Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Z praxe

Vnútorné predpisy zamestnávateľa všeobecne

Kategória: Z praxe Autor/i: Ing. Pavol Farárik Zdroj: Pracovné právo

Obvyklou súčasťou praxe zamestnávateľov je vydávanie vnútorných dokumentov. Sú veľmi rôznorodé a majú rôznu povahu. Medzi významné patria tie, ktoré majú normatívnu povahu. Najmä nimi sa zaoberá tento článok. 

Zamestnávatelia sa bez nich v rámci organizácie a riadenia práce, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ďalších aspektov spojených so vzťahmi so zamestnancami, v podstate nezaobídu. Vydávajú ich pod rôznymi označeniami, napr. ako smernice, poriadky, prevádzkové predpisy a pod. 
 
Na ich označenie dosiaľ nebol záväzne stanovený zjednocujúci všeobecný pojem. V aplikačnej praxi sa tieto dokumenty najčastejšie označujú pojmom vnútorné predpisy, ktorý aj keď dosiaľ nebol oficiálne uznaný, je výstižný a jeho používanie sa ustálilo. Stretávame sa však aj s ich označením ako vnútropodnikové normatívne akty, vnútropodnikové predpisy, interné predpisy a pod.
 

V pracovnom práve patrí vnútorným predpisom dôležité miesto. Zamestnávateľ nimi stanovuje podrobnosti k výkonu práce zamestnancov, upravuje pracovné podmienky a najmä konkretizuje zamestnancom povinnosti uložené všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Slovenská legislatíva sa venuje vnútorným predpisom viac-menej okrajovo a útržkovite. Veľmi stručne sa im venuje zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce"), a to konkrétne jednému druhu - pracovnému poriadku. Jeho obsah neupravuje podrobne, stručne vymedzuje postup jeho vydávania. Právne predpisy neupravujú všeobecne ich tvorbu a ani podmienky ich vydávania. Za takejto situácie je pri objasňovaní problematiky vnútorných predpisov nutné vychádzať z právnej teórie a zo zovšeobecnených skúseností praxe.
 
Zamestnávateľovi vzniká potreba vydávať vnútorné predpisy z viacerých dôvodov. Niekedy mu ich tvorbu ukladá zákon, vtedy je ich vydávanie povinné. Zamestnávateľ je ich oprávnený vydávať aj z vlastnej iniciatívy na základe dispozičnej právomoci danej Zákonníkom práce. Ich tvorbu teda možno vyvodzovať na základe potrieb úpravy praxe zamestnávateľa za podmienky, že to umožňuje zákon alebo pri nutnosti vyplnenia medzier v právnych predpisoch. Najčastejším dôvodom ich vydávania je konkretizácia právnych predpisov na miestne podmienky zamestnávateľa.
 
Zamestnávateľ ňou obvykle rozvádza a spresňuje zamestnancom všeobecné pravidlá (najmä povinnosti) ustanovené právnymi predpismi. Všeobecnosť spočíva v miere abstraktnosti pravidiel. Ak je vysoká, právny predpis sa stáva neurčitý a dosť nezrozumiteľný. Hranicu neprípustnej abstraktnosti predstavuje taká neurčitosť pravidiel, z ktorých už nie je jasný význam právneho textu a ku jeho pochopeniu by bol adresát predpisu nútený vyhľadať odbornú právnu pomoc. Základným znakom textu každého normatívneho predpisu je zrozumiteľnosť. Ďalšími vlastnosťami sú jednoznačnosť, konkrétnosť a istá miera (nie vysoká) všeobecnosti. Len predpis, ktorý vyhovuje týmto požiadavkám je pre zamestnávateľa vhodným právnym nástrojom na priame riadenie zamestnancov.
 

Charakteristika vnútorných predpisov

Vnútorné predpisy zamestnávateľa sú písomné vnútropodnikové normatívne právne akty, sú to nástroje organizácie a riadenia práce, obsahujúce všeobecne záväzné pravidlá správania sa (vnútorné normy), stanovené pre neurčitý počet subjektov.
Pojem vnútropodnikový znamená, že tieto akty smerujú do vnútra organizačnej štruktúry. Ich pôsobnosť je obmedzená len na zamestnancov toho zamestnávateľa, ktorý ich vydal. Majú zásadne interný charakter, nie sú verejne prístupné, spôsob ich zverejnenia a vynútiteľnosť ich dodržiavania je v kompetencii zamestnávateľa. Vo vzťahu k obsahu vnútorných predpisov môžu tieto zakladať a meniť práva a povinnosti zamestnancov len vtedy, ak to umožňuje zákon a ak je to v zákonnom rámci (v súlade s kogentnými normami právnych predpisov a v rámci dispozitívnych noriem právnych predpisov) a v súlade s pracovnou zmluvou či kolektívnou zmluvou.
 
Obsah vnútorných predpisov nesmie byť v rozpore s právnymi predpismi, inak sú neplatné. Pokiaľ ide o predmet úpravy, vnútorné predpisy zamestnávateľa môžu upravovať všetko, čo nie je zákonom zakázané, alebo z povahy zákonných ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Vnútorný predpis nie je možné vydať pre oblasť, ktorú právny predpis upravuje jednoznačne a nezmeniteľne, t.j. kogentne.
 
Aj keď sa vnútorné normy charakteristickými znakmi podobajú právnym normám, nie sú vnútorné predpisy právnymi predpismi, nie sú súčasťou právneho poriadku, ale ho významne dopĺňajú. S právnymi predpismi majú spoločné to, že obsahujú tiež pravidlá, ktoré sú vymedzené všeobecne, t.j. druhovými znakmi, nie individuálnymi znakmi. Okrem istej miery všeobecnosti sú charakteristickými znakmi vnútorných predpisov zrozumiteľnosť, konkrétnosť a jednoznačnosť. Pokiaľ by boli formulované s vyššou mierou abstraktnosti a túto ich vlastnosť by nebolo možné prekonať výkladom, to by malo viesť k zrušeniu takéhoto predpisu pre nezrozumiteľnosť a neurčitosť.
 
Pre pracovné právo je špecifické to, že za osobitný prameň práva je považovaný aj vnútorný predpis zamestnávateľa, ak má zmiešaný charakter, t.j. má normatívnu povahu a súčasne je aj právnym úkonom. Jeho právna povaha sa však častejšie blíži ku charakteristike normatívneho aktu ako ku právneho úkonu. Ak má len normatívnu povahu, nie je prameňom práva, je označovaný ako jednostranný akt riadenia zamestnávateľa. Vnútornými predpismi sú aj jednostranné akty riadenia s normatívnou povahou, ktoré sú hromadné (teda nie individuá
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Aktuálna téma

Pomoc pri splácaní hypotekárneho úveru

V súvislosti s nárastom úrokových sadzieb pri úveroch na bývanie sa zvyšuje finančné zaťaženie domácností, čím môže dôjsť k vážnemu ohrozeniu platobnej schopnosti obyvateľov splácať úvery na bývanie dôsledkom nárastu ich úrokovej sadzby. Aj preto sa vláda rozhodla pripraviť schému pomoci a štát bude kompenzovať občanom zvýšené splátky úrokov. Kým pomoc za rok 2023 bude realizovaná formou daňového bonusu a má ju na starosti Ministerstvo financií SR, pomoc od 1.1.2024 zastrešuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny prostredníctvom príspevku na zvýšenú splátku úveru na bývanie.