o CN.
Podľa § 4 zákona o CN zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí:
-
náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
-
náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,
-
stravné,
-
náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
-
náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta pobytu alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na území SR, ak podľa určených podmienok pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie však za jeden mesiac.
Stravné ako daňový výdavok
Nárok na stravné pri pracovnej ceste je upravený v zákone o CN, a to:
-
v § 5, ak ide o činnosť vykonávanú v tuzemsku, kde výška stravného býva určená opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len "MPSVaR"),
-
v § 13, ak ide o činnosť vykonávanú v zahraničí, kde základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene bývajú upravené opatrením Ministerstva financií SR.
Podľa § 5 zákona o CN, zamestnanec má nárok na stravné, ak jeho pracovná cesta
trvá najmenej 5 hodín v rámci jedného kalendárneho dňa
. Stravné je určené pevnou sumou pre jednotlivé časové pásma a z tohto dôvodu sa jeho použitie zo strany zamestnanca (aj u podnikateľa dosahujúceho príjmy podľa
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály