Colné sklady – úskalia z hľadiska DPH

Naše trvanie v EÚ je krátke a je málo podnikateľských subjektov, ktoré podnikajú v ­tejto oblasti. Nedá sa postupovať iba na základe zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. – ďalej len „zákon o DPH“, ale v širších vzájomných súvislostiach smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme DPH – ďalej len „smernica“, nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. 10. 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (ďalej len „Colný kódex Spoločenstva“) a príslušnej judikatúry Súdneho dvora.

Globálny pohľad na medzinárodný obchod

Slovenská republika vo svojom vyhlásení prijala stratégiu proexportnej politiky na roky 2005 – 2013. Aj bez tohto vyhlásenia je jasné, že akýkoľvek export tovaru zo Slovenska je vítanou podnikateľskou aktivitou. Slovensko je schopné spotrebovať iba určitý objem, a jedine exportom sa môže navýšiť obrat (napríklad u výrobcu objem výroby). Špecifickým prípadom je tzv. reexport tovaru. To znamená, že tovar z tretích krajín sa prepravuje cez územie Slovenska, t. j. dovezie sa z tretích krajín, a následne sa vyvezie do tretích krajín.

Ako príklad možno zobrať oblasť tranzit/preprava plynu cez územie SR, tranzit tovarov väčšinou z prístavov Slovinska, Talianska, Nemecka cez územie Slovenskej republiky na východ do tretích štátov. Okrem tranzitu je ďalšou pridanou hodnotou napr. zušľachťovací styk v režime colného uskladnenia. Pridaná hodnota pre náš štát vo forme daní, pri týchto podnikateľských aktivitách, je o to väčšia, ak počas tranzitu bol medzičlánkom – majiteľom tovaru aj slovenský subjekt. Treba si uvedomiť, že nim nemusel byť, lebo pri obchodných operáciách v režime tranzit tovarov, ktoré nemajú štatút Spoločenstva (tzv. T1) na rozdiel od tovarov, ktoré majú štatút Spoločenstva (tzv.T2), nie je povinnosťou, aby bol subjekt registrovaný v SR, t. j. bol platiteľom dane.

Väčšinou sú to americké, švajčiarske, holandské, hongkongské a arabské firmy alebo tzv. offshore firmy. Podľa Čl. 156 smernice členské štáty môžu oslobodiť od dane prepustenie do režimu colných skladov. SR túto možnosť nevyužila a dodanie tovaru do režimu colných skladov neoslobodila, a preto predaj tovaru v colnom sklade podlieha DPH. Išlo o múdre, resp. vhodné rozhodnutie? Z hľadiska ekonomického rastu SR je to oprávnená otázka.

Ak sa v 70-tych rokoch začali rozvíjať firmy ako Apple alebo Microsoft v USA, bola by možná ich expanzia (dovoz – vývoz, teda spolupráca s tretími štátmi) do celého sveta bez podpory štátu podnikateľskému sektoru?

Poznámka: Do roku 2004 bolo možné predávať tovar v colnom sklade bez DPH, vstupom do EÚ sa to však zmenilo, čo podnikateľské subjekty mohlo zmiesť, hlavne preto, že samotný zákon o DPH túto možnosť ako postupovať neriešil, a známy je až metodický pokyn Daňového riaditeľstva SR k uplatňovaniu dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru v tuzemsku prepusteného do rôznych colných režimov. Typickým príkladom neoslobodením od DPH pri predaji v colnom sklade je spor vo veci Profitube. Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-165/2011 bolo rozpísané v poslednom čísle DPH v praxi (2/2013).

Zamyslenie sa nad rozhodnutím SR nevyužiť možnosť oslobodenia od DPH predaj tovaru podľa Čl. 156 smernice