Novela zákona o zdravotnom poistení účinná od 1. septembra 2005 (I.)

Národná rada SR dňa 30. 6. 2005 schválila zákon č. 352/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 718/2004 Z. z. (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“). Zákon nadobudol účinnosť od 1. 9. 2005.

V úvode stručne rozoberiem najdôležitejšie zmeny, ktoré do zákona o zdravotnom poistení prináša citovaná novela. V ďalšej časti skomentujem dôležité ustanovenia cit. zákona týkajúce sa poistencov. Postupne pre jednotlivé skupiny poistencov a platiteľov poistného – zamestnancov a ich zamestnávateľov, samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), poistencov štátu a dobrovoľne nezamestnané osoby uvediem, kto vlastne sú títo poistenci, ako je stanovený ich vymeriavací základ (VZ), aké majú sadzby poistného, ako platia preddavky na poistné a načrtnem, čo ich očakáva po skončení roka – ročné zúčtovanie poistného. Ročné zúčtovanie poistného nebudem podrobnejšie komentovať, pretože v čase písania tohto príspevku ešte Ministerstvo zdravotníctva SR nevydalo vyhlášku, ktorou sa ustanovia podrobnosti o ročnom zúčtovaní poistného (§ 19 ods. 19 zákona o zdravotnom poistení).

Najdôležitejšie zmeny

Dobrovoľné zdravotné poistenie

Zákon o zdravotnom poistení po novom rozdeľuje verejné zdravotné poistenie na povinné a dobrovoľné. Dobrovoľné zdravotné poistenie môžu využiť občania s trvalým pobytom na Slovensku, ktorí nie sú na Slovensku povinne zdravotne poistení. Pôjde najmä o slovenských občanov dlhodobo študujúcich alebo pracujúcich v štátoch mimo EÚ. Pri doterajšej právnej úprave sa ich netýkalo povinné zdravotné poistenie (a netýka sa ich ani po novele od 1. 9. 2005), na území Slovenska teda neboli zdravotne poistení. Tento stav prinášal problémy v prípade ich krátkodobých pobytov na Slovensku – ak v tom čase ochoreli a pod., nemali dostupnú zdravotnú starostlivosť zo zdravotného poistenia. Takíto občania sa teda od 1. 9. 2005 môžu prihlásiť v zdravotnej poisťovni ako dobrovoľne zdravotne poistené osoby. Ak nebudú poistencami štátu (poistencami štátu sú napr. študenti alebo poberatelia dôchodkov), budú platiť poistné vo výške 575 Sk mesačne (výpočet sumy pozri v časti Preddavok na poistné dobrovoľne nezamestnanej osoby).

Znížené sadzby poistného aj pre osoby ťažko zdravotne postihnuté

Dovtedajšia právna úprava definovala ako osoby so zdravotným postihnutím len osoby poberajúce invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok a osoby s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 % a viac. Od 1. 9. 2005 za osoby so zdravotným postihnutím sa považujú aj držitelia preukazu ťažko zdravotne postihnutého (ŤZP). Aj oni teda majú sadzby v polovičnej výške.

Pokiaľ ide o zamestnancov – držiteľov preukazu ŤZP, ktorí mali doteraz základnú sadzbu poistného, ich zamestnávatelia prvý- krát pri výpočte preddavku na poistné za mesiac september preddavok vypočítajú z ich VZ sadzbou 2 % pre zamestnanca a 5 % pre zamestnávateľa. 

SZČO, ktoré sú držiteľmi preukazu ŤZP a doteraz platili preddavky sadzbou 14 %, si prepočítajú výšku preddavku sadzbou 7 % a v novej výške budú platiť preddavky prvýkrát za september 2005 (do 8. 10. 2005). 

Príklad č. 1:
P. Karolína je SZČO. Nie je osoba so zníženou pracovnou schopnosťou, ani nepoberá invalidný dôchodok ani čiastočný invalidný dôchodok. Je však držiteľom preukazu ŤZP, ktorý jej vydal úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

P. Karolína platila ako SZČO od júla 2005 preddavky vo výške 14 % z minimálneho základu 6 500 Sk, teda sumu 910 Sk. Od 1. 9. 2005 je považovaná za osobu so zdravotným postihnutím a prvýkrát pri platbe preddavku za september 2005 (do 8. 10. 2005) si prepočíta preddavok vo výške 7 %. Výška jej preddavku bude 7 % zo 6 500 Sk, čo bude 455 Sk.

Konatelia

Konatelia spoločností s ručením obmedzeným od 1. 9. 2005 sa nepovažujú za SZČO, ale budú sa považovať za zamestnancov v prípade, ak za výkon funkcie konateľa budú poberať odmenu.

K 1. 9. 2005 (teda najneskôr do 8. 9. 2005) všetci konatelia, ktorí boli z tohto titulu v zdravotnej poisťovni prihlásení ako SZČO, odhlásia sa ako SZČO. Ak konateľ vykonáva aj inú činnosť SZČO, napr. má živnosť, zo zdravotnej poisťovne ako SZČO sa odhlasovať nebude. Ak konateľ za výkon funkcie konateľa poberá odmenu a je občanom s trvalým pobytom na území SR, jeho s. r. o. ho ako zamestnávateľ prihlási ako zamestnanca. 

Konateľa, ktorý za výkon funkcie poberá odmenu a nemá trvalý pobyt na Slovensku, zamestnávateľ prihlasuje ako zamestnanca len vtedy, ak nie je zdravotne poistený v inom členskom štáte EÚ. 

Ročné zúčtovanie za rok 2005 budú musieť vykonať všetci konatelia tak, že do VZ za obdobie január až august 2005 (kedy boli považovaní za SZČO) zahrnú sumu odmien za výkon funkcie dosiahnutých za mesiace január až august 2005, výsledok vydelia číslom 2,14. Z tejto časti VZ si vypočítajú poistné sadzbou 14 % (prípadne 7 %, ak sú osoby so zdravotným postihnutím). Za obdobie september až december 2005 do VZ zahrnú sumu odmien za výkon funkcie dosiahnutých za september až december 2005, z tejto časti VZ si vypočítajú poistné sadzbou 4 % (príp. 2 %).

Príklad č. 2:
P. Augustín je počas celého roka 2005 konateľom spoločnosti ASD, s. r. o. Má trvalý pobyt na Slovensku. Za výkon funkcie konateľa poberá odmenu pravidelne mesačne vo výške 20 000 Sk. Iné príjmy nemá, nevykonáva činnosť zamestnanca ani inú činnosť ako SZČO.

P. Augustín bol od 1. 1. 2005 do 31. 8. 2005 prihlásený vo svojej zdravotnej poisťovni ako SZČO a platil mesačne preddavky 910 Sk. Od 1. 9. 2005 ako SZČO sa odhlási a spoločnosť ASD, s. r. o. ho prihlási ako svojho zamestnanca. Ako zamestnanec platí preddavky vo výške 4 % z 20 000 Sk, teda 800 Sk. Jeho zamestnávateľ, spoločnosť ASD, s. r. o. platí preddavky vo výške 10 % z 20 000 Sk, teda 2 000 Sk. 

Po skončení roka 2005 najneskôr do 28. 2. 2006 p. Augustín musí podať vo svojej zdravotnej poisťovni ročné zúčtovanie.

V ročnom zúčtovaní uvedie za mesiace január až august 2005 (kedy bol považovaný za SZČO) VZ takto: Spočíta sumu odmien za výkon funkcie konateľa za január až august 2005, t. j. 8 x 20 000 Sk = 160 000 Sk. Výsledok vydelí číslom 2,14 a dostane VZ vo výške 74 767 Sk. Pritom VZ musí byť najmenej súčet minimálnych miezd za dané obdobie, teda najmenej 8 x 6 500 Sk = 52 000 Sk.

Za mesiace september až december 2005 (kedy bol považovaný za zamestnanca) uvedie VZ ako súčet odmien za výkon funkcie konateľa za september až december 2005, teda 4 x 20 000 Sk = 80 000 Sk.

Celkove bude jeho VZ za rok 2005 vo výške 74 767 Sk + 80 000 Sk = 154 767 Sk. Takto stanovený VZ je nižší ako maximálna možná suma (36-násobok priemernej mzdy), ktorá je pre rok 2005 stanovená vo výške 517 140 Sk (14 365 Sk x 36).

P. Augustín osobitne vypočíta poistné a nedoplatok z časti VZ dosiahnutého ako SZČO a osobitne poistné a nedoplatok z časti VZ dosiahnutého ako zamestnanec:

• Ako SZČO: VZ = 74 767 Sk, sadzba = 14 %, poistné = 10 468 Sk.

• Ako zamestnanec: VZ = 80 000 Sk, sadzba = 4 %, poistné = 3 200 Sk. 

P. Augustín zaplatí do 30. 6. 2006 zdravotnej poisťovni nedoplatok na poistnom vo výške 3 188 Sk. 

Príklad č. 3:
P. Brigitte počas celého roka 2005 je konateľkou spoločnosti AZ, s. r. o. Má trvalý pobyt v Luxembursku, kde je aj zdravotne poistená. Za výkon funkcie konateľky poberá odmenu každý štvrťrok, vždy ku koncu štvrťroka vo výške 100 000 Sk. Iné príjmy na Slovensku nemá, nevykonáva činnosť zamestnanca ani inú činnosť ako SZČO.

P. Brigitte bola od 1. 1. 2005 do 31. 8. 2005 prihlásená v zdravotnej poisťovni ako SZČO a platila mesačne preddavky 910 Sk. Od 1. 9. 2005 ako SZČO sa odhlási.

Spoločnosť AZ, s. r. o. ju nebude prihlasovať ako svojho zamestnanca, pretože má trvalé bydlisko mimo SR a je zdravotne poistená v inom členskom štáte EÚ (v Luxembursku). 

Po skončení roka 2005 najneskôr do 28. 2. 2006 však musí p. Brigitte podať v zdravotnej poisťovni, v ktorej bola prihlásená do 31. 8. 2005, ročné zúčtovanie.

V ročnom zúčtovaní uvedie príjmy, ktoré ako konateľka dosiahla za mesiace január až august 2005 (kedy bola považovaná za SZČO), presnejšie, ktoré jej boli vyplatené v čase od 1. 1. 2005 do 31. 8. 2005. 

P. Brigitte boli počas roka 2005 vyplatené odmeny takto: 31. 3. 2005 suma 100 000 Sk, 30. 6. 2005 suma 100 000 Sk, 30. 9. 2005 suma 100 000 Sk a 31. 12. 2005 suma 100 000 Sk.

Na základe týchto príjmov si určí VZ takto: Suma odmien za výkon funkcie konateľky za január až august 2005 = 2 x x 100 000 = 200 000 Sk. Výsledok vydelí číslom 2,14 a dostane VZ vo výške 93 458 Sk (pozn.: táto suma musí byť najmenej súčet minimálnych miezd za dané obdobie – najmenej 8 x 6 500 Sk = 52 000 Sk). V ročnom zúčtovaní za rok 2005 teda p. Brigitte uvedie VZ vo výške 93 458 Sk.

Z tohto základu vypočíta poistné, pri sadzbe 14 % je to suma 13 085 Sk. Od nej odpočíta preddavky, ktoré zaplatila za 8 mesiacov (8 x 910 = 7 280 Sk) a vyjde jej suma 5 805 Sk, ktorú musí do 30. 6. 2006 zaplatiť do zdravotnej poisťovne ako nedoplatok.

Príklad č. 4:
P. Lucia je počas celého roka 2005 konateľkou spoločnosti AZ, s. r. o. Súčasne má živnostenský list. K 1. 9. 2005 sa nebude odhlasovať ako SZČO zo svojej zdravotnej poisťovne, hoci ako konateľka by sa už nepovažovala za SZČO, ale keďže má živnosť, zostáva aj naďalej SZČO.

Zmeny týkajúce sa SZČO

SZČO nebudú musieť platiť preddavky na zdravotné poistenie v prípade práceneschopnosti, ošetrovania člena rodiny, materskej (pozor, to platí, len ak sú nemocensky poistené a majú nárok na nemocenské dávky). V praxi bude toto ustanovenie znamenať zníženie povinného minimálneho VZ pomerne k dĺžke obdobia práceneschopnosti a pod. Napr. SZČO, ktorá bude v roku 2006 štvrťroka práceneschopná, bude mať dolnú hranicu VZ stanovenú nie vo výške 81 600 Sk (úhrn minimálnych miezd za rok), ale len vo výške troch štvrtín, teda vo výške 61 200 Sk (pri predpoklade, že minimálna mzda v roku 2006 bude suma 6 800 Sk). Ak takáto SZČO bude za rok 2006 v strate alebo len miernom zisku (t. j. do základu dane 130 000 Sk, bez započítania poistného na zdravotné poistenie do nákladov), poistné za rok 2006 zaplatí len zo základu 61 200 Sk.

SZČO nebudú musieť platiť preddavky na zdravotné poistenie v prípade práceneschopnosti, ošetrovania člena rodiny, materskej. Napr. SZČO, ktorá bude od 1. 9. 2005 na materskej dovolenke, preddavky prestane platiť.

SZČO, za ktoré od 1. 9. 2005 pri dodržaní ďalších podmienok odvádza poistné štát [pozri § 11 ods. 8 písm. a) až písm. i) a písm. k) zákona o zdravotnom poistení], sú to najmä študenti a dôchodcovia, nemajú stanovené minimum pre výpočet preddavkov [pozri § 16 ods. 8 písm. c) zákona o zdravotnom poistení]. Ak takéto SZČO do augusta 2005 platili preddavky vo výške 910 Sk mesačne, od septembra 2005 budú platiť preddavok nižší, alebo ho nebudú platiť vôbec.

Príklad č. 5:
P. Jozef je dôchodca. Má živnosť od roku 2001. Za rok 2004 dosiahol základ dane zo živnosti 60 000 Sk. Od júla 2005 jeho preddavok na poistné bol 1/12-tina zo 14 % z polovice základu dane (z 30 000 Sk) = = 350 Sk. Výška preddavku však musela byť najmenej 910 Sk. P. Jozef teda za mesiace júl a august 2005 platil preddavok na poistné vo výške 910 Sk. Od septembra 2005 však ako dôchodca nemusí dodržať minimálnu výšku preddavku 910 Sk. Od platby za september 2005 p. Jozef bude platiť sumu 350 Sk.

Príklad č. 6:
P. Juraj je študent. K 1. 5. 2005 si založil živnosť a prihlásil sa ako SZČO do svojej zdravotnej poisťovne. Ako SZČO v predošlých rokoch príjem z činnosti SZČO nemal, určil si výšku preddavku sám v zákonom o zdravotnom poistení danej minimálnej možnej výške 910 Sk.

Od septembra 2005 však ako študent nemusí dodržať minimálnu výšku preddavku 910 Sk. Od septembra preto p. Juraj preddavok prestane platiť.

Od ročného zúčtovania za rok 2005 dochádza k zmene stanovenia VZ. Namiesto polovice základu dane bude VZ určený ako základ dane dosiahnutý z činnosti SZČO, avšak neznížený o preddavky a poistné na zdravotné poistenie, vydelený hodnotou 2,14. Výsledné poistné SZČO pri takomto stanovení VZ je rovnaké ako doteraz. Zmyslom uvedenej zmeny je odstrániť zacyklenie pri stanovení VZ. Podľa dovtedajšej právnej úpravy totiž VZ závisel od základu dane, od VZ záviselo vypočítané poistné a základ dane závisel od poistného.

Do vymeriavacieho základu SZČO sa nebudú započítavať príjmy zdanené zrážkovou daňou a ani príjmy z prenájmu.

Umelci a autori sa považujú za SZČO na základe vlastného vyhlásenia. Ak niekto bol doteraz prihlásený v zdravotnej poisťovni ako SZČO z dôvodu, že vykonáva činnosť, ktorej výsledok je chránený zákonom č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) – ďalej len „autorský zákon“, (umelec, autor), môže sa zo zdravotnej poisťovne ako SZČO k 1. 9. 2005 odhlásiť. Odhlásiť sa však môže, len ak sa nepovažuje za SZČO z iného dôvodu. Ak sa takáto fyzická osoba (FO) odhlási a do septembra platila ako SZČO preddavky, po odhlásení ich už ako SZČO nebude platiť. Uvedeným FO sa oplatí odhlásiť ako SZČO v týchto prípadoch:

• Ak činnosť podľa autorského zákona vykonávajú popri zamestnaní. Po odhláse- ní nemusia platiť preddavky ako SZČO. V ročnom zúčtovaní však budú musieť doplatiť poistné aj z príjmu dosiahnutého na základe autorského zákona.
• Ak nie sú zamestnané a z činnosti podľa autorského zákona v tomto roku nebudú mať žiaden príjem alebo len symbolický príjem alebo len príjem zdanený zrážkovou daňou. V takomto prípade budú považované za tzv. dobrovoľne nezamestnaných a budú platiť poistné len 575 Sk mesačne (preto len 575 Sk, lebo ako SZČO museli platiť 910 Sk mesačne).

Zmeny týkajúce sa zamestnancov

Za zamestnancov sa budú považovať aj konatelia a členovia správnych a dozorných rád a iných samosprávnych orgánov právnických osôb (PO), ak za výkon funkcie budú poberať odmenu. Ak takéto FO ešte vo svojej zdravotnej poisťovni nie sú prihlásené ako zamestnanci tejto PO z nejakého iného dôvodu (napr. nemajú pracovnú zmluvu), za výkon funkcie poberajú odmenu a sú občanmi s trvalým pobytom v SR, musí ich táto PO ako ich zamestnávateľ prihlásiť do zdravotnej poisťovne ako zamestnancov.

Ak ide o člena samosprávneho orgánu PO, ktorý za výkon funkcie poberá odmenu a nemá trvalý pobyt na území SR, zamestnávateľ ho prihlási ako zamestnanca len vtedy, ak nie je zdravotne poistený v inom členskom štáte EÚ.

Príklad č. 7:
P. Eleonóra má trvalý pobyt na Slovensku a je členkou dozornej rady spoločnosti EDC, a. s. Za výkon funkcie dostáva pravidelne odmenu. Nie je zamestnancom (na pracovnú zmluvu) spoločnosti EDC, a. s. Spoločnosť EDC, a. s. ju prihlási v jej zdravotnej poisťovni ako svojho zamestnanca.

Príklad č. 8:
P. Čestmír má trvalý pobyt v Českej republike, kde je aj zdravotne poistený. Je členom predstavenstva spoločnosti EDC, a. s., za výkon funkcie dostáva odmeny. Spoločnosť EDC, a. s. ho ako zamestnanca neprihlási, pretože nemá trvalý pobyt na Slovensku a je poistený v inom členskom štáte EÚ.

Spresňuje sa definícia VZ zamestnanca, ktorý bude ustanovený ako celý jeho príjem dosiahnutý z činnosti zamestnanca a podliehajúci dani z príjmov s niektorými výnimkami. Do VZ sa nezapočítava napr. odstupné a odchodné, náhrada za pracovnú pohotovosť, príspevok zo sociálneho fondu atď. Nemali by preto byť spory, ktoré náhrady mzdy sa započítavajú do VZ, či sa do VZ zahŕňajú rôzne zvýhodnenia poskytované zo strany zamestnávateľa, napr. príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie. Všetky príjmy plynúce zamestnancovi na základe jeho pracovnej zmluvy, ktoré sú predmetom dane a nepatria medzi taxatívne uvedené výnimky, budú započítané do VZ.

Poistenci, za ktorých platí poistné štát

Zmenou po 1. 9. 2005 je zúženie okruhu FO, za ktoré platí poistné štát. Do 31. 8. 2005 štát platil poistné za všetky FO, ktoré neboli ani zamestnancami ani SZČO. Od 1. 9. 2005 zákon o zdravotnom poistení taxatívne vymenúva poistencov štátu (§ 11 ods. 8).

Štát je od 1. 9. 2005 platiteľom poistného za:

• nezaopatrené deti,
• poberateľov dôchodkov (starobných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov a invalidných dôchodkov, dôchodkov z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov porovnateľných dôchodkov z cudziny),
• FO, ktoré dosiahli dôchodkový vek a ktorým nevznikol nárok na dôchodok,
• FO, ktoré sú invalidné a nevznikol im nárok na invalidný dôchodok,
• poberateľov rodičovského príspevku,
• vojakov vykonávajúcich základnú službu, náhradnú službu, zdokonaľovaciu službu a prípravnú službu,
• FO vykonávajúce civilnú službu,
• FO vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
• FO, ktorým sa poskytuje starostlivosť v zariadení, v ktorom sú umiestnené na základe rozhodnutia súdu alebo v zariadení sociálnych služieb celoročne,
• zahraničných študentov,
• FO, ktoré poberajú peňažný príspevok za opatrovanie,
• FO, ktoré sa osobne celodenne a riadne starajú o dieťa vo veku do šiestich rokov,
• FO, ktoré sa osobne celodenne a riadne starajú o blízku osobu,
• manželku alebo manžela zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v cudzine, alebo zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí,
• osobných asistentov – osoby, ktoré poskytujú osobnú asistenciu občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 58 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších pred