Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Zmeny vo Vzorovej zmluve OECD a Komentári k nej platné od júla 2008

Dátum: Rubrika: Daň z príjmov

Pri rozvoji medzinárodného podnikania vznikajú stále nové otázky v oblasti medzinárodného zdaňovania príjmov. Prístupy k ich riešeniu sa premietajú aj do zmien Vzorovej zmluvy OECD a Komentáru k nej. Posledná aktualizácia oboch dokumentov je platná od 17. 7. 2008. V článku informujem o najpodstatnejších zmenách a vysvetľujem dôvody ich prijatia.

Pri rozvoji medzinárodného podnikania vznikajú stále nové otázky v oblasti medzinárodného zdaňovania príjmov. Prístupy k ich riešeniu sa premietajú aj do zmien Vzorovej zmluvy OECD (ďalej len „VZ OECD“) a Komentáru k nej (ďalej len „Komentár“). Posledná aktualizácia oboch dokumentov je platná od 17. 7. 2008. V článku informujem o najpodstatnejších zmenách a vysvetľujem dôvody ich prijatia.

Aktivity Komisie OECD pre fiškálne záležitosti


Za aktualizácie VZ OECD zodpovedá Komisia OECD pre fiškálne záležitosti (ďalej len „Komisia“). Posledná aktualizácia VZ OECD a Komentára bola v júli 2005. Odvtedy Komisia iniciovala verejné diskusie k projektom, ktoré analyzovali vybrané témy medzinárodného zdaňovania príjmov. Bola to napríklad diskusia k definícii stálej prevádzkarne alebo k priraďovaniu ziskov stálej prevádzkarni a mnohé ďalšie. Závery z niektorých diskusií sa premietli do zmien vo VZ OECD a Komentári k nej, ktoré Komisia odsúhlasila na svojom zasadnutí 24. – 25. júna 2008. Zmeny potvrdila Rada OECD 17. 7. 2008. V znení VZ OECD došlo len k jednej zmene – k rozšíreniu článku 25.
 
Podstatné zmeny v Komentári sú v komentári k:
  • článku 4 – rozhraničovacie pravidlá pre osoby s duálnym daňovým rezidentstvom,
  • článku 5 – definícia službovej stálej prevádzkarne,
  • článku 7 – postup priraďovania ziskov stálej prevádzkarni,
  • článku 10 – zdaňovanie príjmov od fondov investujúcich do nehnuteľností,
  • článku 24 – nediskriminácia,
  • článku 25 – zavedenie arbitráže do riešenia medzinárodných daňových prípadov.
K ďalším návrhom na zmeny pokračujú verejné diskusie a ich závery by sa mali premietnuť do aktualizácie VZ OECD a Komentára k nej v roku 2010.

Určovanie rezidenstva


Pozadie problému

Určenie rezidentstva je pre uplatňovanie bilaterálnej daňovej zmluvy kľúčové, pretože iba rezidenti zmluvných štátov majú právo využívať výhody ktoré ponúka zmluva. Ostatné osoby sú z výhod zmluvy vylúčené.Pravidlá určovania rezidentstva na účely bilaterálnej daňovej zmluvy uvádza článok 4 VZ OECD. Rezidentom môže byť len osoba. Kritériom pre určenie rezidentstva sú rôzne formy spojenia osoby s daňovou jurisdikciou, napríklad byt, trvalý pobyt, miesto skutočného vedenia a iné. Článok 4 uvádza aj prípady, kedy sa osoba nemôže považovať za rezidenta zmluvného štátu. Sú to osoby, ktoré podliehajú zdaneniu v danom štáte iba z dôvodu príjmov zo zdrojov v tomto štáte alebo z dôvodu majetku umiestneného v tomto štáte. Problémy v medzinárodnom zdaňovaní vznikajú pri hybridných entitách. Pod hybridnou entitou rozumieme entitu, ktorá sa podľa práva jedného zmluvného štátu považuje za zdaniteľnú osobu ako celok, zatiaľ čo podľa práva druhého štátu sa považuje za transparentnú entitu, teda takú, ktorej príjmy sa priradia jej spoločníkom a zdaňujú sa až na ich úrovni. Problém s hybridnými entitami vzniká pri cezhraničných personálnych spoločnostiach (partnerships).
 
Obrázok znázorňuje príklad situácie cezhraničnej personálnej spoločnosti. V situácii hybridných entít môže dôjsť k duálnemu rezidentstvu, k dvojitému zdaneniu alebo nezdaneniu.
 
Obrázok : Ilustrácia situácie cezhraničného združenia
 
  Pozn.: Typom personálnej spoločnosti v SR je verejná obchodná spoločnosť.

Zmeny v Komentári k článku 4

Komentár k článku 4 rozširuje výklad ustanovenia, podľa ktorého sú určité osoby vylúčené z definície rezidentstva. Z definície rezidenta zmluvného štátu sú vylúčené spoločnosti a iné osoby, ktoré nemajú celosvetovú daňovú povinnosť v zmluvnom štáte, pretože zatiaľ čo podľa vnútroštátnej daňovej legislatívy sú rezidentmi tohto štátu, podľa bilaterálnej daňovej zmluvy sa považujú za rezidenta druhého zmluvného štátu.
 
Preferovaným kritériom pri určovaní rezidentstva osôb ktoré nie sú fyzickými osobami je v súčasnosti miesto skutočného vedenia. V aktualizovanom komentári sa upresnila jeho definícia. Je to miesto kde sa uskutočňujú kľúčové riadiace a obchodné rozhodnutia, ktoré sú potrebné pre podnikanie podnikateľského subjektu ako celku. Táto definícia uľahčuje určenie rezidentstva cezhraničných personálnych spoločností.
 
Komentár sa rozšíril aj o rozhraničovacie pravidlá v prípade vzniku duálneho rezidentstva osôb, ktoré nie sú fyzickými osobami. Niektoré štáty namiesto kritéria skutočného vedenia dávajú prednosť individuálnemu prístupu k riešeniu nejasných situácií ohľadne rezidentstva. Preto im aktualizovaný komentár dáva možnosť vložiť do svojich bilaterálnych daňových zmlúv nové ustanovenie. Podľa neho tam, kde osoba iná ako fyzická je rezidentom oboch zmluvných štátov sa budú kompetentné orgány zmluvných štátov usilovať na základe vzájomnej dohody určiť štát, v ktorom sa bude osoba považovať za rezidenta. Budú pritom brať do úvahy miesto skutočného vedenia, miesto, kde je spoločnosť založená a pod. Ak však nedôjde k dohode, takáto osoba nebude oprávnená na žiadne oslobodenia alebo výnimky zo zdanenia, ktoré umožňuje VZ OECD. Rozsah a spôsob využívania výhod bilaterálnych zmlúv takouto osobou určia vzájomnou dohodou kompetentné orgány zmluvných štátov.
 

Službová stála prevádzkareň


Pozadie problému

Pokiaľ podnik jedného zmluvného štátu nezaloží stálu prevádzkareň v druhom štáte, nemá sa považ
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály