Inštitút bezdôvodného obohatenia v pracovnom práve

Právna úprava bezdôvodného obohatenia v Zákonníku práce

Pracovnoprávna úprava inštitútu bezdôvodného obohatenia sa nachádza v § 222 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“), pričom podľa ods. 1 tohto ustanovenia platí, že „ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať″.

Zákonná úprava nachádzajúca sa v Zákonníku práce má oproti všeobecnej úprave nachádzajúcej sa v Občianskom zákonníku užší rozsah a stanovuje základný predpoklad na bezdôvodné obohatenie podľa Zákonníka práce, a to existenciu pracovnoprávneho vzťahu. Samotná právna úprava obsahuje dve alternatívy pri povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie, a to tak, aby pokryla obe situácie, keď dôjde k bezdôvodnému obohateniu zamestnávateľom, ako aj zamestnancom. Ustanovenia o bezdôvodnom obohatení majú subsidiárnu povahu a použijú sa vtedy, keď nie je možné založiť konkrétny druh zodpovednosti za škodu.

Bezdôvodné obohatenie

Bezdôvodným obohatením sa rozumie určitý majetkový prospech získaný tým, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, a zároveň aj nárok osoby, na úkor ktorej došlo k obohateniu, na vydanie tohto majetkového prospechu, pričom platí, že základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu, ku ktorému došlo v rozpore s právom.

Majetkový prospech môže byť pritom získaný:

• plnením bez právneho dôvodu

Plnením bez právneho dôvodu sa rozumie plnenie, na ktoré od začiatku neexistoval právny dôvod. Môže ísť napríklad o situáciu, keď