Praktické príklady poskytovania stravovania zamestnancom

Príklad č. 1:

Zamestnávateľ niektorým zamestnancom zabezpečuje stravovanie prostredníctvom stravovacích poukážok a niektorým zamestnancom poskytuje finančný príspevok na stravu. V súlade s § 152 ods. 9 Zákonníka práce po prerokovaní so zástupcami zamestnancov:

• umožnil stravovať sa zamestnancom, ktorí vykonávajú práce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (nárok na zabezpečenie stravovania bol dohodnutý v dohode) a
• rozšíril okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a to o konateľa a spoločníka.

Zamestnanci vykonávajúci práce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, konateľ a spoločník si vybrali, aby im zamestnávateľ poskytol finančný príspevok na stravu. Môže zamestnávateľ finančný príspevok poskytnutý zamestnancom, vykonávajúcim práce na základe dohody o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru, konateľovi a spoločníkovi v sume 2,81 € oslobodiť od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP a uplatniť ho do daňových výdavkov zamestnávateľa?

Ak zamestnávateľ v súlade s § 152 ods. 9 písm. a) a b) Zákonníka práce umožnil stravovať sa zamestnancom, ktorí vykonávajú práce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, potom sa na týchto zamestnancov vzťahuje možnosť výberu, t. j. zamestnávateľ im v súlade s § 152 Zákonníka práce môže poskytovať finančný príspevok na stravu. Vzhľadom na to, suma finančného príspevku na stravu v sume 2,81 € je pre týchto zamestnancov oslobodená od dane v súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.

Finančný príspevok poskytnutý zamestnancom, ktorí vykonávajú práce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v súlade s § 152 Zákonníka práce a vo výške ustanovenej Zákonníkom práce (2,81 €), je daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu ZDP.

V prípade rozšírenia okruhu osôb v súlade s § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce o konateľa a spoločníka, tento okruh osôb nemá právo výberu a zamestnávateľ má pre tieto osoby povinnosť zabezpečiť stravovanie, t. j. buď vo vlastnej jedálni alebo v jedálni iného subjektu alebo poskytnutím stravovacích poukážok. Finančný príspevok na stravu poskytnutý konateľovi a spoločníkovi nie je poskytnutý v súlade s ustanovením § 152 Zákonníka práce, preto naň nemožno aplikovať § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.

Finančný príspevok poskytnutý konateľovi a spoločníkovi nad rámec § 152 Zákonníka práce, nie je daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu ZDP. Finančný príspevok poskytnutý týmto osobám, ktorý je ich zdaniteľným príjmom, je daňovým výdavkom zamestnávateľa len po splnení podmienok určených v § 19 ods. 1 ZDP.

Príklad č. 2:

Zamestnávateľ vypláca zamestnancom finančný príspevok na stravu v sume 2,81 € vo výplatných termínoch v priebehu mesiaca. Napríklad, zamestnancovu mzdu za mesiac apríl 2021 spolu s finančným príspevkom na stravu na mesiac máj 2021 vyplatil zamestnancovi 17. mája 2021, teda zamestnanec uvedený príspevok nebude mať k dispozícii prvý pracovný deň na aktuálny mesiac (1. mája 2021).

Môže zamestnávateľ na finančný príspevok na stravu, ktorý poskytne zamestnancovi za predchádzajúce obdobie (dni, mesiac, mesiace), uplatniť postup podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP?

Je pre uznanie takto vyplácaného finančného príspevku ako daňového výdavku podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod ZDP (príspevky na stravovanie zamestnancov) aj v prípade účelovo viazaného finančného príspevku na stravovanie vyplateného v súlade s § 152 Zákonníka práce potrebné dodržať podmienku, aby tento finančný príspevok bol poskytnutý vopred (obdobne ako pri poskytnutí stravovacích poukážok) alebo je možné, aby tieto finančné príspevky boli zamestnancom vyplácané vo výplatných termínoch, ktoré sú v priebehu mesiaca, pričom Zákonník práce dáva možnosť zamestnávateľom upraviť podrobnejšie pravidlá na poskytovanie tohto príspevku vo svojom vnútornom predpise?

Finančný príspevok na stravovanie zamestnancov je oslobodený od dane, ak je poskytnutý v súlade s § 152 Zákonníka práce. Ak je finančný príspevok na stravovanie poskytnutý zamestnancom za už uplynulé dni (v tomto prípade za dni od 1. mája 2021 do 16. mája 2021) alebo mesiace, nespĺňa povinnosť zabezpečenia stravovania pre zamestnancov, vyplývajúcu zo Zákonníka práce, a preto na túto časť finančného príspevku zamestnávateľ nemôže aplikovať ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP. Táto časť finančného príspevku je pre zamestnanca zdaniteľným príjmom. Finančný príspevok na stravovanie poskytnutý zamestnancovi za dni od 17. mája 2021 do 31. mája 2021 je oslobodený od dane z príjmov v súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.

Príspevky na stravovanie sú uznaným daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod ZDP len, ak sú poskytnuté za podmienok ustanovených v Zákonníku práce. V prípade, ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby a zamestnancom poskytuje stravovacie poukážky podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce na príslušný mesiac pozadu, nesplní povinnosť zabezpečenia stravovania pre zamestnancov vyplývajúcu podľa Zákonníka práce a takto poskytnuté príspevky nebudú uznané za daňové výdavky. Obdobne finančný príspevok poskytnutý zamestnávateľom vo výplatnom termíne v priebehu nasledujúceho mesiaca (príspevok na mesiac máj 2021 vyplatí 17. mája 2021), nebude mať zamestnanec k dispozícii prvý pracovný deň v mesiaci na aktuálny mesiac, tzn. nespĺňa podmienky § 152 Zákonníka práce a nebude považovaný za daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod ZDP.

Pokiaľ tento príspevok bude zdaniteľným príjmom zamestnanca v zmysle interného predpisu zamestnávateľa, je možné považovať ho za daňový výdavok zamestnávateľa v súlade s § 19 ods. 1 ZDP.

Príklad č. 3:

Spoločnosť od roku 2018 zabezpečuje stravovanie zamestnancov vo svojom vlastnom stravovacom zariadení. Hodnota stravy, ktorou zamestnávateľ prispieva zamestnancom na stravovanie predstavuje 55 % z hodnoty jedla, čo v roku 2021 sú 3 €. Spoločnosť sa so zamestnancami dohodla, že zamestnanci budú za mimoriadnych okolností príležitostne vykonávať prácu z domu (§ 250b Zákonníka práce) od 10. januára 2021 do 26. marca 2021. Aj zamestnanci vykonávajúci prácu z domu majú nárok na zabezpečenie stravovania, a preto zamestnávateľ po zohľadnení všetkých skutočností v súlade s § 152 ods. 6 Zákonníka práce v znení platnom k 10. januára 2021, a po dohode so zamestnancami, im poskytol za dni od 10. januára 2021 do 26. marca 2021 finančný príspevok na stravovanie v sume 3 € (časť príspevku zo sociálneho fondu predstavuje sumu 0,20 €). Zamestnávateľ nemal možnosť pre týchto zamestnancov zabezpečiť stravovanie podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce a nemal možnosť im poskytnúť ani stravovacie poukážky. Môže zamestnávateľ na finančný príspevok poskytnutý zamestnancom počas výkonu práce z domu uplatniť postup podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP a uplatniť tento výdavok zamestnávateľa do daňových výdavkov?

Finančný príspevok na stravovanie poskytnutý zamestnancom počas príležitostnej práce z domu (§ 250b Zákonníka práce) od 10. januára 2021 do 28. februára 2021 je pre zamestnancov zdaniteľným príjmom, a to v nadväznosti na ustanovenia § 5 ods. 7 písm. b) ZDP v znení platnom do 28. februára 2021. Pre zamestnávateľa ide o výdavok poskytnutý v súlade s § 152 Zákonníka práce, tzn. daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu ZDP.

Finančný príspevok na stravovanie poskytnutý zamestnancom od 1. marca 2021 do 25. marca 2021 je poskytnutý podľa § 152 Zákonníka práce v znení platnom od 1. marca 2021, a preto podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP v znení platnom od 1. marca 2021, patrí tento príspevok medzi príjmy oslobodené od dane z príjmov. Časť finančného príspevku na stravovanie v sume 2,80 € je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod ZDP, nakoľko je poskytnutý v súlade s § 152 Zákonníka práce. Časť finančného príspevku na stravovanie vo výške 0,20 €, ktorú zamestnávateľ uhrádza zo sociálneho fondu, sa neúčtuje na ťarchu nákladov (účtuje sa bez vplyvu na výsledok hospodárenia), preto nie je potrebné vykonať žiadnu úpravu výsledku hospodárenia.

Príklad č. 4:

Daňovník dosahujúci príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 ZDP využíva na vlastné stravovanie služby poskytované stravovacím zariadením, ktoré okrem vlastných zamestnancov zabezpečuje stravovanie aj pre iné subjekty. Na základe zakúpenej stravovacej poukážky, ktorej cena (stravná jednotka) predstavuje 4,50 €, je daňovníkovi v tomto stravovacom zariadení poskytnutý obed – teplé hlavné jedno. Môže si výdavok (náklad) vynaložený na nákup takýchto stravovacích poukážok zahrnúť do daňových výdavkov? 

Výdavky (náklady) preukázateľne vynaložené na nákup stravovacích poukážok si podnikateľ môže zahrnúť do daňových výdavkov za tie kalendárne dni, v ktorých vykonával podnikateľskú činnosť, pričom za každý odpracovaný deň si môže do daňových výdavkov zahrnúť sumu 4,50 €, čo je cena stravovacej poukážky. Uvedené platí za predpokladu, že za tieto odpracované dni mu nevznikne nárok na uplatnenie výdavkov (nákladov) podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP na stravovanie v súvislosti s podnikateľskou činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom túto činnosť pravidelne vykonáva a súčasne za tieto dni mu v súvislosti s prípadným výkonom závislej činnosti nevznikne u zamestnávateľa nárok na stravné podľa Zákonníka práce, ani na stravné pri pracovnej ceste podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p.

Príklad č. 5:

Zamestnancovi, ktorý popri zamestnaní podniká (dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 ZDP), zabezpečuje v súvislosti s výkonom závislej činnosti zamestnávateľ stravovanie podľa Zákonníka práce. Môže si tento daňovník do daňových výdavkov uplatniť výdavky (náklady) na vlastné stravovanie podľa § 19 ods. 2 písm. p) ZDP, a to za dni, v ktorých u zamestnávateľa čerpá dovolenku, ak počas týchto dní vykonáva činnosť, z ktorej mu plynú príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 ZDP?

Ak daňovníkovi počas čerpania dovolenky nevzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa Zákonníka práce v súvislosti s výkonom závislej činnosti a nevzniká mu za tieto dni ani nárok na stravné podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP v súvislosti s podnikateľskou činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je jeho pravidelné miesto vykonávania podnikania, potom si za ustanovených podmienok môže za každý odpracovaný deň, v ktorom vykonával podnikateľskú činnosť uplatniť do daňových výdavkov stravné podľa § 19 ods. 2 písm. p) ZDP.

Príklad č. 6:

Zamestnávateľ od 1. apríla 2021 za splnenia ustanovených podmienok v § 152 Zákonníka práce, všetkým zamestnancom prispieva na stravovanie príspevkom 5,20 € na jedno hlavné jedlo na deň, v ktorom je zamestnanec prítomný v práci. Stravovanie zamestnancov je zabezpečené prostredníctvom elektronických stravovacích poukážok, ktoré bude zamestnanec po dohode so zamestnávateľom výlučne využívať v stravovacích prevádzkach a v potravinách. Zamestnávateľ za nákup elektronických stravovacích poukážok uhradil vydavateľovi stravovacích poukážok 500 € a províziu v súlade s § 152 Zákonníka práce. Cena hlavného jedla, ktoré zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancom na deň, predstavuje 5,20 € (príspevok zamestnávateľa 2,50 €, príspevok zo sociálneho fondu 1,50 €, úhrada zamestnanca za hlavné jedlo zrážkou zo mzdy 1,20 €). Môže zamestnávateľ na príspevok na stravovanie aplikovať § 5 ods. 7 písm. b) ZDP a do daňových výdavkov zamestnávateľa zahrnúť tento príspevok 500 € za nákup elektronických stravovacích poukážok a províziu?

Stravovacie poukážky poskytované zamestnancom majú v súčasnosti dvojakú podobu, a to papierová stravovacia poukážka alebo elektronická stravovacia poukážka. Vzhľadom na to, že príspevok na stravovanie poskytnutý zamestnancovi dobitím elektronickej stravovacej poukážky predstavuje poskytnutie nepeňažného plnenia, tento príspevok v celej sume 4 € nepodlieha zdaneniu, t. j. v súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP je vylúčený z predmetu dane.

Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravovanie svojich zamestnancov sumou zodpovedajúcou 55 % hodnoty jedla, maximálne však na jedno teplé hlavné jedlo vrátane vhodného nápoja sumou 2,81 € (5,10 € x 55 %). Príspevok zamestnávateľa v sume 2,50 € poskytovaný v súlade s podmienkami podľa Zákonníka práce predstavuje daňovo uznaný výdavok zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu ZDP. Príspevok poskytovaný zo sociálneho fondu v sume 1,50 € nie je výdavkom (nákladom) zamestnávateľa, nakoľko daňovým výdavkom je tvorba sociálneho fondu, nie jeho čerpanie. Výdavok za nákup elektronických stravovacích poukážok v sme 500 €, ktorý zamestnávateľ uhradil vydavateľovi stravovacích poukážok, je daňovým výdavkom zamestnávateľa v súlade s § 2 písm. i) a § 19 ZDP. Provízia (poplatok za sprostredkované stravovacie služby) vyplatená v súlade s § 152 ods. 5 Zákonníka práce, je v súlade s § 17 ods. 19 písm. d) a § 19 ZDP daňovým výdavkom zamestnávateľa.