Prerušenie alebo zrušenie živnosti a vysporiadanie používania automobilu v podnikaní

Živnostník používa vlastné auto na podnikanie, uplatňuje si výdavky, a teda aj platí daň. V prípade, ak sa rozhodne živnosť prerušiť, musí toto vlastné auto z dane odhlásiť (nechce si za ten polrok nič na auto uplatniť)? Alebo len nepodá daňové priznanie, a to to sú všetky jeho povinnosti voči správcovi dane?

Ak daňovník (podnikateľ) používa na podnikanie vozidlo, vlastné vozidlo, na ktoré si uplatňuje výdavky (v súvislosti s jeho používaním na podnikanie), potom v súvislosti s ukončením podnikania alebo prerušením podnikania mu vyplývajú nasledujúce povinnosti:

Tým, že daňovník vozidlo používal na podnikanie v zmysle definície § 2 ods. 1 zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel v z. n. p. (ďalej len „zákon o dani z motorových vozidiel“), teda na vykonávanie sústavnej činnosti, ktorú preruší alebo ukončí (preruší podnikanie alebo ukončí podnikanie) je povinný postupovať podľa § 9 ods. 6 cit. zákona. V praxi prerušenie alebo ukončenie podnikania predstavuje zánik daňovej povinnosti podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona o dani z motorových vozidiel, ktorý je viazaný na posledný deň mesiaca, v ktorom k tejto skutočnosti (teda prerušeniu alebo ukončeniu podnikania došlo).

Prerušenie podnikania alebo ukončenie podnikania je nadväzne upravené aj v § 9 ods. 6 zákona o dani z motorových vozidiel, podľa ktorého ak k prerušeniu podnikania alebo ukončeniu podnikania dôjde, toto je podmienené podaním daňového priznania a to v inej lehote ako tej, ktorá je ustanovená pre ročné zdaňovacie obdobie. Prerušenie podnikania alebo ukončenie podnikania sa totiž podľa predmetného ustanovenia rieši „hneď“, presnejšie v zmysle dikcie zákona, daňovník nečaká na uplynutie celého „ročného“ zdaňovacieho obdobia, ale jeho povinnosťou je podať daňové priznanie do jedného mesiaca po uplynutí toho kalendárneho mesiaca, v ktorom k ukončeniu alebo prerušeniu podnikania došlo a zároveň v tejto lehote vysporiadať pomernú časť dane.

Forma „odhlásenia“ vozidla voči správcovi dane sa teda rieši podaním daňového priznania v lehote vyššie uvedenej, teda do jedného mesiaca po mesiaci, kedy k ukončeniu alebo prerušeniu podnikania došlo.

Táto forma „odhlásenia“ vozidla v súvislosti s prerušením alebo ukončením podnikania –  podaním daňového priznania, je povinná a to aj v prípade, ak by si daňovník neuplatňoval výdavky na vozidlo, ktoré však už skôr začal používať a používal na podnikanie (podľa zadania platil už skôr daň za toto vozidlo). Neuplatňovanie výdavkov  na vozidlo neznamená, že vozidlo nemohlo byť používané na podnikanie, naviac ak nezanikla daňová povinnosť už skôr na základe iného zákonného dôvodu (napr. vyradenie vozidla z evidencie vozidiel v Slovenskej republike).