Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Z praxe

Čo vás najviac zaujíma

Kategória: Z praxe Zdroj: FR SR

Vyberáme pre vás najčastejšie otázky a odpovede z oblasti dane z príjmov, správy daní, dane z pridanej hodnoty alebo účtovníctva.

Daň z príjmov a správa daní

Otázka č. 1 – Daňové výdavky podnikateľa – stravné

Akú sumu výdavkov na stravovanie podnikateľa si môže živnostník zahrňovať do daňových výdavkov od 1. 9. 2022?

Daňovník vykonávajúci podnikateľskú alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť (dosahujúci príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.) môže uplatňovať do daňových výdavkov výdavky na vlastné stravovanie, a to za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku v mieste pravidelného výkonu svojej činnosti vo výške 55 % sumy ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách, čo je od 1. 9. 2022 vo výške 3,52 € za každý odpracovaný deň daňovníka.

Tieto výdavky na vlastné stravovanie daňovníka nie je daňovník povinný preukazovať dokladom o nákupe stravy alebo stravovacej poukážky.

Otázka č. 2 – Predaj nehnuteľnosti – oslobodenie od dane

Predal som nehnuteľnosť, ktorú som nadobudol darovaním od rodičov v roku 2020. Rodičia túto nehnuteľnosť vlastnili 20 rokov. Je príjem z predaja tejto nehnuteľnosti oslobodený od dane z príjmov?

Nie, nakoľko ste nehnuteľnosť nevlastnili dlhšie ako 5 rokov. Príjem z predaja nehnuteľnosti ste povinný priznať v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov.

Otázka č. 3 – Zmena sídla spoločnosti a osvedčenie o registrácii a pridelení DIČ

V auguste 2022 naša spoločnosť zmenila sídlo. Zmenu sídla sme oznámili na miestne príslušný daňový úrad. Kedy by sme mohli očakávať nové kartičky (osvedčenia o registrácii a pridelení DIČ) už s novou adresou?

Nová kartička „Osvedčenie o registrácii a pridelení DIČ“ sa už nevydáva. Právnou úpravou § 67 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinnou od 1. 1. 2022 sa ruší vydávanie rozhodnutí formou osvedčenia, t. j. nevydávajú sa tzv. kartičky – Osvedčenie o registrácii a pridelení DIČ. Novelou daňového poriadku v znení zákona č. 408/2001 Z. z., účinnom od 1. 1. 2022, ak bolo daňovému subjektu vydané osvedčenie podľa doterajších predpisov a po 1. 1. 2022 nastane zmena údajov v osvedčení, správca dane nezasiela nové osvedčenie ani písomné rozhodnutie.

Otázka č. 4 – Termín používania VRP 2

V súčasnosti sa už používa VRP 2, ktorú ale ešte spoločnosť nemá spustenú, no plánuje to v budúcnosti. Do kedy môže zákonne používať pôvodnú VRP? Všetky sumy má zaokrúhlené na celé čísla.

Nová aplikácia VRP 2 k 17. októbru tohto roka definitívne nahradí doterajšiu aplikáciu Pokladnica. V Google play nebude pre nových používateľov dostupná od 1. októbra tohto roka. Finančná správa preto odporúča podnikateľom, aby začali používať VRP 2 čo najskôr.

Otázka č. 5 – Predĺženie lehoty na podanie daňového priznania

Slovenskej spoločnosti plynuli v roku 2021 príjmy od zahraničného obchodného partnera za služby, ktoré mu slovenská spoločnosť poskytovala na území Slovenskej republiky. Považuje sa dosiahnutý príjem za príjem zo zdrojov v zahraničí, t. j. mohla si slovenská spoločnosť z uvedeného dôvodu predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania do 30. 9. 2022?

V predmetnom prípade nejde o príjem zo zdrojov v zahraničí, nakoľko v prípade príjmov z činnosti (aktívne príjmy) je rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie zdroja príjmov štátne územie, na ktorom sa činnosť fyzicky vykonáva.

Keďže slovenská spoločnosť poskytovala služby zahraničnému partnerovi na území SR, ide o príjem zo zdrojov v SR.

Samotná skutočnosť, že daňovník má odberateľa v zahraničí, od ktorého mu plynú príjmy zo zahraničia, nie je dôvodom na predĺženie lehoty na podanie daňového priznania o 6 celých kalendárnych mesiacov.

Otázka č. 6 – Nerezident SR a uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane

Zahraničný športovec (daňový rezident ČR) poberal na Slovensku príjmy, z ktorých mu športový klub zrážal daň. Okrem týchto príjmov nemal žiadne iné celosvetové príjmy. Môže si pri podaní daňového priznania v SR uplatniť odpočítateľnú položku na manželku, ktorá nemala žiadne príjmy? Môže si uplatniť aj daňový bonus na dieťa, ktoré sa mu na Slovensku narodilo?

Zahraničný športovec (daňový rezident ČR) si pri podaní daňového priznania v SR môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku a daňový bonus na dieťa za splnenia podmienok podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), t. j., ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.

Pri splnení uvedenej podmienky „percenta tuzemských príjmov“ si tak aj nerezident môže znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane na manželku podľa § 11 ods. 7 ZDP. Taktiež si môže znížiť daň na území Slovenskej republiky o uplatnený daňový bonus, ak splní aj ostatné všeobecné podmienky pre jeho uplatnenie uvedené v § 33 ZDP.

Podvojné účtovníctvo

Otázka č. 7 – Zatriedenie účtovnej jednotky

Ako sa má správne zatriediť účtovná jednotka do veľkostných skupín v roku 2020, 2021 a 2022, ak z výkazov účtovnej závierky za rok 2018 a 2019 splnila 3 podmienky pre mikro účtovnú jednotku. Z výkazov roku 2020 splnila 2 podmienky pre malú účtovnú jednotku. Z výkazov roku 2021 splnila 2 podmienky pre veľkú účtovnú jednotku. Za rok 2021 účtovná jednotka zároveň splnila podmienky pre audit a tiež sa predpokladá, že za rok 2022 budú podmienky rovnako, za ktoré obdobie musí byť účtovná závierka overená audítorom za rok 2021 alebo až za rok 2022?

Zatriedenie uvedenej účtovnej jednotky v jednotlivých účtovných obdobiach podľa splnenia veľkostných kritérií vyplýva podľa § 2 ods. 5 a nasl. zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“):

  • rok 2020, mikro účtovná jednotka, posudzujú sa podmienky za rok 2018 a 2019,
  • rok 2021, mikro účtovná jednotka, posudzuje sa rok 2019 a 2020 (nesplnila podmienky pre zatriedenie ako malá účtovná jednotka za dve obdobia),
  • rok 2022, malá účtovná jednotka, vyplýva to z § 2 ods. 10 zákona o účtovníctve, keďže za rok 2020 spĺňa podmienky pre malú a v roku 2021 pre veľkú, nevie sa zatriediť – musí byť malá, pretože už v žiadnom posudzovanom období nespĺňa podmienky pre mikro (za rok 2020 a 2021 nespĺňa zatriedenie ako mikro ani jedno účtovné obdobie).

Ak za rok 2021 sú splnené podmienky pre audit, musí účtovná jednotka v účtovnom období kalendárneho roku 2022 mať účtovnú závierku overenú audítorom a účtovať zásoby spôsobom A podľa § 43 ods. 1 opatrenia MF SDR č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len Postupy účtovania v PÚ“).

Otázka č. 8 – Oprava účtovnej závierky

Ako má postupovať pri oprave účtovná jednotka v prípade, že v účtovnej závierke za rok 2021 podanej dňa 30. 6. 2022 omylom vyznačila políčko priebežná a nie riadna?

Účtovná jednotka má možnosť požiadať správcu dane alebo FR SR napr. aj prostredníctvom aplikácie LiveAgent o zmenu označenia účtovnej závierky. Účtovná jednotka môže urobiť zmenu aj novým podaním účtovnej závierky s jej správnym označením účtovnej závierky. Niektoré účtovné jednotky požadujú od správcu dane vykonať len takúto zmenu z priebežná na riadna, a niektoré účtovné jednotky požadujú vykonať túto zmenu tak, aby sa pôvodné podanie dostalo do registra účtovných závierok (RUZ) a potom podajú aj novú účtovnú závierku správne označenú ako riadna. Posledné podanie sa považuje za aktuálne. V tomto prípade dávame vždy do pozornosti, že nové podanie účtovnej závierky je možné zrealizovať až po vykonaní zmeny správcom dane na základe žiadosti (z priebežnej na riadnu) a premietnutí tejto zmeny v RUZ. Je to z dôvodu dodržania časovej postupnosti a správneho zverejnenia dokumentov v RUZ, aby sa nestalo, že nové a správne podanie účtovnej závierky príde do RUZ skôr, ako bude vykonaná zmena v prvom podaní.

Daň z pridanej hodnoty

Otázka č. 9 – Registrácia platiteľa DPH k osobitnej úprave OSS

Sme platiteľ DPH a prevádzkujeme e-shop, cez ktorý predávame tovar väčšinou zákazníkom zo SR, ale predali sme tovar aj fyzickým osobám z ČR v hodnote 3 000 €. Máme povinnosť sa registrovať k osobitnej úprave OSS (osobitná úprava uplatňovania dane)?

Nie. Ak hodnota dodaného tovaru do ČR, resp. iných členských štátov pre odberateľov, ktorí nemajú pridelené IČ DPH nepresiahla limit 10 000 € bez dane v príslušnom kalendárnom roku a súčasne nebol presiahnutý tento limit v predchádzajúcom kalendárnom roku [§ 16a ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. – ďalej len „zákon o DPH“], potom budete fakturovať tento tovar s uplatnením slovenskej DPH. V prípade, ak by ste prekročili hodnotu 10 000 € bez dane dodaných tovarov pre odberateľov z ČR, resp. z iných členských štátov, ktorí nemajú pridelené IČ DPH podľa § 16a ods. 1 písm. c) zákona o DPH, potom máte dve možnosti:

  1. zaregistrovať sa k osobitnej úprave OSS v SR a podávať štvrťročne jedno daňové priznanie k OSS, v ktorom uvediete uplatnenú daň ČR, resp. príslušných členských štátov,
  2. registrovať sa pre daň aj v ČR, resp. v iných členských štátoch, kde budete uskutočňovať dodania pre osoby, ktoré nemajú pridelené IČ DPH.

Registrácia do OSS nie je povinná. Zjednodušene je možné povedať, že schéma OSS je len forma (s určitými výhodami), prostredníctvom ktorej sa zabezpečí priznanie a zaplatenie zahraničnej dane (v tomto prípade českej) z predmetných predajov. Je na rozhodnutí platiteľa DPH, pre akú formu sa rozhodne.

Otázka č. 10 – Žiadosť o vrátenie DPH z nákupu PHL v zahraničí

Sme prepravná spoločnosť – platiteľ DPH a chceme požiadať o vrátenie DPH z dokladov za tankovanie pohonných látok (PHL) v Nemecku, Rakúsku a ČR za rok 2021. Je potrebné do každého členského štátu podať samostatnú žiadosť alebo je možné podať len jednu žiadosť, do ktorej zahrnieme všetky tieto nákupy?

V danom prípade môžete podať jednu žiadosť, tzv. globálnu žiadosť, do ktorej zahrniete všetky nákupy PHL v Nemecku, Rakúsku a ČR, z ktorých si chce uplatniť vrátenie dane alebo môžete podať samostatné žiadosti do týchto členských štátov. Viac informácií o vrátení dane z iných členských štátov EÚ nájdete v informačnom materiáli na portáli finančnej správy v časti FAQ/Informácie k aktuálnym daňovým a colným povinnostiam/DPH/Vrátenie dane z iných členských štátov EÚ.


Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Aktuálna téma

Metodické usmernenie č. MF/012766/2022-36 k postupu účtovania rozdi...

MF SR Zdroj: MF SR

Toto metodické usmernenie sa vydáva za účelom zabezpečenia jednotného postupu pri účtovaní rozdielov vzniknutých z dôvodu zaokrúhľovania výslednej ceny platenej v hotovosti. Zákonom č. 457/2021 Z.z., ktorým sa mení zákon č. 18/1993 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o cenách“) sa s účinnosťou od 1.7.2022 zavádza zaokrúhľovanie cien výrobkov, výkonov, prác, služieb, nájmu a nehnuteľností (ďalej len „tovar“), ktoré sú uhrádzané v hotovosti.