Obecné parkovacie politiky a DPH

Základný legislatívny rámec

V kontexte parkovacích politík realizovaných obcami a mestami je relevantná najmä otázka, či obce a mestá majú byť v kontexte uskutočňovania parkovacích politík považované za zdaniteľné osoby.

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) vymedzuje zdaniteľnú osobu v § 3 ods. 1, v zmysle ktorého je zdaniteľnou osobou „každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť [...] bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti“.

Zdá sa nesporné, že obce a mestá konajú pri výkone svojich parkovacích politík nezávisle a tiež z predchádzajúceho textu vyplýva, že nesmie byť prihliadané na účel alebo výsledky uskutočňovania parkovacích politík (t. j. nie je relevantné, či prevažuje regulačný cieľ alebo skôr ten rozpočtový).

Relevantné potom ostávajú dve otázky, konkrétne:

1. či vyberanie poplatkov za parkovanie predstavuje ekonomickú činnosť na účely DPH; a ak áno,
2. či obce, resp. mestá uvedenú ekonomickú činnosť realizujú v postavení zdaniteľných osôb.

Kladná odpoveď na uvedené otázky by znamenala, že v zásade by poplatky za parkovanie mali podliehať režimu DPH [oblasť parkovania nie je oblasťou služieb, ktoré by boli spod režimu DPH oslobodené; naopak, § 38 ods. 3 písm. b) zákona o DPH uvádza, že takéto služby oslobodené nie sú].

Odpoveď na prvú z uvedených otázok sa zdá jednoduchšia, keďže slovenský zákon o DPH v § 3 ods. 2 vymedzuje ekonomickú činnosť ako každú činnosť, „z ktorej sa dosahuje príjem“. Ak teda bude v rámci parkovacej politiky vyberaný poplatok, hoci aj v relatívne malej výške, podmienka dosahovania príjmu je splnená, a teda by bez ďalšieho malo ísť o ekonomickú činnosť.

Obce a mestá však teoreticky môžu spadať pod výnimku uvedenú v § 3 ods. 4 zákona o DPH, v zmysle ktorej „orgány územnej samosprávy a ich rozpočtové organizácie a iné právnické osoby, ktoré sú orgánmi verejnej moci, sa nepovažujú za zdaniteľné osoby, keď konajú v rozsahu svojej hlavnej činnosti, a to ani v prípade, ak prijímajú v súvislosti s touto činnosťou platby“.

Táto výnimka sa však neuplatní a obec alebo mesto bude považovaná za zdaniteľnú osobu „ak táto činnosť výrazne narušuje alebo môže výrazne narušiť hospodársku súťaž“ a ak ide o „činnosti uvedené v prílohe č. 8 a tieto činnosti nevykonávajú v zanedbateľnom rozsahu“.

Poskytovanie parkovania vozidiel nie je výslovne uvedené v prílohe č. 8, takže v zásade je nutné pri parkovacích politikách testovať obidve uvedené podmienky, t. j.:

1. či ide o tzv. hlavnú činnosť