Vrátenie DPH tuzemským platiteľom z iných členských štátov

Podmienky spolupráce medzi daňovými orgánmi členského štátu usadenia a členského štátu vrátenia dane upravuje nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, ktoré upravujú, okrem iného, pravidlá a postupy umožňujúce výmenu a uchovávanie informácií elektronickými prostriedkami v súvislosti s vrátením dane zdaniteľným osobám.

Postup platiteľa dane v tuzemsku, ktorý žiada o vrátenie dane uplatnenej v cenách tovarov a služieb nakúpených v inom členskom štáte alebo pri tovare, ktorý bol dovezený do iného členského štátu (tzn. platiteľa dane registrovaného podľa § 4 alebo § 4b zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“), ako aj postup žiadosti o vrátenie dane je predmetom úpravy § 55f a § 55g zákona o DPH.

Pravidlá, ktoré sa vzťahujú na platiteľov dane podávajúcich žiadosť o vrátenie dane v inom členskom štáte, sú obdobné ako pravidlá ustanovené pre zahraničné osoby z iných členských štátov podávajúcich žiadosť o vrátenie dane v Slovenskej republike (§ 55a až § 55e zákona o DPH).

Oprávnený žiadateľ

Nárok na vrátenie dane má platiteľ dane, ktorý má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v Slovenskej republike (osoba registrovaná pre daň podľa § 4 alebo § 4b zákona o DPH) a kúpil tovary a služby v jednotlivých členských štátoch s daňou príslušného štátu, resp. doviezol tovary do členských štátov na účely svojho podnikania.

Žiadosť o vrátenie dane môže platiteľ registrovaný podľa § 4 zákona o DPH podať, ak v členskom štáte, v ktorom žiada vrátenie dane, nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v ňom obvykle nezdržiava.

Platiteľ má nárok na vrátenie dane, ak uskutočňuje zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie dane. Platiteľ dane usadený v Slovenskej republike musí splniť podmienky, že za obdobie, za ktoré žiada vrátenie dane, bol platiteľom dane a že nevykonával výlučne činnosti, pri ktorých nemôže odpočítať daň.

Príklad č. 1:

Slovenský podnikateľ - platiteľ DPH, vykonáva výlučne oslobodené činnosti – finančné služby podľa § 39 zákona o DPH. V Rakúsku obstaral v novembri 2022 tovar, pričom mu bola účtovaná rakúska DPH. Vzniká mu nárok na vrátenie dane z Rakúska?

Napriek skutočnosti, že slovenský podnikateľ spĺňa podmienku, že v Rakúsku nie je usadený a za obdobie, za ktoré by žiadal vrátenie dane, bol platiteľom dane, nemá nárok na vrátenie dane, pretože v tuzemsku vykonával výlučne činnosti oslobodené od dane, bez nároku na odpočítanie dane.

***

Príklad č. 2:

Daňový subjekt ukončil v roku 2023 podnikanie a bola mu zrušená registrácia za platiteľa DPH. Môže podať žiadosť o vrátenie dane v roku 2023 za rok 2022, keďže v roku 2022 bol ešte platiteľom DPH?

V danom prípade nezdaniteľná osoba už nemá právo podať žiadosť o vrátenie dane.

***

Príklad č. 3:

Môže zamestnávateľ požiadať o vrátenie dane z pridanej hodnoty z výdavkov vynaložených na pracovnej ceste?

Ak zamestnanec vyučtováva výdavky vynaložené na pracovnej ceste prostredníctvom cestovných náhrad, nie je možné ich považovať za prijaté tovary a služby zamestnávateľom od iného platiteľa dane. V takomto prípade zamestnávateľ neúčtuje o kúpe tovarov a služieb, ale o cestovných náhradách, čo znamená, že zamestnancovi prepláca jeho výdavky, ktoré mal v súvislosti s pracovnou cestou. Zamestnávateľ nemá právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH z dôvodu, že neprijal tovary a služby, ktoré by použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Samotné rozhodnutie je však na členskom štáte vrátenia dane, tzn., ak zamestnávateľ zahrnie do žiadosti o vrátenie dane aj výdavky vynaložené na pracovnej ceste zamestnancov, je na posúdení príslušného členského štátu vrátenia dane, či z uvedených nákupov vráti žiadateľovi daň.

***

Príklad č. 4:

Slovenský platiteľ dane si kúpil tovar v Českej republike od českého platiteľa a slovenský platiteľ dane si tovar prepravil sám z Českej republiky do Slovenskej republiky. Český dodávateľ pri dodaní tovaru uplatnil českú DPH. Môže slovenský platiteľ dane požiadať o vrátenie českej DPH?

Ak v danom prípade boli splnené podmienky oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z Českej republiky do Slovenskej republiky, český dodávateľ mal uplatniť oslobodenie od dane. Slovenský platiteľ dane nespĺňa podmienky na vrátenie dane, pretože refundáciou dane nemožno nahrádzať pravidlá intrakomunitárnych dodávok, ktoré majú byť oslobodené od dane.

***

Pomerné odpočítanie

Ak platiteľ dane v inom členskom štáte prijal tovary alebo služby na svoje dodávky tovarov a služieb, pri ktorých môže odpočítať daň a zároveň na dodávky tovarov a služieb, pri ktorých nemôže odpočítať daň, výšku nárokovanej dane je povinný krátiť koeficientom podľa § 50 zákona o DPH. V žiadosti o vrátenie dane platiteľ uvádza výšku koeficientu v percentuálnej hodnote ku každej faktúre, ktorá predstavuje nákup tovaru alebo služby, ktoré platiteľ dane použije na účely transakcií s nárokom na odpočítanie dane a súčasne oslobodených transakcií bez nároku na odpočítanie dane.

Ak platiteľ dane po podaní žiadosti o vrátenie dane, v ktorej žiadal o vrátenie pomernej výšky dane (daň krátená koeficientom), upraví odpočítateľnú časť dane podľa § 50 zákona o DPH (t. j. vypočíta ročný koeficient, ktorým je povinný upraviť odpočítateľnú daň krátenú koeficientom používaným v priebehu kalendárneho roka – tzv. predbežným koeficientom), je povinný opraviť sumu dane, o ktorej vrátenie žiadal, alebo sumu dane, ktorá sa mu už vrátila. Opravu žiadateľ vykoná v žiadosti o vrátenie dane, ktorú podá za nasledujúci kalendárny rok. Ak žiadosť nasledujúci kalendárny rok nepodá, potom opravu dane vykoná prostredníctvom samostatného vyhlásenia o oprave dane.

Príklad č. 5:

Platiteľ dane, ktorý sa zaoberá predajom nábytku a zároveň poskytuje prenájom nehnuteľnosti oslobodený od dane, sa zúčastnil v Rakúsku v prvom polroku 2023 kurzu manažérskeho riadenia za cenu 1 000 + 200 € DPH. Platiteľ da