Má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť dopravu z pracoviska pozitívne testovanému zamestnancovi na koronavírus?

Vznik pozitivity zamestnanca v okamihu, ak sa nachádza v priestoroch zamestnávateľa, so sebou, pochopiteľne, prináša (zdravotnú) nespôsobilosť zamestnanca na ďalší výkon práce z dôvodu pravidelného vzniku prekážky v práci na jeho strane podľa § 141 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“), prípadne ďalšie možnosti, ktoré pripúšťa Zákonník práce, v podobe uplatnenia výkonu práce home office, dovolenky, náhradného voľna a pod., ale aj jeho potrebu odísť z priestorov zamestnávateľa po takomto pozitívnom testovaní. Problém pritom vzniká práve pri zamestnancoch, ktorí absolvovali cestu do zamestnania prostredníctvom zmluvnej dopravy zamestnávateľa, t. j. ide o prípady, kedy zamestnávateľ zabezpečuje štandardne spôsob dopravy zamestnanca do zamestnania i zo zamestnania. 

Právnu úpravu v tomto ohľade uvádza ustanovenia § 221 Zákonníka práce, ktoré vymedzuje, že na  účely posúdenia obsahu zodpovednostných vzťahov i poskytovania cestovných náhrad v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. vymedzuje Zákonník práce pojem „cesta do zamestnania a späť“, pričom