Slováci bez práce nie sú ochotní dochádzať alebo sa za ňou presťahovať

Bratislava 10. novembra (TASR) – Nezamestnaným ľuďom na Slovensku sa nechce cestovať za prácou. Viac ako dve tretiny ľudí bez práce nie sú ochotné sa za ňou presťahovať a hoci približne rovnaký počet by do zamestnania aj dochádzal, na ceste chce väčšina z nich stráviť maximálne hodinu. Vyplýva to z prieskumu, ktorý si objednala HR Aliancia (Aliancia personálnych agentúr Slovenska) koncom októbra.
      Aliancia je presvedčená, že štát v tejto oblasti zlyhal, keď nedokázal vytvoriť dostatočne zaujímavé podmienky pre dochádzanie za prácou. Takmer tri štvrtiny Slovákov nie sú podľa jej prezidenta Luboša Sirotu ochotné sa presťahovať za prácou preto, lebo sa nemajú kam. Na Slovensku totiž tvoria nájomné byty len asi 10 % všetkých bytov, vo Švajčiarsku je to až 50 %.
      "Jednou z hlavných príčin, prečo sa nechcú sťahovať za prácou, je, že nemôžu alebo nechcú opustiť svoju rodinu, bývanie a vymeniť ho za nové bývanie. Tento trend na Slovensku nefunguje a je vidno, že sa v tomto neudialo príliš veľa," uviedol na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave.
      Ako ďalej upozornil, oproti iným národom sú Slováci ochotní obetovať oveľa menej času dochádzaniu za prácou. Väčšina z nich pripúšťa, že by cestovala najviac 30 minút do práce a 30 minút z nej. Cestovanie navyše niečo stojí. Priemerný nezamestnaný Slovák nie je podľa prieskumu ochotný zaplatiť za dochádzanie do práce viac ako 50 eur mesačne.
      Pätina respondentov uviedla, že nechce za prácou dochádzať, pretože si to nemôže finančne dovoliť. "Hovoríme o ľuďoch, ktorí sú v kategórii nezamestnaní, ale majú príjem vyskladaný zo sociálnej dávky, možno práce na dohodu, prípadne fušky. Ak by mali za prácou cestovať, majú pocit, že by si mohli pohoršiť, a nie polepšiť," zdôraznil Sirota.
      Z prieskumu tiež vyplynulo, že nemožno hľadať priamu súvislosť medzi mierou nezamestnanosti v regióne a ochotou cestovať za prácou. Banskobystrický kraj s najvyššou nezamestnanosťou na Slovensku je totiž krajom s najnižšou ochotou dochádzať za prácou. Ochotnejší cestovať sú východniari, ktorí však skôr ako na západ krajiny zvažujú vycestovanie do zahraničia. Nízka ochota nájsť si prácu ďalej od domova sa potvrdila aj u ľudí bez vzdelania alebo len so základným vzdelaním, ktorí patria k najrizikovejším na trhu.
      "Dnes je nevyhnutné, aby štát skutočne vynaložil podstatne viac energie, úsilia a kreativity na to, aby našiel riešenia, ako dostať týchto ľudí z oblastí, kde práca nie je, do oblastí, kde práca je. Takýto je trend vo svete, za prácou sa stále vo väčšej miere dochádza," domnieva sa Sirota. Riešením je podľa neho podpora nájomného bývania, eliminácia čiernej práce, ale negatívne hodnotí aj príliš veľký rast minimálnej mzdy a nákladov na nízko kvalifikovaného zamestnanca.

Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.