Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Náklady uplatniteľné až po zaplatení v roku 2023

Dátum: Rubrika: Problémy z praxe

Problematika zahrnovania nákladov až po ich skutočnom zaplatení do základu dane z príjmov je sústredená do ustanovenia § 17 ods. 19 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba "ZDP"). Podmienka zaplatenia sa však nedotýka tých výdavkov (nákladov), ktoré sa stávajú súčasťou obstarávacej ceny majetku resp. súčasťou vlastných nákladov. Tieto neuhradené náklady podliehajú ustanoveniu § 17 ods. 27 ZDP. Tiež je vhodné spomenúť, že u výdavkov vymedzených v ustanovení § 17 ods. 19 ZDP sa už počnúc rokom 2020 v dôsledku vypustenia dodatočných limitácií sleduje iba podmienka zaplatenia.
Súčasťou základu dane z príjmov daňovníka, okrem výdavkov (nákladov), ktoré sú súčasťou obstarávacej ceny alebo vlastných nákladov majetku, až po ich zaplatení teda sú:
a)
Kompenzačné platby vyplácané podľa § 22 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v z. n. p. (ďalej len "zákon o regulácii") u ich dlžníka.
Podľa uvedeného ustanovenia platí, že ak regulovaný subjekt nedodrží štandardy kvality a toto nedodržanie preukázateľne nastalo, je regulovaný subjekt povinný uhradiť svojmu odberateľovi kompenzačnú platbu vo výške a spôsobom určeným podľa § 40 ods. 2 spomínaného právneho predpisu.
Príklad č. 1:
Dodávateľ tepla uhradil spoločnosti kompenzačnú platbu podľa zákona o regulácii za nedodržanie štandardy kvality vo výške 1 200 €. Z úhrady zrazil daň podľa § 43 ods. 3 písm. m) ZDP sadzbou dane 19 %. Ako bude dlžník a veriteľ postupovať?
Zaplatená kompenzačná platba zaúčtovaná u dlžníka na účte
544
bude súčasťou základu dane z príjmov. V spoločnosti (u veriteľa) je kompenzačná platba zaúčtovaná na účte
644
pri zistení základu dane odpočítateľnou položkou od výsledku hospodárenia, pretože ide o príjem, pri ktorom vybratím dane zrážkou sa daňová povinnosť považuje za splnenú.
b)
Výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hnuteľnej veci, nehnuteľnosti, odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, pričom tieto výdavky (náklady) a odplaty zaplatené fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uznajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie.
Ustanovenie § 17 ods. 19 písm. b) ZDP sa aplikuje na výdavky (náklady) na nájomné za prenájom akéhokoľvek majetku, čiže nielen na nájomné za odpisovaný a neodpisovaný hmotný majetok a nehmotný majetok, ale aj na nájomné za hmotný majetok s ocenením do 1 700 € a nehmotný majetok s ocenením do 2 400 €. Samozrejmou podmienkou uplatnenie nájomného v daňových výdavkoch je splnenie základnej podmienky ustanovenej v rámci § 2 písm. i) ZDP.
Príklad č. 2:
Stavebná spoločnosť ABC, s. r. o., si prenajala od inej stavebnej spoločnosti miešačku. Vzťahuje sa podmienka zaplatenia aj na nájomné za prenájom majetku s ocenením do 1 700 €, ak prenajímateľ o ňom účtuje ako o zásobách?
Hmotným majetkom na účely ustanovenia § 17 ods. 19 písm. b) ZDP treba rozumieť akýkoľvek majetok, to znamená aj hmotný majetok s ocenením do 1 700 €. V prípade teda, ak by spoločnosť ABC, s. r. o., nájomné za prenájom miešačky do konca roka v plnej výške neuhradila, neuhradené nájomné bude pri zisťovaní základu dane z príjmov položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia.
Príklad č. 3:
Vzťahuje sa ustanovenie § 17 ods. 19 písm. b) ZDP aj na služby súvisiace s prenájmom, ako sú platby za energie, vodu, upratovanie, internet, bezpečnostnú službu, odvoz odpadu, poistné, parkovné a pod., ktoré sú nájomcovi prefakturované prenajímateľom, resp. sú platené nájomcom prenajímateľovi na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy?
Ak s prenájmom nehnuteľnosti súvisia aj platby za ostatné služby spojené s užívaním nehnuteľnosti a tieto platby sú u prenajímateľa považované za zdaniteľné príjmy, u nájomcu budú tie isté platby súčasťou základu dane až po zaplatení podľa § 17 ods. 19 písm. b) ZDP. Rovnako sa budú posudzovať aj platby za energie a ostatné služby spotrebované nájomcom, ak ich platí nájomca priamo dodávateľovi energií a služieb, pričom zmluvný vzťah s dodávateľom energií a služieb má uzatvorený prenajímateľ.
Príklad č. 4:
Podnikateľ X uzatvoril v januári 2021 nájomnú zmluvu s iným podnikateľom - fyzickou osobou na prenájom kancelárskych priestorov na 3 roky (na roky 2021 až 2023). Nájomné bolo dohodnuté v nájomnej zmluve v sume 250 € mesačne. Nájomca účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva a v roku 2021 nezaplatil žiadne nájomné, v roku 2022 zaplatil nájomné vo výške 4 000 € a v roku 2023 zaplatí 2 400 €. Môže si podnikateľ zahrnúť celú sumu zaplateného nájomného do daňových výdavkov v zdaňovacom období 2022 a 2023?
Z dôvodu, že podnikateľ - nájomca platí nájomné fyzickej osobe, do daňových výdavkov si môže zahrnúť iba zaplatené nájomné, a to časovo rozlíšené na príslušné zdaňovacie obdobie. Znamená to, že za rok 2021 si nemohol uplatniť do daňových výdavkov žiadnu sumu, za rok 2022 si mohol uplatniť nájomné v sume 3 000 € (12 x 250 €) a za rok 2023 si bude môcť uplatniť nájomné rovnako v sume 3 000
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály