Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Najčastejšie chyby v závere účtovného obdobia a oprava chýb

Dátum: Rubrika: Podvojné účtovníctvo

Vyskúšajte našu 10-dňovú skúšobnú licenciu a získajte prístup k celému portálu zadarmo. Stačí sa bezplatne zaregistrovať.

Chcem prístup zdarma

Máte už predplatné? Prihláste sa.

Blíži sa koniec účtovného obdobia, ktorým je kalendárny rok 2023 a s ním aj povinnosť zostaviť účtovnú závierku pre účtovné jednotky, ktorých účtovným obdobím je kalendárny rok. Pred uzavretím účtovných kníh a zostavením účtovnej závierky je potrebné skontrolovať účtovníctvo tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Ide o základnú povinnosť účtovnej jednotky vyplývajúcu z § 7 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len "zákon o účtovníctve").
V tomto príspevku sa zameriame na najčastejšie chyby, ktoré sa vyskytujú pri účtovaní a prácach v závere účtovného obdobia a tiež sa budeme zaoberať opravami chýb, či už bežného účtovného obdobia alebo chýb minulých účtovných období v účtovných jednotkách, ktoré účtujú podľa opatrenia MF SR č. 23054/ 2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len "Postupy účtovania v PÚ").
NAJČASTEJŠIE CHYBY
V tejto časti si rozoberieme chyby súvisiace s inventarizáciou a so závierkovými účtovnými prípadmi.
Chyby súvisiace s inventarizáciou
Dôležitou súčasťou záverečných prác v rámci účtovného obdobia je vykonanie inventarizácie majetku, záväzkov a vlastného imania. Často sa inventarizácia vykonáva len formálne, nepresne a nedôsledne. Aby sme vedeli identifikovať chyby súvisiace s inventarizáciou, pripomeňme si základné povinnosti spojené s inventarizáciou.
Inventarizáciou
sa overuje vecná správnosť účtovníctva, a to či stav majetku, záväzkov a vlastného imania v účtovníctve zodpovedá skutočnosti, ako aj či ocenenie majetku, záväzkov a vlastného imania zodpovedá skutočnosti.
Periodicita a deň, ku ktorému sa vykonáva inventarizácia: 
Majetok Inventarizované obdobie
Dlhodobý hmotný majetok raz za 4 účtovné obdobia – ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (ďalej aj „súvahový deň“)
Dlhodobý nehmotný majetok, dlhodobý finančný majetok, zásoby, krátkodobý finančný majetok, hotovosť, pohľadávky, záväzky, vlastné imanie raz za účtovné obdobie – k súvahovému dňu
Jednotlivé kroky inventarizácie:
-
Vykonanie inventúry,
tzn. zistenie skutočného stavu majetku, záväzkov a vlastného imania, pričom sa vykonáva fyzicky, dokladovo alebo kombinovane. Termíny vykonania inventúr (§ 30 ods. 4 zákona o účtovníctve):
  • ­fyzickú inventúru hmotného majetku okrem zásob možno vykonávať v priebehu posledných troch mesiacov účtovného obdobia, prípadne v prvom mesiaci nasledujúceho účtovného obdobia;
  • ­fyzickú inventúru zásob možno vykonávať kedykoľvek v priebehu účtovného obdobia, prípadne v prvom mesiaci nasledujúceho účtovného obdobia.
-
V obdivoch prípadoch sa musí preukázať stav hmotného majetku (vrátane zásob) k súvahovému dňu údajmi fyzickej inventúry
upravenými o prírastky a úbytky
uvedeného majetku za dobu od skončenia fyzickej inventúry do konca účtovného obdobia, prípadne za dobu od začiatku nasledujúceho účtovného obdobia do dňa skončenia fyzickej inventúry v prvom mesiaci tohto účtovného obdobia.
-
Vyhotovenie inventúrneho súpisu
, ktorý obsahuje tieto údaje (§ 30 ods. 2 zákona o účtovníctve):
  • ­ obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky; právnické osoby uvedú sídlo, fyzické osoby bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od miesta bydliska,
  • ­ deň začatia inventúry, deň, ku ktorému bola inventúra vykonaná, a deň skončenia inventúry,
  • ­ stav majetku s uvedením jednotiek množstva a ceny podľa § 25 zákona o účtovníctve,
  • ­ miesto uloženia majetku,
  • ­ meno, priezvisko a podpisový záznam hmotne zodpovednej osoby alebo zodpovednej osoby za príslušný druh majetku,
  • ­ zoznam záväzkov a ich ocenenie podľa § 25 zákona o účtovníctve,
  • ­ zoznam skutočného stavu rozdielu majetku a záväzkov,
  • ­ odporúčania na posúdenie reálnosti ocenenia majetku a záväzkov k dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, zistené pri vykonávaní inventúry na účely úpravy ocenenia majetku a záväzkov podľa § 26 a 27 zákona o účtovníctve, ak sú takéto skutočnosti známe osobám, ktoré vykonali inventúru,
  • ­ meno, priezvisko a podpisový záznam osôb zodpovedných za zistenie skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov,
  • ­ poznámky.
-
Porovnanie skutočného stavu so stavom
v účtovníctve - skutočný stavu majetku, záväzkov a vlastného imania v inventúrnych súpisoch sa porovná so stavom majetku, záväzkov a vlastného imania v účtovníctve.
-
Vyhotovenie
inventarizačného zápisu
, ktorý obsahuje tieto údaje (§ 30 ods. 3 zákona o účtovníctve):
  • ­ obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky; právnické osoby uvedú sídlo, fyzické osoby bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od miesta bydliska,
  • ­ výsledky vyplývajúce z porovnania skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov s účtovným stavom,
  • ­ výsledky vyplývajúce z posúdenia reálnosti ocenenia majetku a záväzkov podľa § 26 a 27 zákona o účtovníctve, teda aj posúdenie správnosti stanoveného odpisovania, opravných položiek, rezerv a ocenenia reálnou hodnotou,
  • ­ meno, priezvisko a podpisový záznam osoby alebo osôb zodpovedných za vykonanie inventarizácie v účtovnej jednotke.
Po vykonaní inventarizácie by mala byť známa výška opravných položiek, rezerv, ocenenie majetku reálnou hodnotu. Rozdiely vyplývajúce z úpravy ocenenia podľa § 26 a § 27 zákona o účtovníctve sa neposudzujú ako inventarizačné rozdiely.
-
Analýza rozdielov a vznik a zaúčtovanie inventarizačného rozdielu 
- pred samotným vyčíslením inventarizačných rozdielov, mánk a prebytkov je potrebné prípadné rozdiely vzniknuté pri inventarizácii upraviť:
  • ­ normy prirodzených úbytkov zásob, ktoré sa účtujú na ťarchu účtu
    50 - Spotrebované nákupy
    a na ťarchu účtu príslušného účtu účtovej skupiny
    61 - Zmena stavu vnútroorganizačných zásob
    a v prospech príslušného účtu zásob,
  • ­ preukázateľné nesprávnosti v účtovníctve,
  • ­ škody na majetku, o ktorých sa účtuje na účte
    549 - Manká a škody
    .
______________________________
Poznámka: Prirodzenými úbytkami zásob sú technologické straty pri skladovaní zásob, pri manipulácii so zásobami vznikajúce rozprášením, vyliatím, rozbitím, vysychaním, odparením, uvädnutím a pod. Normu prirodzených úbytkov by mala účtovná jednotka na základe konkrétnych podmienok a vlastných skúseností za určité časové obdobie na základe inventarizácie pre každé účtovné obdobie prehodnocovať a prispôsobovať zmeneným podmienkam. Norma prirodzených úbytkov vyjadruje hranicu, po ktorú nezavinené úbytky zásob nie sú z účtovného hľadiska mankom ani škodou a považujú sa za riadnu spotrebu zásob.
______________________________
Inventarizačný rozdiel môže mať dvojaký charakter:
-
manko
- zistený skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve, pri inventúre pokladnice ide o schodok,
-
prebytok
- zistený stav je vyšší ako stav v účtovníctve.
Inventarizačný rozdiel zaúčtuje účtovná jednotka do účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov.
Chyby súvisiace s inventarizáciou
Nevykonanie inventúry a samotnej inventarizácie
k súvahovému dňu najmä v súvislosti s vlastným imaním.
Nie sú vykonávané fyzické inventúry pokladníc k súvahovému dňu, prípadne sa vykonávajú len formálne
. Časté chyby v rámci účtovania hotovosti sa vyskytujú počas účtovného obdobia napr. účtovanie rôznych transakcií, pri ktorých neboli prijaté peniaze fyzicky do pokladnice, čo vedie k vyššiemu zostatku v pokladnici ako je reálny stav. Tiež sa účtujú úbytky peňažných prostriedkov z pokladnice, pričom k fyzickému odovzdaniu nedošlo, čo môže viesť k mínusovému zostatku v pokladnici. Takýto stav je nemožný, je chybný a neprípustný.
Pri inventúre zásob
nie je posudzovaná využiteľnosť zásob
, nezisťuje sa čistá realizačná hodnota zásob oproti vykazovanej účtovnej hodnote (viď nižšie).
V internej smernici
nie sú určené normy prirodzených úbytkov zásob
.
Pri skôr vykonanej fyzickej inventúre napr. zásob
nie sú následne vyčíslené prírastky a úbytky k súvahovému dňu
.
Nevyhotovenie inventúrnych súpisov a inventarizačných zápisov
alebo sú vyhotovené neúplne (chýbajúce položky predpísaného obsahu).
Po vykonaní inventarizácie
nie je známa výška opravných položiek
, rezerv, ocenenie majetku reálnou hodnotu.
Nedostatočne sa inventarizujú záväzky, pohľadávky, preddavky
(pri preddavkoch sa často účtuje o preddavkových faktúrach a nie o skutočne realizovaných platbách) - nedôsledne vykonaná dokladová inventúra.
Nie sú vyčíslené inventarizačné rozdiely alebo sú vyčíslené chybne.
Inventarizačné rozdiely
nie sú zaúčtované do obdobia, ktorého sa týkajú alebo sú zaúčtované chybne
, napr. schodok nie je predpísaný k úhrade hmotne zodpovednej osobe (častou chybou býva, že nie je uzatvorená zmluva o hmotnej zodpovednosti), prebytok nie je účtovaný ako výnos.
Chyby súvisiace so závierkovými účtovnými prípadmi
Jednou z častých chýb je nezaúčtovanie všetkých účtovných prípadov do účtovného obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia. Medzi takéto účtovné prípady patria aj závierkové účtovné prípady, ktoré sú podľa § 2a ods. 1 písm. a) Postupov účtovania v PÚ účtovné prípady ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, pričom účtovný zápis sa uskutočňuje iba ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Medzi závierkové účtovné prípady možno zaradiť:
1.
Tvorba a zúčtovanie opravných položiek.
2.
Tvorba a použitie rezerv.
3.
Účtovanie o nevyfakturovaných dodávkach.
4.
Účtovanie o nevyfakturovaných pohľadávkach.
5.
Účtovanie kurzových rozdielov.
6.
Účtovanie zvýšenia, zníženia záväzkov.
7.
Účtovanie o zmene reálnej hodnoty cenných papierov a derivátov.
8.
Účtovanie zmeny hodnoty metódou vlastného imania.
9.
Účtovanie podľa zostatkovej doby splatnosti.
10.
Účtovanie o odloženej dani.
11.
Účtovanie o časovo rozlíšení nákladov a výnosov.
Tvorba a zúčtovanie opravných položiek
Opravné položky k majetku sa účtujú v prípade, ak zníženie ocenenia majetku v účtovníctve nemá trvalý charakter. Zníženie ocenenia majetku sa preukazuje údajmi zistenými pri inventarizácii, vrátane zdroja informácie o znížení ocenenia.
Tvorba opravných položiek
sa účtuje v prospech príslušných účtov opravných položiek účtovej skupiny
09 - Opravné položky k dlhodobému majetku, 19 - Opravné položky k zásobám, 29 - Opravné položky ku krátkodobému finančnému majetku
(jediný účet
291
) a
39 - Opravná položka k zúčtovacím vzťahom a vnútorné zúčtovanie
(jediný účet
391 - Opravná položka k pohľadávke
) súvzťažne na ťarchu nákladov (účty
505, 547, 553, 565
) okrem opravných položiek k zásobám vlastnej výroby, ktoré sa účtujú na ťarchu účtov účtovej skupiny
61 - Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob.
Zúčtovanie opravných položiek
sa vykonáva:
-
z dôvodu vyradenia majetku z účtovníctva, účtuje sa na ťarchu účtu opravných položiek súvzťažne v prospech príslušného účtu majetku,
-
z dôvodu úplného alebo čiastočného zániku opodstatneného predpokladu trvania zníženia hodnoty majetku, účtuje sa opačným účtovným zápisom ako tvorba, tzn. na ťarchu vecne príslušného súvahového účtu opravnej položky so súvzťažným zápisom v prospech účtu:
  • ­
    553 - Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k dlhodobému majetku,
  • ­
    505 - Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k zásobám,
  • ­
    61 - Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob,
  • ­
    565 - Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k finančnému majetku,
  • ­
    547 - Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam.
Viac si priblížime najčastejšie tvorené opravné položky, a to opravné položky k zásobám a opravné položky k pohľadávkam.
Opravná položka k zásobám
Ak sa pri inventarizácii zistí, že úžitková hodnota zásob nezodpovedá ich oceneniu v účtovníctve, prírastky hodnoty sa neúčtujú a úbytky hodnoty sú predmetom analýzy a ak nie je zníženie hodnoty definitívne, vytvára sa opravná položka. Ak obstarávacia cena alebo vlastné náklady zásob sú vyššie ako budú ekonomické úžitky z ich predaja alebo použitia pre vlastné potreby účtovnej jednotky, napríklad v dôsledku nepotrebnosti, nadbytočnosti, poklesu ich predajnej ceny alebo v dôsledku toho, že sa zvýšili náklady potrebné na ich dokončenie, vytvára sa opravná položka k týmto zásobám vo výške rozdielu medzi ich ocenením v účtovníctve a ich čistou realizačnou hodnotou.
Čistou realizačnou hodnotou
sa rozumie predpokladaná predajná cena znížená o predpokladané náklady na ich dokončenie a o predpokladané náklady súvisiace s ich predajom. Ocenenie zásob po zohľadnení zníženia ich hodnoty nie je vyššie ako predpokladaná suma, ktorá by sa dosiahla ich predajom alebo ich použitím pre vlastné potreby účtovnej jednotky. K surovinám a k pomocným látkam sa opravná položka vytvára, ak je pravdepodobné, že hotové výrobky, na výrobu ktorých budú tieto suroviny a pomocné látky použité, sa predajú so stratou.
Opravná položka k pohľadávke
Opravná položka k pohľadávke sa tvorí najmä k pohľadávke, pri ktorej je opodstatnené predpokladať, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, k spornej pohľadávke voči dlžníkovi, s ktorým sa vedie spor o jej uznanie.
Základné pravidlá pre tvorbu opravných položiek k pohľadávkam:
-
podkladom pre účtovanie opravných položiek je inventarizačný zápis, v ktorom osoba zodpovedná za vykonanie inventarizácie rozhodne o znížení ocenenia prostredníctvom tvorby opravnej položky v sume opodstatneného predpokladu zníženia hodnoty pohľadávky oproti jej oceneniu v účtovníctve,
-
pri tvorbe opravných položiek sa zohľadňuje dĺžka lehoty po splatnosti pohľadávky, riziko neuhradenia pohľadávky, rozsah a účinnosť doterajšieho vymáhania pohľadávky,
-
opravná položka predstavuje nepriame zníženie hodnoty pohľadávky, pričom jej pôvodná hodnota sa nemení,
-
výška opravnej položky je viazaná na menovitú hodnotu pohľadávky, t.j. hodnotu, súčasťou ktorej je aj daň z pridanej hodnoty,
-
ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka sa posudzuje opodstatnenosť účtovania opravnej položky a jej výška, a posudzuje sa potreba účtovania upravujúcich závierkových účtovných prípadov, napr. pri vyhlásení konkurzu, ktoré sa uskutočnilo po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.
Opravné položky k pohľadávkam je potrebné na účely dane z príjmov účtovať na analytických účtoch tvorených podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP").
Ak je pohľadávka vyjadrená v cudzej mene, opravná položka sa musí účtovať aj v cudzej mene a aj v mene euro.
Osobitné postavenie má
opravná položka k dlhodobej pohľadávke
. Opravná položka k dlhodobej pohľadávke, ak je zostatková doba splatnosti tejto pohľadávky dlhšia ako jeden rok, upravuje hodnotu tejto pohľadávky na jej súčasnú hodnotu, napríklad metódou efektívnej úrokovej miery. Tzn. pri dlhodobej pohľadávke účtovná jednotka vytvorí opravnú položku, čím upraví hodnotu pohľadávky na jej súčasnú hodnotu (v účtovnom období splatnosti pohľadávky bude opravná položka nulová).
Chyby súvisiace s opravnými položkami
-
nevytvoria sa opravné položky k zásobám, pretože sa nezisťuje čistá realizačná hodnota zásob oproti vykazovanej účtovnej hodnote;
-
netvoria sa opravné položky k pohľadávkam po lehote splatnosti;
-
pri inventarizácii nie je posudzovaná výška a oprávnenosť opravných položiek;
-
netvoria sa opravné položky k dlhodobým pohľadávkam;
-
daňové opravné položky k pohľadávkam, napr. opravná položka k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom a vyrovnacom konaní, nie sú doložené preukázateľnými dokladmi (napr. uznesenie súdu, včas podaná prihláška);
-
netvoria sa opravné položky v cudzej mene, ak je pohľadávka vyjadrená v cudzej mene;
-
tvorba opravnej položky vo vysokej výške až nad sumu obstarávacej ceny majetku (v súvahe vykázaná mínusová netto hodnota majetku).
Tvorba a použitie rezerv
Rezervy sú záväzky s neurčitým časovým vymedzením alebo výškou (§ 26 ods. 5 zákona o účtovníctve). Ustanovenie § 19 ods. 1 Postupov účtovania v PÚ podrobnejšie definuje 3 podmienky, na základe ktorých sa účtuje rezerva:
-
záväzok predstavujúci existujúcu povinnosť účtovnej jednotky, ktorá vznikla z minulých udalostí,
-
je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky účtovnej jednotky,
-
ak nie je známa presná výška tohto záväzku, ocení sa odhadom v sume dostatočnej na splnenie existujúcej povinnosti k súvahovému dňu.
Záväzky s určitým časovým vymedzením a určitou výškou sa neúčtujú ako rezervy, ale na príslušných účtoch záväzkov.
Tvorba rezerv
sa účtuje v prospech účtu rezerv
323 - Krátkodobé rezervy, 451 - Rezervy zákonne, 459 - Ostatné rezervy
súvzťažne na ťarchu príslušného účtu nákladov okrem rezerv súvisiacich s obstaraním majetku napr. nevyfakturovaná dodávka materiálu, dlhodobého majetku, ktoré sa účtujú na ťarchu príslušného účtu majetku.
Základné pravidlá pre tvorbu rezerv:
-
rezerva sa tvorí na základe opatrnosti na riziká a straty, povinnosť tvorby rezervy je ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,
-
rezerva sa môže použiť len na účel, na ktorý bola vytvorená,
-
rezervy sú predmetom dokladovej inventúry a pri inventarizácii sa posudzuje ich výška a opodstatnenosť.
Použitie rezerv
sa účtuje na ťarchu účtu rezerv súvzťažne v prospech príslušného účtu záväzkov.
Zrušenie nepotrebnej rezervy
sa účtuje opačným účtovným zápisom ako tvorba.
Chyby súvisiace s rezervami
-
netvoria sa rezervy na všetky riziká a straty, ktoré sú známe k súvahovému dňu;
-
na tvorbu a čerpanie rezerv nie sú vytvorené interné smernice;
-
netvoria sa dlhodobé rezervy na všetky známe a významné očakávané dlhodobé náklady;
-
zákonné rezervy nie sú doložené príslušnými dokladmi;
-
rezervy sú použité na iný účel ako boli vytvorené;
-
netvoria sa rezervy na nevyfakturované dodávky (účet
323 - Krátkodobé rezervy
) ale namiesto nich sa účtujú nevyfakturované dodávky (účet
326 - Nevyfakturované dodávky
) - základný rozdiel medzi rezervami na nevyfakturované dodávky a samotnými nevyfakturovanými dodávkami z účtovného hľadiska je v tom, že rezerva na nevyfakturované dodávky sa účtuje, ak nie je známa výška záväzku a nevyfakturovaná dodávka sa účtuje, ak je známa presná výška záväzku, a to napr. z dodacieho listu, zo zmluvy a pod.;
-
neinventarizujú sa rezervy, neposudzuje sa ich výška a ich opodstatnenosť.
Účtovanie o nevyfakturovaných dodávkach
Podľa § 50 ods. 6 Postupov účtovania v PÚsa na účte
326 - Nevyfakturované dodávky
účtujú položky neúčtované ako obvyklé záväzky, napríklad nevyfakturované dodávky, prijaté služby, ak účtovná jednotka na základe zmluvy, dodacieho listu alebo iného dokladu pozná výšku záväzku do dňa zostavenia účtovnej závierky. Obdobne sa účtujú nevyfakturované dodávky s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok na účte
476 - Dlhodobé nevyfakturované dodávky
(§ 61 ods. 10 Postupov účtovania v PÚ). V prospech účtu
326 - Nevyfakturované dodávky
a v prospech účtu
476 - Dlhodobé nevyfakturované dodávky
sa zaúčtujú sumy za dodávky a služby uskutočnené do súvahového dňa, pričom účtovná jednotka pozná sumu zo zmluvy alebo z dodacieho listu, na ťarchu príslušného účtu nákladov, zásob alebo dlhodobého majetku (podľa charakteru nevyfakturovanej dodávky), ale nemá príslušný účtovný doklad k dispozícii.
Chyby súvisiace s nevyfakturovanými dodávkami
-
účtovanie o nevyfakturovaných dodávkach na účte
326
alebo
476
, aj keď k dodávke nedošlo a naopak neúčtovanie o nevyfakturovaných dodávkach i keď k dodávke došlo, a to len z dôvodu, že nie je k dispozícii faktúra;
-
neúčtovanie o dlhodobých nevyfakturovaných dodávkach;
-
nesprávne účtovanie nevyfakturovaných dodávok majetku na ťarchu nákladov;
-
nezúčtovanie nevyfakturovaných dodávok s riadnym záväzkom po doručení príslušných dokladov.
Účtovanie o nevyfakturovaných pohľadávkach
Ide o účtovanie pohľadávok, ak nie je vyhotovený účtovný doklad pre dlžníka, tzn. ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka účtovná jednotka nevystavila doklad pre dlžníka, pričom výšku určí napríklad na základe zmluvy alebo iného dokladu. Účtujú sa na ťarchu účtu pohľadávok s použitím samostatného analytického účtu súvzťažne v prospech účtu účtovej triedy
6 - Výnosy.
Zúčtujú sa na ťarchu príslušného účtu pohľadávky súvzťažne v prospech analytického účtu pohľadávky po vystavení dokladu.
Chyby súvisiace s nevyfakturovanými pohľadávkami
-
účtovanie o nevyfakturovanej pohľadávke aj v prípade, ak nie je jednoznačné, či pohľadávka vznikla, napr. v prípade preplatku energie - ak nie je jednoznačné, že vznikne preplatok o nevyfakturovanej pohľadávke sa neúčtuje;
-
neúčtovanie o nevyfakturovanej pohľadávke, aj keď k uskutočneniu účtovného prípadu došlo a je známa aj výška pohľadávky, napríklad pri plnení poisťovňou v dôsledku poistnej udalosti - je potrebné domáhať sa na poisťovni určitého vyjadrenia, či poistná udalosť, ktorá nastala v uzatváranom roku, bude uznaná a bude vyplatená primeraná náhrada.
Účtovanie kurzových rozdielov
K súvahovému dňu sa
preceňujú
pohľadávky, záväzky, podiely, cenné papiere, deriváty, ceniny a peňažné prostriedky, ak sú vyjadrené v cudzej mene, pričom vzniknuté kurzové rozdiely sa účtujú na
účet 563 - Kurzové straty
, ak ide o kurzovú stratu alebo na účet
663 - Kurzové zisky
, ak ide o kurzový zisk.
Na precenenie sa použije referenčný kurz vyhlásený ECB ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (k súvahovému dňu).
K súvahovému dňu sa
nepreceňujú
preddavky v cudzej mene (účet
314 - Poskytnuté preddavky, 324 - Prijaté preddavky, 475 - Dlhodobé prijaté preddavky, 335 - Pohľadávky voči zamestnancom
, účty účtovej skupiny
05 - Poskytnuté preddavky na dlhodobý majetok
), účty časového rozlíšenia
381 - Náklady budúcich období
a
384 - Výnosy budúcich období
vyjadrené v cudzej mene. Pri nevyfakturovanej pohľadávke a nevyfakturovanej dodávke v cudzej mene sa pri ich zúčtovaní použije rovnaký kurz ako bol použitý pri ich vzniku.
Kurzové rozdiely z majetku a záväzkov, ktoré sa k súvahovému dňu oceňujú reálnou hodnotou, sú súčasťou ich ocenenia reálnou hodnotou. Účtujú sa takým istým spôsobom, ako sa účtujú zmeny reálnej hodnoty tohto majetku a záväzkov, a to do výnosov alebo nákladov, alebo na účte
414 - Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov (pozri ďalej).
Kurzové rozdiely pri podieloch na základnom imaní v obchodných spoločnostiach, ocenených metódou vlastného imania podľa § 27 ods. 8 zákona o účtovníctve sú súčasťou ocenenia metódou vlastného imania.
Chyby súvisiace s účtovaním kurzových rozdielov
-
nesprávne účtovanie kurzových rozdielov k preddavkom a naopak neúčtovanie kurzových rozdielov tam, kde je to potrebné, napr. podiely v inej účtovnej jednotke v cudzej mene, ak sa nepreceňujú metódou vlastného imania, prípadne na reálnu hodnotu;
-
nevykonaný prepočet finančných prostriedkov v cudzej mene na bankových (devízových) účtoch alebo v pokladni;
-
pri zúčtovaní nevyfakturovanej dodávky v cudzej mene nesprávny prepočet referenčným kurzom ku dňu zúčtovania (pri nevyfakturovanej dodávke v cudzej mene sa pri zúčtovaní použije "pôvodný" kurz);
-
neúčtovanie kurzových rozdielov pri vytvorených opravných položkách v cudzej mene;
-
nesprávne zaúčtovanie kurzových ziskov k podielom účtovaných na účte
061
a
062
, keď nebola použitá metóda vlastného imania (nesprávny zápis MD
061
alebo
062
/D
414
a naopak, správny zápis MD
061
lebo
062
/D
663
, MD
563
/D
601
alebo
062
).
Účtovanie zvýšenia, zníženia záväzkov
Podľa § 18 ods. 15 Postupov účtovania v PÚ, ak sa pri inventarizácii záväzkov zistí, že ich suma je iná, ako je ich suma v účtovníctve, nevytvárajú sa opravné položky, ale ich zvýšenie alebo zníženie sa účtuje priamo na účte záväzkov so súvzťažným zápisom na ťarchu príslušného účtu nákladov alebo v prospech príslušného účtu výnosov, napríklad, ak nie je záväzok splatený alebo splácaný včas a podľa zmluvy vzniká povinnosť platiť úroky z omeškania alebo penále. Často vznikajú prípady, keď dodávateľ zanikol a záväzok k súvahovému dňu
nie je možné inventarizovať.
Takáto situácia deklaruje stav, keď suma záväzkov v účtovníctve je vyššia, ako je suma záväzkov v skutočnosti. K záväzkom sa nevytvárajú opravné položky, neúčtuje sa ani inventarizačný prebytok, ale záväzok sa zaúčtuje v prospech príslušného účtu výnosov.
Chyby súvisiace s účtovaním zvýšenia alebo zníženia záväzkov
-
nedôsledná inventarizácia záväzkov, čo má za následok nezaúčtovanie zvýšenia alebo zníženia záväzkov;
-
nedostatočné zvýšenie záväzkov, ak k súvahovému dňu vzniká povinnosť platiť úroky;
-
neúčtovanie zníženie záväzkov v prospech výnosov, ak na to existuje dôvod.
Účtovanie o zmene reálnej hodnoty cenných papierov a derivátov
Podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona o účtovníctvesa cenné papiere a podiely na základnom imaní okrem podielov účtovaných na účtoch
061
a
062
oceňujú k súvahovému dňu reálnou hodnotou.
Mikro účtovná jednotka neúčtuje o zmene reálnej hodnoty (§ 27 ods. 11 zákona o účtovníctve).
V malých a veľkých
účtovných jednotkách
sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, oceňujú reálnou hodnotou:
-
cenné papiere a podiely určené na obchodovanie účtované na účtoch
251 - Majetkové cenné papiere určené na obchodovanie, 253 - Dlhové cenné papiere určené na obchodovanie
, pričom zmena reálnej hodnoty sa účtuje výsledkovo,
-
cenné papiere a podiely účtované na účtoch
257 - Ostatné realizovateľné cenné papiere
a
063 - Realizovateľné cenné papiere a podiely
, pričom zmena reálnej hodnoty pri týchto realizovateľných cenných papieroch sa účtuje tak, že zvýšenie nad obstarávaciu cenu sa účtuje na účet
414
a zníženie pod obstarávaciu cenu sa účtuje prostredníctvom opravnej položky;
-
deriváty účtované na účtoch
373 - Pohľadávky a záväzky z pevných termínových operácií, 376 - Nakúpené opcie
a
377 - Predané opcie
, pričom zmena reálnej hodnoty sa účtuje výsledkovo alebo prostredníctvom účtu
414
v závislosti od druhu derivátu (zabezpečovací alebo na obchodovanie) a trhu na ktorom sa s obchodovateľnými derivátmi obchoduje (verejný alebo neverejný trh).
Chyby súvisiace s účtovaním o zmene reálnej hodnoty
-
účtovanie o zmene reálnej hodnoty na účty vlastného imania u cenných papierov, pri ktorých sa účtuje zmena reálnej hodnoty výsledkovo a naopak;
-
účtovanie o zmene reálnej hodnoty v mikro účtovnej jednotke;
-
neúčtovanie o zmene reálnej hodnoty;
-
účtovanie o znížení reálnej hodnoty cenného papiera o vyššiu hodnotu ako je obstarávacia cena, čím sa dosiahne mínusový zostatok na majetkovom účte (zníženie hodnoty cenného papiera sa účtuje najviac do výšky obstarávacej ceny).
Účtovanie o zmene hodnoty metódou vlastného imania
Akcie a podiely v dcérskej účtovnej jednotke (účet
061 - Podielové cenné papiere a podiely v dcérskej účtovnej jednotke
) alebo v účtovnej jednotke s podielovou účasťou (účet
062 - Podielové cenné papiere a podiely v spoločnosti alebo družstve s podielovou účasťou
) sa môžu oceňovať metódou vlastného imania. Pri použití metódy vlastného imania sa hodnota akcií a podielov porovnáva s hodnotou zodpovedajúcou miere účasti na vlastnom imaní v dcérskej účtovnej jednotke a v účtovnej jednotke s podielovou účasťou a hodnota akcií a podielov sa upraví na hodnotu zodpovedajúcu miere účasti na vlastnom imaní v dcérskej účtovnej jednotke a v účtovnej jednotke s podielovou účasťou. Ak účtovná jednotka použije túto metódu ocenenia, je povinná ju použiť na ocenenie všetkých takých akcií a podielov a za predpokladu, že môže určiť ocenenie metódou vlastného imania. Účtovná jednotka, v ktorej má iná účtovná jednotka podielovú účasť, poskytuje informácie o aktuálnej štruktúre svojho vlastného imania v takom čase, aby účtovná jednotka mohla oceniť akcie a podiely metódou vlastného imania (§ 27 ods. 8 zákona o účtovníctve).
Mikro účtovná jednotka neoceňuje majetok metódou vlastného imania (§ 27 ods. 11 zákona o účtovníctve).
Zmena hodnoty sa účtuje na účet
414
súvzťažne s
061, 062.
Ak sa pri oceňovaní cenných papierov a podielov účtovaných na účte 061 a 062 neuplatní metóda vlastného imania a predpokladá sa znížené ocenenie, tvorí sa opravná položka účtovným zápisom MD
565
/D
096
; o zvýšení ocenenia sa v tomto prípade neúčtuje.
Ak je podiel na základnom imaní vyjadrený v cudzej mene a účtovná jednotka oceňuje tieto podiely metódou vlastného imania súčasťou ocenenia metódou vlastného imania sú aj prípadné kurzové rozdiely (§ 24 ods. 6 Postupov účtovania v PÚ).
Chyby súvisiace s účtovaním o zmene hodnoty metódou vlastného imania
-
použitie metódy vlastného imania len na časť podielov účtovaných na účte
061
a
062
;
-
účtovanie o znížení hodnoty podielu o vyššiu hodnotu ako je obstarávacia cena, čím sa dosiahne mínusový zostatok na majetkovom účte (zníženie hodnoty podielu sa účtuje najviac do výšky obstarávacej ceny);
-
použitie metódy vlastného imania aj na podiely, ktoré sa účtujú na účte
063 - Realizovateľné cenné papiere a podiely
, na ktorom sa účtujú podiely na základnom imaní v obchodných spoločnostiach do 20 % hlasovacích práv.
Účtovanie podľa zostatkovej doby splatnosti
Zostatkovou dobou splatnosti je doba odo dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, do dňa splatnosti pohľadávky alebo záväzku (§ 12 ods. 5 Postupov účtovania v PÚ). Pri pohľadávkach a záväzkoch, ktoré boli prvotne zaúčtované na účtoch dlhodobých pohľadávok a dlhodobých záväzkov podľa dohodnutej doby splatnosti sa posudzuje ich zostatková doba splatnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Časť dlhodobého záväzku a časť dlhodobej pohľadávky, ktorých dohodnutá splatnosť nie je dlhšia ako 1 rok odo dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa vykazuje v súvahe ako krátkodobý záväzok alebo krátkodobá pohľadávka.
______________________________
Poznámka: Dohodnutou dobou splatnosti pohľadávok a záväzkov sa rozumie doba dohodnutá v zmluve alebo iným spôsobom, v ktorej sa majú pohľadávky a záväzky splatiť.
______________________________
Zo súvahy vyplýva požiadavka vykazovania podľa zostatkovej doby splatnosti okrem "klasických" pohľadávok a záväzkov aj pre účty časového rozlíšenia (účty
381, 382, 383, 384, 385
), rezerv (účty
451, 459
) a nevyfakturovaných dodávok (účet
476
). K súvahovému dňu je potrebné preúčtovať vyššie uvedené položky majetku na analytické účty podľa zostatkovej doby splatnosti.
Chyby súvisiace s účtovaním podľa zostatkovej doby splatnosti
-
nesprávne klasifikované pohľadávky, záväzky, rezervy a časové rozlíšenia z titulu ich zostatkovej doby dohodnutej splatnosti pre správne vykázanie v súvahe (dlhodobé alebo krátkodobé);
-
nesledovanie zostatkovej doby splatnosti z čoho vyplýva nesprávne vykázanie položiek v súvahe ako dlhodobé a krátkodobé.
Účtovanie o odloženej dani
Účtovanie o odloženej dani z príjmov sa vzťahuje na účtovné jednotky, ktoré majú povinnosť mať účtovnú závierku overenú audítorom podľa § 19 zákona o účtovníctve. V ostatných účtovných jednotkách sa o odloženej dani z príjmov môže účtovať podľa rozhodnutia účtovnej jednotky, okrem mikro účtovnej jednotky, ktorá o odloženej dani neúčtuje (§ 10 ods. 4 Postupov účtovania v PÚ).
Odložená daň z príjmov sa účtuje pri:
-
dočasných rozdieloch medzi účtovnou hodnotou majetku a účtovnou hodnotou záväzkov vykázanou v súvahe a ich daňovou základňou,
-
možnosti umorovať daňovú stratu v budúcnosti, pod ktorou sa rozumie možnosť odpočítať daňovú stratu od základu dane v budúcnosti,
-
možnosti previesť nevyužité daňové odpočty a iné daňové nároky do budúcich období.
Daňovou základňou na účely účtovania o odloženej dani z príjmov je hodnota majetku a hodnota záväzku zistená podľa ZDP.
Odložený daňový záväzok
sa vypočítava najmä v týchto prípadoch:
-
ak je účtovná zostatková cena dlhodobého hmotného majetku vyššia ako je jeho daňová zostatková cena,
-
ak ide o zaúčtovaný výnos, ktorý bude daňovo uznaný až po prijatí peňažných prostriedkov.
Odložená daňová pohľadávka
vypočítava najmä v týchto prípadoch:
-
ak je účtovná zostatková cena dlhodobého hmotného majetku nižšia ako je jeho daňová zostatková cena,
-
ak účtovná opravná položka bude až v budúcnosti daňovo uznaná,
-
ak účtovná rezerva bude až v budúcnosti daňovo uznaná,
-
ak ide o zaúčtovaný náklad, ktorý bude daňovo uznaný až po zaplatení,
-
ak má účtovná jednotka možnosť odpočítavať daňovú stratu podľa § 30 ZDP a ak je predpoklad dostatočného plusového základu dane.
O odloženom daňovom záväzku sa účtuje na ťarchu účtu
592 - Odložená daň z príjmov
so súvzťažným zápisom v prospech účtu
481 - Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka
. O odloženej daňovej pohľadávke sa účtuje v prospech účtu
592 - Odložená daň z príjmov
so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu
481 - Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka.
Na účely účtovania pri výpočte odloženej daňovej pohľadávky a odloženom daňovom záväzku sa použijú sadzby dane z príjmov, u ktorých sa predpokladá, že budú platiť v tom období, v ktorom bude odložená daňová pohľadávka vyrovnaná alebo odložený daňový záväzok uplatnený. Ak táto sadzba dane z príjmov nie je známa, použije sa sadzba dane z príjmov platná v nasledujúcom účtovnom období.
Chyby súvisiace s účtovaním o odloženej dani
-
neúčtovanie o odloženej dani;
-
nebola vykonaná inventarizácia účtu
481,
a tým sa neaktualizoval zostatok účtu odloženej dane;
-
nezohľadňuje sa zmena sadzby dane z príjmov v nasledujúcom účtovnom období;
-
do výpočtu odloženej dane sa niekedy nesprávne zahrňujú aj trvalé rozdiely medzi účtovnou a daňovo základňou.
Účtovanie o časovo rozlíšení nákladov a výnosov
Účty časového rozlíšenia nákladov a výnosov sa účtujú vtedy, ak:
-
Je
známy vecný obsah
účtovného prípadu napr. nájomné platené vopred. Zároveň netreba zabúdať na § 56 ods. 6 Postupov účtovania v PÚ, v ktorom sú vymenované náklady, ktoré sa časovo nerozlišujú, ak nie sú platené vopred, napr.:
  • ­ náklady na prípravu a zábeh výkonov,
  • ­ náklady spojené so zlúčením, splynutím a rozdelením spoločností a so zmenou ich právnej formy,
  • ­ náklady na získanie vlastného imania, napríklad upisovanie nových akcií a iné zvyšovanie vlastného imania a s tým súvisiace náklady ako napríklad notárske poplatky a súdne poplatky, provízie maklérom, prospekt emitenta cenných papierov,
  • ­ náklady na školenia a semináre,
  • ­ náklady na marketingové a iné štúdie,
  • ­ náklady na prieskum trhu,
  • ­ náklady na získanie noriem a certifikátov,
  • ­ náklady na uvedenie výrobkov na trh,
  • ­ náklady na reštrukturalizáciu a reorganizáciu podniku alebo časti podniku,
  • ­ náklady na rozšírenie výroby,
  • ­ náklady na reklamu a propagáciu,
  • ­ pokuty, penále, manká a škody, ako aj ostatné náklady podobného charakteru,
Tieto náklady sa účtujú do nákladov v tom účtovnom období, v ktorom vznikli. Ak tieto služby sú vopred platené, napr. platené nájomné reklamných plôch, vysielacieho času, inzertného priestoru, časovo sa rozlišujú.
-
Je určená
presná suma
, o ktorej sa účtuje.
-
Je určené
obdobie.
Pri účtoch časového rozlíšenia sa vykonáva dokladová inventúra, pričom sa posudzuje ich výška a odôvodnenosť.
-
Mikro účtovná jednotka:
  • ­
    nemusí časovo rozlišovať
    nevýznamný a stále sa opakujúci účtovný prípad, ktorý sa týka účtovania nákladov a výnosov medzi dvoma účtovnými obdobiami,
  • ­
    musí časovo rozlišovať
    významný alebo neopakujúci sa účtovný prípad, účtovný prípad týkajúci sa účtovania dotácií a emisných kvót.
-
Veľká účtovná jednotka a malá účtovná jednotka:
  • ­
    nemusí časovo rozlišovať
    náklady a výnosy, ak ide o nevýznamný a stále sa opakujúci účtovný prípad týkajúci sa časového rozlíšenia nákladov alebo výnosov posledného a prvého mesiaca účtovného obdobia, napr. platenie faktúr za mobilné služby na prelome účtovných období,
  • ­
    musí časovo rozlišovať
    všetky ostatné účtovné prípady, ktoré spĺňajú 3 základné podmienky na časové rozlíšenie.
Chyby súvisiace s účtovaním o časovom rozlíšení nákladov a výnosov
Časové rozlíšenie nákladov, ktoré sa podľa § 56 ods. 6 Postupov účtovania v PÚ časovo nerozlišujú.
Časové rozlíšenie nákladov a výnosov, aj keď nie je určená presná doba, napr. nájomné na dobu neurčitú.
Časové rozlíšenie nákladov na účte
381 - Náklady budúcich období
, pričom sa účet
381
účtuje do nákladov v období dosahovania výnosov, pričom nie je známe akého obdobia sa to má týkať, napr. náklady vynaložené na reklamu sa spájajú s obdobím dosahovania výnosov, pričom nie je známe aký bude mať reklama vplyv na zvýšenie výnosov z činnosti účtovnej jednotky a v akom období.
Nesprávne časové rozlíšenie úrokov
Nesprávna aplikácia výnimky z časového rozlíšenia podľa § 56 ods. 14 Postupov účtovania v PÚ, napr. v mikro účtovnej jednotke neúčtovanie časového rozlíšenia nájomného zaplateného na viac rokov dopredu.
Neúčtovanie príjmov budúcich období, ak je služba fakturovaná pozadu.
OPRAVA CHÝB
Opravy sa vykonávajú spravidla v období, v ktorom došlo k zisteniu nesprávneho účtovania. Podľa okamihu zistenia chyby môže vzniknúť potreba opravy bežného účtovného obdobia alebo oprava chýb z minulých účtovných období.
Oprava chýb bežného účtovného obdobia
Zákon o účtovníctve pripúšťa opravu chýb, a to v § 34. Podľa § 34 ods. 1 zákona o účtovníctve, ak účtovná jednotka zistí, že niektorý účtovný záznam jej účtovníctva je neúplný, nepreukázateľný, nesprávny alebo nezrozumiteľný, je povinná vykonať bez zbytočného odkladu jeho opravu spôsobom podľa § 34 ods. 2. Podľa § 34 ods. 2 zákona o účtovníctve sa oprava musí vykonať tak, aby bolo možné určiť:
-
zodpovednú osobu, ktorá vykonala príslušnú opravu,
-
deň vykonania opravy a
-
obsah opravovaného účtovného záznamu pred opravou aj po oprave.
Oprava v účtovnom zázname nesmie viesť k neúplnosti, nepreukázateľnosti, nesprávnosti, nezrozumiteľnosti alebo neprehľadnosti účtovníctva. To znamená, že chybné zápisy by sa nemali opravovať prepisovaním, vymazávaním alebo iným spôsobom, ktorým by sa stal pôvodný zápis úplne alebo čiastočne nečitateľným, alebo by sa zničili záznamy na technickom nosiči.
Ďalšie podmienky na opravu účtovného zápisu sú nasledovné:
-
na opravu účtovného zápisu treba vždy vyhotoviť účtovný doklad;
-
deň v účtovnom zázname treba zaznamenať s takou presnosťou, aby neistota v určení času nemala za následok neistotu v určení obsahu účtovných prípadov;
-
účtovný záznam, ktorý je nečitateľný alebo ho nemožno previesť do čitateľnej podoby, sa hodnotí, ako keby ho účtovná jednotka neviedla.
Zaúčtovanie opráv účtovných záznamov je možné vykonať rôznymi spôsobmi, napr.:
-
nový účtovný zápis
- v prípade, že sa o niektorej operácii pôvodne vôbec neúčtovalo, je potrebné doplniť nový účtovný záznam;
-
úplné storno
- storno pôvodného (chybného) zápisu totožným zápisom ale so záporným znamienkom a jeho nahradenie novým správnym zápisom, oba tieto zápisy je možné účtovať na základe jedného dokladu;
-
čiastočné storno
- v prípade, že bola zaúčtovaná vyššia čiastka, je možné opravu vykonať čiastočným stornom, tzn. nemusí sa vykonať úplné storno a nový zápis, ale zaúčtuje sa len rozdiel, tzn. oprava sa zaúčtuje jedným účtovným zápisom;
-
doplňujúci účtovný zápis
- v prípade, že bola zaúčtovaná nižšia čiastka, je možné opravu vykonať doplňujúcim účtovným zápisom.
______________________________
Poznámka: V prípade zistenia chyby na prijatých účtovných dokladoch (nevystavených účtovnou jednotkou) nie je možné žiadnym spôsobom opravovať, napr. chyba zistená na prijatých faktúrach nemôže byť opravená, ale vrátená a opravená zhotoviteľom (dodávateľom).
______________________________
Oprava chýb minulých účtovných období
Opravy chýb minulých účtovných období sa účtujú v tom účtovnom období, v ktorom boli zistené v závislosti od významnosti zistených chýb stanovenej v účtovníctve účtovnej jednotky, pričom sa sleduje dosiahnutie takého stavu v účtovníctve, akoby k chybe nedošlo. Hranicu významnosti si účtovná jednotka stanoví v internej smernici.
______________________________
Poznámka: Definíciu významnosti upravuje § 17 ods. 9 zákona o účtovníctve, podľa ktorého sa informácia považuje za významnú, ak by jej neuvedenie v účtovnej závierke alebo jej chybné uvedenie v účtovnej závierke mohlo ovplyvniť úsudok alebo rozhodovanie používateľa účtovnej závierky. Používateľmi účtovnej závierky môžu byť odberatelia, veritelia, banky, daňové orgány a pod. Aké sú hranice významnosti však v slovenských predpisoch týkajúcich sa účtovníctva nie sú stanovené. Preto posudzovanie čo je významné a čo už nie je významné závisí od konkrétnych okolností v danej účtovnej jednotke.
______________________________
Podľa § 5 ods. 1 Postupov účtovania v PÚopravy
nevýznamných nákladov a nevýznamných výnosov
sa účtujú ako účtovné prípady bežného účtovného obdobia
na príslušných účtoch nákladov alebo výnosov z hospodárskej činnosti
účtovnej jednotky.
Podľa § 59 ods. 13 Postupov účtovania v PÚsa účtujú
významné opravy chýb minulých účtovných období na účte
428 - Nerozdelený zisk minulých rokov
alebo na účte
429 - Neuhradená strata minulých rokov.
Ak má účtovná jednotka zostatok aj na účte
428
, aj na účte
429
, pri oprave chyby sa použije účet v závislosti od toho, či sa v účtovnom období, s ktorým opravovaná chyba súvisí, dosiahol zisk alebo strata.
Na účtoch
428
a
429
sa pri účtovaní opráv významných chýb minulých období
použijú analytické účty v členení pre rok, ktorého sa oprava týka
.
V Postupoch účtovania v PÚ je v § 59 ods. 14 definované, čo sa za opravu chýb pri účtovaní opráv chýb minulých účtovných období nepovažuje - za opravu chýb minulých účtovných období sa nepovažujú rozdiely zo zmeny účtovnej hodnoty majetku a záväzku, vyplývajúce zo zmeny úprav ocenenia podľa § 26 a § 27 zákona o účtovníctve, napríklad účtovanie výšky opravnej položky a rezerv, úprava doby používania alebo spôsobu opotrebenia dlhodobého majetku.
Oprava chýb minulých účtovných období z daňového hľadiska
Pri zisťovaní základu dane z príjmov sa uplatňuje hlavne zásada rešpektovania vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a výdavkov v príslušnom zdaňovacom období. V nadväznosti na dodržanie tejto podmienky sa v zmysle § 17 ods. 15 ZDP, opravy chýb minulých účtovných období, ak ide o náklady (výdavky) uznané za daňový výdavok alebo výnosy (príjmy) zahrnované do zdaniteľných príjmov, zahrnujú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, bez ohľadu na to, či sa účtujú do nákladov, výnosov alebo na účet nerozdelený zisk minulých rokov. To znamená, že opravy chýb minulých účtovných období bez ohľadu na spôsob ich účtovania (do nákladov, výnosov, resp. na účtoch
428
alebo
429
) sa zahrnujú do základu dane v tom zdaňovacom období, s ktorým časovo a vecne súvisia, napriek skutočnosti, že sú súčasťou výsledku hospodárenia v účtovnom období, v ktorom sa oprava vykonala.
Na základe uvedenej skutočnosti po zaúčtovaní opravy chýb minulých účtovných období vzniká daňovníkovi povinnosť podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, s ktorým výnosy zahrnované do základu dane a daňové výdavky súvisia. To neplatí v prípade, ak daňovník postupuje podľa § 17 ods. 29 ZDP.
Podľa § 17 ods. 29 ZDP, ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie výnosy (príjmy), ako mu vyplýva zo zákona o účtovníctve alebo v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia nižšie náklady (výdavky), ako mu vyplýva zo zákona o účtovníctve a z tohto dôvodu vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, úprava výsledku hospodárenia alebo nerozdeleného zisku minulých rokov alebo neuhradenej straty minulých rokov v nasledujúcich účtovných obdobiach už nebude mať vplyv na výšku základu dane a daňovej povinnosti. Tento postup sa uplatní aj v prípade nesprávneho vykázania daňovej straty, tzn., ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie výnosy (príjmy), ako mu vyplýva zo zákona o účtovníctve alebo v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia nižšie náklady(výdavky), ako mu vyplýva zo zákona o účtovníctve a z toho dôvodu vykázal nižšiu daňovú stratu, môže pri úprave výsledku hospodárenia alebo nerozdeleného výsledku minulých rokov alebo neuhradenej straty minulých rokov a daňovej straty postupovať podľa § 17 ods. 29 ZDP. Ak sa daňovník rozhodne pre takýto postup v príslušnom zdaňovacom období, neuplatní sa úprava základu dane podľa § 17 ods. 15 ZDP a daňovník nie je povinný podať dodatočné daňové priznanie.
To znamená, že oprava chýb v účtovníctve bude zároveň súčasťou základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom sa oprava chyby v účtovníctve vykonala. Z uvedeného vyplýva, že ak daňovník v zdaňovacích obdobiach, ktorých sa oprava chýb minulých účtovných období týka, vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, môže sa rozhodnúť, či podá dodatočné daňové priznanie alebo do základu dane zahrnie v zdaňovacom období aj opravy chýb zaúčtované v účtovníctve a dodatočné daňové priznanie nepodá.
V tabuľke uvádzame prehľad zisťovania základu dane v nadväznosti na § 17 ods. 15 a § 17 ods. 29 ZDP
Zdaňovacie obdobie, ktorého sa oprava chýb minulých účtovných období týka Podanie dodatočného daňového priznania Ustanovenie ZDP
V dôsledku chyby bol vykázaný nižší základ dane a odvedená nižšia daň Povinnosť podať dodatočné daňové priznanie § 17 ods. 15
V dôsledku chyby bol vykázaný vyšší základ dane a odvedená vyššia daň Môže sa rozhodnúť:Podať dodatočné daňové priznanie alebo § 17 ods. 15
Ponechať opravy chýb v základe dane bežného zdaňovacieho obdobia a nepodať dodatočné daňové priznanie § 17 ods. 29


Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály