Úprava niektorých ustanovení Obchodného zákonníka a nadväzujúcich právnych predpisov po novom

 

Dňa 27. novembra 2007 NR SR prijala zákon č. 657/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník a zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v z. n. p. (ďalej len „zákon o obchodnom registri“). V nadväznosti na zmeny prinášané touto novelou oboch spomínaných zákonov Ministerstvo spravodlivosti SR vydalo vyhlášku č. 656/2007 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť (ďalej len „vyhláška č. 25/2004 Z. z.). Dňa 27. novembra 2007 bol prijatý aj zákon č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike, ktorým tiež došlo k novelizácii niektorých ustanovení Obchodného zákonníka. Všetky uvedené novelizácie nadobudli účinnosť od 1. januára 2008.

 

Podľa ustanovenia § 26 ods. 3 Obchodného zákonníka (ďalej tiež „ObchZ“) v jeho znení účinnom do 31. decembra 2007 bolo premiestnenie sídla podnikateľského subjektu zo zahraničia na Slovensko možné, no vnútorné právne pomery takejto obchodnej spoločnosti premiestňujúcej svoje sídlo na Slovensko sa riadili právnym poriadkom štátu, podľa ktorého bola pôvodne založená. Zrušenie § 26 ods. 3 ObchZ znamená, že premiestnenie sídla obchodnej spoločnosti na Slovensko bude mať za následok to, že vnútorné pomery takejto spoločnosti sa budú plne riadiť právnym poriadkom Slovenskej republiky a naopak.

 

Podľa § 40 ods. 1 ObchZ akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, družstvo a štátny podnik ukladajú riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku do zbierky listín po jej schválení príslušným orgánom. Príslušný orgán uvedených podnikateľských subjektov je povinný predložiť tieto účtovné závierky na schválenie do šiestich mesiacov po uplynutí účtovného obdobia. V praxi vznikali situácie, keď podnikateľský subjekt žiadnu účtovnú závierku do zbierky listín neuložil, či už z dôvodu ich nepredloženia na schválenie alebo ich neschválenia príslušným orgánom. Zákonodarca vložil do § 40 nový odsek 2, na základe ktorého určeným podnikateľským subjektom uložil povinnosť uložiť do zbierky listín aj neschválenú účtovnú závierku, ak ju príslušný orgán neschválil ani do 3 mesiacov od jej predloženia na schválenie. Po márnom uplynutí tejto lehoty podnikateľský subjekt musí neschválenú účtovnú závierku uložiť do zbierky listín do 1 mesiaca.
 

V nadväznosti na uvedené bola uskutočnená zmena aj v zákone o obchodnom registri v tom zmysle, že pri plnení si povinnosti predložiť účtovné závierky spoločnosti do zbierky listín obchodného registra [§ 3 ods. 1 písm. g) cit. zákona] je zapísaná fyzická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je oprávnená konať v mene zapísanej právnickej osoby, povinná spolu s listinami predložiť písomné vyhlásenie, či predkladané listiny príslušný orgán schválil, alebo neschválil (§ 9 ods. 6 zákona o obchodnom registri).

 

V prípade, že:

a) vklad zakladateľa do spoločnosti pri jej založení, alebo

b) plnenie zakladateľa alebo spoločníka v prospech spoločnosti za odplatu (zo strany spoločnosti) vo výške zodpovedajúcej najmenej 10 % jej základného imania, spočíva v nepeňažnom plnení, jeho ohodnotenie (vyjadrenie jeho peňažnej hodnoty) musí byť predmetom znaleckého posudku (§ 59 ods. 3 druhá veta, § 59a ods. 1 prvá veta ObchZ). S účinnosťou od 1. januára 2008 sa povinnosť znaleckého posudzovania nepeňažného plnenia v prospech spoločnosti, hoci v benevolentnejšej podobe ako pri založení spoločnosti, rozširuje aj na situáciu zvýšenia základného imania už existujúceho podnikateľského subjektu.

Podľa nového ustanovenia § 59b ObchZ, orgán rozhodujúci o zmene výšky základného imania môže rozhodnúť o tom, že:

a) hodnota nepeňažného vkladu sa určí znaleckým posudkom, alebo

b) hodnota nepeňažného vkladu pre tento účel sa neurčí vyhotoveným znaleckým posudkom, ak hodnota nepeňažného vkladu bola predmetom znaleckého posudku nie staršieho ako šesť mesiacov (pred splatením nepeňažného vkladu); to neplatí, ak by nastali okolnosti, ktoré by ku dňu splatenia výrazne zmenili hodnotu nepeňažného vkladu; na podnet a zodpovednosť štatutárneho orgánu nové ocenenie vykoná znalec podľa § 59 ods. 3 ObchZ,

c) hodnota nepeňažného vkladu sa neurčí znaleckým posudkom, ak je hodnota vkladu odvodená samostatne pre každý nepeňažný vklad z riadnej účtovnej závierky za predchádzajúce účtovné obdobie, overenej audítorom bez výhrady podľa osobitného predpisu.
 

V prípade rozhodnutia príslušného orgánu o nevykonaní nového ocenenia nepeňažného vkladu môže jeden spoločník alebo viac spoločníkov, ktorí vlastnia spolu najmenej 5 % základného imania spoločnosti, v deň prijatia rozhodnutia o zvýšení základného imania žiadať ocenenie znalcom podľa § 59 ods. 3 ObchZ. Toto právo im patrí najneskôr do dňa splatenia nepeňažného vkladu, ak v deň predloženia žiadosti, ako aj v deň prijatia rozhodnutia o zvýšení základného imania stále vlastnia najmenej 5 % základného imania spoločnosti.
 

V prípade nevykonania nového ocenenia nepeňažného vkladu štatutárny orgán musí vyhotoviť písomnú správu, ktorá musí obsahovať opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá aspoň emisnému kurzu upísaných akcií splácaných týmto vkladom pri akciovej spoločnosti alebo hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti a vyhlásenie, že nenastali okolnosti, ktoré by výrazne zmenili hodnotu nepeňažného vkladu vyjadrenú v pôvodnom ocenení. Štatutárny orgán uloží správu do zbierky listín do 30 dní odo dňa splatenia vkladu.

Tento benevolentnejší režim ohodnocovania nepeňažného plnenia sa môže primerane aplikovať aj v situáciách plnenia spoločníka alebo zakladateľa spoločnosti v prospech spoločnosti za odplatu zodpovedajúcu najmenej 10 % jej základného imania (§ 59a ods. 6 ObchZ).