Logo DAU

Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Podvodné konanie na dani z pridanej hodnoty, dôkazy

Dátum: Rubrika: Z praxe

V daňovej oblasti platí, že daňové subjekty si môžu zorganizovať svoje podnikanie tak, aby si znížili svoju daňovú povinnosť. Neexistuje žiadna povinnosť podnikať takým spôsobom, aby sa zvýšil daňový príjem štátu. Základnou zásadou je sloboda vybrať si čo najmenej zdaniteľný spôsob prevádzkovania podnikania, aby sa minimalizovali náklady. Takáto sloboda voľby však existuje len v rozsahu legálnych možností stanovených režimom DPH – tomu nezodpovedá zistenie podvodu na DPH.

Daňové subjekty si majú splniť svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu v súlade s hmotnoprávnymi predpismi. Zistenie, či si tieto povinnosti splnili, je účelom daňového konania.
Predpoklady pre odpočítanie DPH
Smernica Rady 2006/112/ESo spoločnom systéme DPH
Z odôvodnenia článku 59 smernice Rady 2006/112/ESo spoločnom systéme DPH (ďalej len "smernica o DPH") vyplýva, že s cieľom zjednodušiť výber daní alebo predchádzať určitým formám daňových únikov alebo vyhýbaniu sa dani, členské štáty by mali mať možnosť v rámci určitých obmedzení a za určitých podmienok zaviesť osobitné opatrenia odchyľujúce sa od tejto smernice. V článku 168 uvedenej smernice sa uvádza, že pokiaľ ide o tovar a služby, ktoré sú použité na účely zdaniteľných transakcií zdaniteľnej osoby, táto má právo v členskom štáte, v ktorom uskutočňuje tieto transakcie, odpočítať z výšky DPH, ktorú je povinná zaplatiť:
-
DPH splatnú alebo zaplatenú v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou.
Podľa článku 178 písm. a) smernice o DPH zdaniteľná osoba musí spĺňať tieto podmienky, aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie dane:
-
na odpočítanie dane uvedené v článku 168 písm. a), týkajúce sa dodania tovaru alebo poskytnutia služieb, musí mať faktúru.
Podľa článku 273 členské štáty môžu uložiť iné povinnosti, ktoré považujú za potrebné na riadny výber DPH a na predchádzanie daňovým podvodom, pod podmienkou, že splnia požiadavku rovnakého zaobchádzania s transakciami uskutočňovanými na vnútroštátnej úrovni a s transakciami uskutočňovanými medzi členskými štátmi zdaniteľnými osobami, a pod podmienkou, že tieto povinnosti nepovedú pri obchode medzi členskými štátmi k formalitám spojeným s prechodom hraníc.
Zákon o dani z pridanej hodnoty
K tomu, aby mohla byť DPH uplatnená na faktúre iným platiteľom - dodávateľom, resp. pri "samozdanení" samotným platiteľom odpočítaná na základe § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") je nevyhnutné, aby došlo k vzniku daňovej povinnosti, t.j. aby DPH z predmetného zdaniteľného obchodu bola odvedená do štátneho rozpočtu.
V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že
nepostačuje len samotné uvedenie DPH na faktúre,
podstatné je
,aby došlo k vzniku daňovej povinnosti
v intenciách ustanovenia § 19 zákona o DPH, t.j. z titulu skutočného dodania tovaru alebo dodania služby, pri ktorých podľa zákona daňová povinnosť vzniká. Táto podmienka teda nie je splnená len pri formálnom uvedení DPH na faktúre za plnenie, ktoré predmetom dane vôbec nie je alebo za plnenie oslobodené od dane, prípadne za formálne deklarované obchody bez reálneho podkladu. Uvedená základná podmienka pre odpočítanie DPH vyplýva z § 49 ods. 1 zákona o DPH.
V prípade, ak správca dane - daňový úrad má pochybnosti o reálnom uskutočnení dodávky, na základe ktorej si daňový subjekt (odberateľ) odpočítal DPH, vedie v rámci daňovej kontroly dokazovanie. Aj keď dokazovanie vedie správca dane, samotné dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Ak daňový subjekt neunesie dôkazné bremeno, t.j. nepreukáže bez akýchkoľvek pochybností, že dodávku deklarovanú faktúrou reálne aj prijal, má to za následok, že správca dane považuje uplatnené odpočítanie dane za neoprávnené.
Na druhej strane dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne, nemožno ho teda ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda aj tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt.
Základné ustanovenia upravujúce nárok na odpočítanie DPH sú § 49 a § 51 zákona o DPH. Podmienky uvedené v týchto ustanoveniach sú hmotnoprávnej povahy a na ich splnenie sa nárok na odpočet viaže. Ide o:
-
§ 49 ods. 1 - základným predpokladom pre vznik práva na odpočítanie DPH je vznik daňovej povinnosti na základe zákona o DPH,
-
§ 19 ods. 1 - daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru,
-
§ 19 ods. 2 - daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby,
-
§ 49 ods. 2 - preukázanie účelu použitia prijatého plnenia (vecná väzba vstupu s výstupom), daň musí byť uplatnená voči platiteľovi, ktorý je príjemca plnenia,
-
§ 51 ods. 1 - formálne preukázanie nároku na odpočítanie dokladom (faktúrou) s taxatívne stanovenými obsahovými náležitosťami,
-
§ 51 ods. 2 - vyjadruje časové hľadisko uplatnenia práva na odpočítanie, zákon dáva možnosť "posunu" odpočtu do ďalších zdaňovacích období,
-
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Vydanie DPH v praxi 7-8/2023

7-8/2023
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív DPH v praxi

Staršie ročníky

Rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Register kľúčových slov