Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Prehľad zdaniteľných obchodov

Dátum: Rubrika: Aktuálne

Vyskúšajte našu 10-dňovú skúšobnú licenciu a získajte prístup k celému portálu zadarmo. Stačí sa bezplatne zaregistrovať.

Chcem prístup zdarma

Máte už predplatné? Prihláste sa.

Zdaniteľné obchody na účely dane z pridanej hodnoty sú vymedzené ako predmet dane v rámci § 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“). Ide o také plnenia, ktoré podliehajú DPH podľa uvedeného zákona. Podrobne sú zdaniteľné obchody bližšie špecifikované v rámci § 8, § 8a, § 9, § 9a, § 11, § 11a a § 12 zákona o DPH. Slovenskou DPH sa zdaňujú všetky uvedené zdaniteľné obchody, ak miesto ich plnenia je na území Slovenskej republiky a samozrejme nie je možné na ne uplatniť oslobodenie od DPH.

Dodanie tovaru

Predmetom DPH je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Dodaním tovaru je na účely zákona o DPH:
a)
Dodanie hmotného majetku
, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak zákon o DPH neustanovuje inak, pričom na účely zákona o DPH sú hmotným majetkom hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí
(Poznámka: Dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Zo slovného spojenia "ako vlastník" vyplýva, že pri určení toho, či bolo uskutočnené dodanie tovaru nie je dôležité nadobudnutie právneho vlastníctva k tovaru kupujúcim, ale je rozhodujúce, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník).
b)
Dodanie stavby alebo jej časti
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy.
c)
Odovzdanie tovaru
na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.
Príklad č. 1:
Hotelier vlastnil budovu, v ktorej prevádzkoval hotel (ubytovanie a reštauráciu) a zároveň časť budovy využíval na súkromné ubytovanie (byt). Hotelier si už v čase nadobudnutia nehnuteľnosti určil, že tento majetok nebude celý využívať na podnikanie, preto si uplatnil nárok na odpočet dane na vstupe len z časti budovy, ktorú bude používať na podnikanie. Hotelier chce budovu predať. Je predmetom dane celá budova, alebo len jej časť, ktorá bola využívaná na podnikanie?
Ak zdaniteľná osoba predáva majetok, ktorého časť si vyhradila na svoje súkromné využívanie, nekoná vzhľadom na predaj tejto časti ako zdaniteľná osoba. Zdaniteľná osoba vykonávajúca transakciu v postavení súkromnej osoby nekoná ako zdaniteľná osoba a nevzniká jej daňová povinnosť z dodania tovaru alebo služby. Hotelier pri predaji hotela zdaňuje iba časť budovy, ktorú využíval na podnikanie.
* * *
Dodaním tovaru je aj prevod vlastníckeho práva k hmotnému majetku za náhradu alebo protihodnotu na základe rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.
Ak platiteľ dodá tovar na svoju osobnú spotrebu, dodá tovar na osobnú spotrebu svojich zamestnancov, dodá tovar bezodplatne alebo dodá tovar na ďalší iný účel ako na podnikanie a ak pri kúpe alebo vytvorení tohto tovaru vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, považuje sa takéto dodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu. Bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, ak jeho hodnota nepresiahne 17 € za jeden kus a bezodplatné dodanie obchodných vzoriek sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu.
Príklad č. 2:
Platiteľ dane, majiteľ papiernictva dodal bezodplatne kancelárske potreby pre materskú školu. Je táto dodávka predmetom dane, aj keď za ne nedostal žiadne peniaze?
Áno, takáto dodávka je predmetom dane, nakoľko, ak platiteľ dane dodá tovar bezodplatne alebo na iný účel ako podnikanie, pričom, ak si pri kúpe tohto tovaru alebo pri jeho vytvorení vlastnou činnosťou daň odpočítal úplne alebo čiastočne, považuje sa takého dodanie tovaru za protihodnotu.
* * *
Príklad č. 3:
Spoločnosť vyrábajúca kozmetiku posiela svojim zákazníkom vzorky zadarmo.
Na bezodplatné dodanie obchodných vzoriek tovaru platiteľa sa limit 17 € za ks nevzťahuje, t.j. v súvislosti s ich nadobudnutím vzniká nárok na odpočítanie dane, ale daňová povinnosť nevzniká.
* * *
Príklad č. 4:
Obchodná spoločnosť obstarala diáre v hodnote 4,50 € bez dane, ktoré potom bezodplatne odovzdávala na výstave. Vznikajú jej z tohto titulu nejaké povinnosti ohľadom DPH?
V predmetnom prípade boli splnené podmienky ustanovené v § 8 ods. 3 zákona o DPH - išlo o bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, pričom hodnota 1 ks diáru nepresiahla 17 € bez dane. Takéto dodanie tovaru sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu - obchodnej spoločnosti, teda nevznikla daňová povinnosť. Nárok na odpočítanie DPH však pri obstaraní spomínaných diárov vzniká za predpokladu splnenia podmienok ustanovených v § 49 až § 51 zákona o DPH.
* * *
Za dodanie tovaru sa považuje aj premiestnenie tovaru, ktorý je vo vlastníctve zdaniteľnej osoby, z tuzemska do iného členského štátu, ak je tento tovar odoslaný alebo prepravený ňou alebo na jej účet do iného členského štátu na účely jej podnikania. Takéto premiestnenie sa považuje za dodanie tovaru za protihodnotu okrem premiestnenia tovaru, ktoré spĺňa podmienky režimu call-off stock
1)
podľa § 8a zákona o DPH a okrem premiestnenia tovaru:
a)
na účel jeho inštalácie alebo montáže zdaniteľnou osobou alebo na jej účet v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru,
b)
na účel predaja tohto tovaru na diaľku na území Európskej únie zdaniteľnou osobou v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru,
c)
na účel dodania tovaru na palubách lietadiel, lodí alebo vlakov počas osobnej dopravy na území Európskych spoločenstiev,
d)
určeného na vývoz tovaru do tretích štátov,
e)
určeného na dodanie tovaru do iného členského štátu touto zdaniteľnou osobou, ak dodanie tohto tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, bude oslobodené od dane,
f)
na účel ocenenia tovaru alebo na účel prepracovania, spracovania, opravy alebo iných podobných činností fyzicky vykonaných na tomto tovare pre túto zdaniteľnú osobu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava, za predpokladu, že sa tejto osobe tovar po skončení operácií vráti do tuzemska,
g)
na dočasné použitie tohto tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, na účel dodania služieb touto zdaniteľnou osobou,
h)
na dočasné použitie na obdobie nepresahujúce 24 mesiacov na území iného členského štátu, v ktorom by sa dovoz toho istého tovaru z územia tretieho štátu považoval za prepustený do režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla,
i)
na účel dodania plynu prostredníctvom sústavy zemného plynu, ktorá sa nachádza na území Európskej únie, alebo siete, ktorá je k takejto sústave pripojená, dodania elektriny a dodania tepla alebo chladu prostredníctvom teplárenských sietí alebo chladiarenských sietí podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f) zákona o DPH.
Okamihom, kedy sa prestane plniť niektorá z podmienok uvedených v písmene a) až i), považuje sa takéto premiestnenie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu.
Príklad č. 5:
Slovenská obchodná spoločnosť má zriadenú organizačnú zložku v Českej republike. Táto spoločnosť dodáva do ČR odevnú konfekciu občanom ČR. Na základe objednávok českých zákazníkov presunula slovenská spoločnosť určité množstvo spomínaného tovaru do organizačnej zložky v ČR a následne ho dodáva zákazníkom z českej organizačnej zložky.
Za dodanie tovaru sa považuje aj premiestnenie tovaru, ktorý je vo vlastníctve zdaniteľnej osoby, z tuzemska do iného členského štátu, ak je tento tovar odoslaný alebo prepravený ňou alebo na jej účet do iného členského štátu na účely jej podnikania. Takéto premiestnenie sa považuje za dodanie tovaru za protihodnotu okrem premiestnenia tovaru v zákonom ustanovených prípadov, pričom v tejto súvislosti je nevyhnutné poznamenať, že premiestnenie tovaru sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu, ak ide o premiestnenie za účelom predaja tohto tovaru na diaľku na území Európskej únie zdaniteľnou osobou v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru.
Z uvedeného tak vyplýva, že samotné premiestnenie konfekčného tovaru do organizačnej zložky v Českej republike nie je dodaním tovaru za protihodnotu. Až konečné dodanie tovaru zákazníkom v ČR podlieha DPH, čo vysporiada česká organizačná zložka.
* * *
Príklad č. 6:
Slovenská akciová spoločnosť (platiteľ DPH) premiestni vyrobenú technologickú linku zo svojho podniku na Slovensku k zákazníkovi do Poľska, ktorému sa má vykonať dodávka tohto zariadenia vrátane inštalácie a montáže.
Uvedené premiestnenie výrobného zariadenia sa nepovažuje za dodanie tovaru, pretože premiestnenie tovaru sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu za účelom jeho inštalácie alebo montáže zdaniteľnou osobou alebo na jej účet v členskom štáte, v ktorom sa skončí preprava alebo odoslanie tovaru. Až samotné dodanie nainštalovanej technologickej linky zákazníkovi v Poľsku bude dodaním tovaru. Miestom dodania bude Poľsko, pretože, ak je dodanie tovaru spojené s montážou alebo inštaláciou dodávateľom alebo na jeho účet je miestom dodania miesto, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný. To znamená, že na toto dodanie sa uplatní poľská DPH, preto slovenský platiteľ vyúčtuje cenu tejto dodávky bez DPH. Slovenský podnikateľ nebude mať povinnosť sa registrovať v Poľsku. Daňová povinnosť bude prechádzať na poľskú zdaniteľnú osobu bez ohľadu na to, či je alebo nie je registrovaná pre daň v Poľsku.
* * *
Príklad č. 7:
Slovenský platiteľ DPH má zriadenú organizačnú zložku v Rakúsku, ktorá nie je v Rakúsku osobou identifikovanou pre daň. Do tejto organizačnej zložky presunula polotovary, z ktorých sa v tejto organizačnej zložke spracujú hotové výrobky. Po tomto spracovaní, časť z hotových výrobkov ostane v Rakúsku a tieto bude organizačná zložka predávať na trhu v Rakúsku. Ostatné výrobky zašle organizačná zložka späť slovenskému platiteľovi na Slovensko.
Podľa zákona o DPH sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu premiestnenie tovaru, avšak iba za podmienky, že tovar je dodaný za účelom ocenenia alebo za účelom prepracovania, spracovania, opravy alebo iných podobných činností fyzicky vykonaných na tomto tovare pre túto zdaniteľnú osobu v členskom štáte, v ktorom sa skončí preprava alebo odoslanie, za predpokladu, že sa tejto osobe tovar po skončení operácií vráti do tuzemska. Ak sa však prestane plniť uvedená podmienka, považuje sa takéto premiestnenie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu.
Premiestnenie polotovarov do organizačnej zložky umiestnenej v Rakúsku nie je v danom prípade dodaním tovaru za protihodnotu, preto slovenskému platiteľovi nevzniká týmto premiestnením daňová povinnosť. Avšak daňová povinnosť mu vzniká v tom momente, keď časť spracovaných výrobkov ostane v organizačnej zložke v Rakúsku. Nakoľko táto nie je platiteľom dane v Rakúsku, uplatní slovenský platiteľ na toto dodanie sadzbu dane 20 %, tzn. z časti vyhotovených výrobkov, ktoré ostali v Rakúsku, vznikne slovenskému platiteľovi daňová povinnosť na Slovensku, ktorú prizná v daňovom priznaní za to zdaňovacie obdobie, v ktorom je preukázané, že výrobky ostali v organizačnej zložke v Rakúsku. Z časti vyrobených výrobkov, ktorá sa vráti späť na Slovensko, nevzniká slovenskému platiteľovi žiadna povinnosť.
* * *
Ak zdaniteľná osoba na základe komisionárskej zmluvy alebo inej obdobnej zmluvy, podľa ktorej koná vo svojom mene na účet inej osoby (ďalej len "komisionárska zmluva"), obstará kúpu tovaru alebo predaj tovaru, platí, že táto zdaniteľná osoba tovar kúpila a predala.
Napokon možno pripomenúť, že za dodanie tovaru sa nepovažuje predaj podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku a vloženie podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva v prípade, ak nadobúdateľ je platiteľom alebo sa stáva platiteľom podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH, s výnimkou prípadov, ak nadobúdateľ prevažne dodáva tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 41 zákona o DPH. Táto výnimka sa nevzťahuje na predaj alebo vloženie podniku alebo jeho časti platiteľom, ktorý výlučne alebo prevažne dodáva tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 41 zákona o DPH.
Dodanie tovaru v režime "call of stock"
Už od 1.1.2020 sa zaviedol tzv. režim call-off stock, ako povinná úprava pre všetky členské štáty, na základe ktorej sa preprava tovaru, ktorý je obchodným majetkom zdaniteľnej osoby, do iného členského štátu na účely jeho následného dodania vopred známemu odberateľovi - zdaniteľnej osobe identifikovanej pre daň v členskom štáte skončenia prepravy tovaru nepovažuje, pri splnení stanovených podmienok, za premiestnenie tovaru do iného členského štátu podľa § 8 ods. 4 zákona o DPH.
Podľa § 8a ods. 1 zákona o DPH sa režimom call-off stock rozumie situácia, keď sú splnené hmotnoprávne podmienky stanovené v písm. a) až e) tohto odseku. Všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, v opačnom prípade nie je možné režim call-off stock uplatniť. Jeho uplatnenie zbavuje dodávateľa povinnosti registrovať sa v členskom štáte, do ktorého odosiela alebo prepravuje svoj tovar, nakoľko premiestnenie tovaru vo vlastníctve platiteľa sa nepovažuje za dodanie za protihodnotu. Ak podmienky stanovené v § 8a ods. 1 písm. a) až e) platiteľ nesplní, jeho registrácia v inom členskom štáte z titulu premiestnenia tovaru je potrebná.
V písm. a) je stanovená podmienka, že má ísť o situáciu, v ktorej sa tovar odošle alebo prepraví platiteľom dane alebo treťou osobou na účet platiteľa z tuzemska do iného členského štátu s tým, že tento tovar bude dodaný v tomto inom členskom štáte, avšak neskôr a až potom, ako bude jeho preprava skončená. Musí ísť o odoslanie alebo prepravu takého tovaru, ktorý je určený pre konkrétnu zdaniteľnú osobu a dodávateľ má s touto zdaniteľnou osobou ešte pred začatím prepravy uzatvorenú dohodu, podľa ktorej zdaniteľná osoba nadobudne vlastnícke právo k tovaru. Znamená to, že platiteľ odosiela alebo prepravuje tovar, ktorý je stále v jeho vlastníctve, tento tovar aj po prepravení do iného členského štátu zostáva stále jeho, tovar sa v inom členskom štáte skladuje, avšak je určený pre konkrétneho odberateľa, ktorému bude na základe vopred uzatvorenej zmluvy dodaný v členskom štáte, v ktorom bol uskladnený.
Jednou z podmienok pre umožnenie uplatňovania zjednodušenia v rámci úpravy call-off stock je skutočnosť, že platiteľ odosielajúci alebo prepravujúci tovar nie je usadený v členskom štáte, do ktorého sa tovar odosiela alebo prepravuje, a to ani prostredníctvom svojej prevádzkarne.
Platiteľ, ktorý odosiela alebo prepravuje tovar, musí už v čase začatia odoslania alebo prepravy tovaru poznať obchodné meno a identifikačné číslo zamýšľaného kupujúceho, ktoré mu bolo pridelené v členskom štáte určenia. Tento budúci kupujúci musí byť teda identifikovaný pre daň z pridanej hodnoty v členskom štáte skončenia prepravy, nemusí tam ale byť usadený. Z hľadiska členského štátu určenia to môže byť aj zahraničná osoba identifikovaná pre daň (obdoba registrácie podľa § 5 zákona platného v SR), alebo osoba registrovaná pre daň z dôvodu nadobudnutia tovaru alebo dodania služieb do iného členského štátu, ktorá nemá postavenie platiteľa dane (napr. obdoba registrácie podľa § 7 alebo § 7a zákona platného v SR).
Ďalšou hmotnoprávnou podmienkou pre využitie režimu call-off stock je vedenie záznamov podľa § 70 ods. 2 písm. g) zákona o DPH. Podľa tohto ustanovenia je platiteľ povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o premiestnení tovaru v režime call-off s stock, o vrátení tovaru alebo nahradení zdaniteľnej osoby, ktorej má byť tovar dodaný v režime call-off stock, v rozsahu podľa osobitného predpisu, s odvolávkou na čl. 54a Vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2018/1912, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 282/2011, pokiaľ ide o určité oslobodenia od dane pri transakciách v rámci Spoločenstva (ďalej len "vykonávacie nariadenie").
Platiteľ, ktorý odoslal alebo prepravil tovar v režime call-off stock, je v zmysle § 80 ods. 1 písm. e) zákona o DPH povinný podať súhrnný výkaz. V tomto súhrnnom výkaze je podľa § 8a ods. 1 písm. e) zákona o DPH povinný uviesť identifikačné číslo pre daň pridelené zdaniteľnej osobe, ktorá má neskôr nadobudnúť tovar a ktoré jej pridelil členský štát, do ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený. V súhrnnom výkaze uvádza len identifikačné číslo pre DPH, a to vzhľadom na to, že zatiaľ k dodaniu tovaru nedošlo. Neskôr, keď k dodaniu tovaru dôjde, je platiteľ dane povinný opäť podať súhrnný výkaz, v ktorom uvedie identifikačné číslo pre daň a hodnotu dodaného tovaru. Platiteľ dane je podľa § 80 ods. 1 písm. f) zákona o DPH povinný podať súhrnný výkaz aj v situácii, ak zdaniteľná osoba, pre ktorú bol tovar odoslaný alebo prepravený v režime call-off stock, bola nahradená inou zdaniteľnou osobou podľa § 8a ods. 5 zákona o DPH, ako aj podľa § 80 ods. 1 písm. g) zákona o DPH, ak tovar odoslaný alebo prepravený v režime call-off stock bol vrátený do tuzemska.
Mechanizmus fungovania režimu call-off stock spočíva v tom, že ak platiteľ spĺňa podmienky pre uplatnenie tohto režimu a odošle alebo prepraví tovar do skladu v inom členskom štáte na základe vopred uzatvoreného zmluvného vzťahu s osobou identifikovanou pre daň v tomto inom členskom štáte, nepovažuje sa takéto odoslanie alebo preprava tovaru, ktorý stále zostáva vo vlastníctve platiteľa, za premiestnenie, a teda za dodanie tovaru za protihodnotu. K dodaniu tovaru dôjde až v čase, kedy platiteľ na základe zmluvy uzatvorenej ešte pred začatím prepravy alebo odoslania tovaru s osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte prevedie na túto osobu právo nakladať s tovarom ako vlastník. Táto osoba teda musí byť vopred známa, dodávateľovi musí byť vopred známe jej identifikačné číslo pre DPH (ďalej len IČ DPH) a k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na túto vopred známu osobu dôjde neskôr a až po ukončení prepravy. V zdaňovacom období, v ktorom dôjde k odoslaniu alebo preprave tovaru, platiteľ nevykazuje v daňovom priznaní žiadnu dodávku. Vo svojich záznamoch, ktoré vedie podľa § 70 zákona o DPH, je povinný uviesť všetky skutočnosti týkajúce sa tohto odoslania v zmysle čl. 54a ods. 1 vykonávacieho nariadenia, a to:
-
dátum odoslania/prepravy tovaru,
-
IČ DPH zdaniteľnej osoby, ktorej sa má tovar dodať, pridelené členskom štáte určenia,
-
IČ DPH majiteľa skladu, adresa skladu a dátum príchodu tovaru do skladu,
-
hodnotu, opis a množstvo tovaru, ktorý prišiel do skladu.
Za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný podať súhrnný výkaz, v ktorom uvedie identifikačné číslo pre daň zdaniteľnej osoby, ktorej sa má tovar dodať. Odoslanie alebo prepravenie tovaru v režime call-off stock uvádza platiteľ v súhrnnom výkaze v časti II, v ktorej uvedie len IČ DPH budúceho dohodnutého kupujúceho bez uvedenia hodnoty prepravovaného tovaru. Hodnotu tovaru, ktorý sa má dodať, neuvádza ani na prvej strane súhrnného výkazu. Hodnota prepraveného tovaru je zatiaľ zrejmá len zo záznamov platiteľa.
Príklad č. 8:
Platiteľ DPH registrovaný v SR a neusadený v Maďarsku prepravil na základe zmluvy o uplatňovaní režimu call-off stock s maďarským platiteľom dane tovar do skladu v Maďarsku dňa 23.6.2021. Za mesiac jún vo svojich záznamoch uviedol všetky údaje týkajúce sa tejto prepravy, a to IČ DPH budúce kupujúceho HU99999, adresu skladu, v ktorom sa tovar bude až do jeho dodania skladovať, dátum začatia prepravy a dátum príchodu tovaru do skladu, ktorý bol zhodný 23.6.2021. V záznamoch uviedol názov tovaru, množstvo prepraveného tovaru 10 000 ks, hodnotu tovaru 100 000 €.
V čase prepravy do skladu v Maďarsku v režime call-off stock sa neuskutočňuje žiadne premiestnenie ani dodanie v rámci Spoločenstva. Za predpokladu, že platiteľ za jún 2021 neuskutočnil ani žiadne iné dodávky s miestom dodania v tuzemsku, podá negatívne daňové priznanie. Je však povinný za jún 2021 podať súhrnný výkaz, v ktorom uvedie dodanie tovaru v režime call-off stock pre platiteľa dane registrovaného v Maďarsku. K prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník dôjde vybratím celého množstva tovaru zo skladu v Maďarsku dňa 12.7.2021 a v tento deň je vyhotovená aj faktúra o dodaní. Podľa § 19 ods. 8 zákona o DPH deň vzniku daňovej povinnosti je v deň vyhotovenia faktúry. Platiteľ vykáže oslobodenú dodávku do Maďarska v r. 13 daňového priznania za zdaňovacie obdobie júl 2021. Zároveň je povinný v zmysle čl. 54a vykonávacieho nariadenia vo svojich záznamoch týkajúcich sa tovaru prepraveného v režime call-off stock uviesťť ďalšie údaje týkajúce sa tejto dodávky, a to základ dane, opis a množstvo dodaného tovaru a dátum, ku ktorému sa dodanie uskutočnilo (musí byť zrejmé, že k dodaniu došlo v lehote 12 mesiacov od ukončenia prepravy) a IČ DPH kupujúceho (musí byť zrejmé, že prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník prešiel práve na osobu, pre ktorú bol tovar v režime call-off stock prepravený). Keďže došlo k vyskladneniu celého množstva tovaru, v júli 2021 platiteľ opäť prepraví tovar v režime call-off stock pre toho istého zmluvného partnera v hodnote 200 000 €. V júli 2021 došlo k dodaniu tovaru a zároveň aj k prepraveniu tovaru v režime call-off stock, platiteľ preto v podanom súhrnnom výkaze za júl 2021 uvedie prislúchajúce údaje v jeho I. aj II. časti.
V júli 2021, kedy dôjde k dodaniu tovaru v celkovej hodnote 100 000 € a zároveň k preprave ďalšieho tovaru do skladu v Maďarsku (ktorého hodnota uvedená v záznamoch platiteľa je 200 000 €) uvedie platiteľ údaje v I. časti súhrnného výkazu, v ktorej uvedie IČ DPH kupujúceho a hodnotu dodávky a v II. časti súhrnného výkazu, v ktorej uvedie len IČ DPH dohodnutého budúceho kupujúceho, bez hodnoty.
* * *
Dodanie služby
Predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH je poskytnutie služby (dodanie služby) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
Dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa predchádzajúcej kapitoly, vrátane:
-
prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu,
-
poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
-
prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
-
služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.
Príklad č. 9:
Slovenský platiteľ DPH vlastní pozemok. Cez tento pozemok v určitom čase musia pravidelne prechádzať nákladné automobily iného platiteľa, ktorý za toto povolenie platí vlastníkovi pozemku 65 € mesačne.
V danom prípade je konanie vlastníka pozemku potrebné považovať voči platiteľovi, ktorý používa pozemok na prejazd svojich vozidiel za odplatnú službu v prospech inej osoby, nakoľko ide o strpenie popísaného stavu. To znamená, že na účely zákona o DPH ide o zdaniteľný obchod - dodanie služby.
* * *
Užívanie hmotného majetku, ktorý je vo vlastníctve platiteľa a pri ktorého kúpe alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie platiteľa sa považuje za dodanie služby za protihodnotu. Iné bezodplatné dodanie služby na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie platiteľa sa tiež považuje za dodanie služby za protihodnotu, okrem užívania majetku, pri ktorom bola daň odpočítaná podľa § 49 ods. 5 alebo § 49a zákona o DPH v rozsahu použitia majetku na podnikanie alebo bola vykonaná úprava odpočítanej dane podľa § 54a zákona o DPH.
Príklad č. 10:
FO - platiteľ DPH, podniká v cestovnom ruchu. Penzión, ktorý má zaradený v obchodnom majetku zabezpečil na jeden víkend na účely oslavy svojho životného jubilea.
Uvedený prípad je nevyhnutné chápať ako dodanie služby za protihodnotu. Použitie penziónu na osobnú spotrebu podnikateľa sa považuje za zdaniteľný obchod v zmysle § 9 ods. 2 zákona o DPH. Zdaniteľnosť obchodov pre osobnú spotrebu vychádza z princípu zdanenia konečnej spotreby.
* * *
Základom dane pri dodaní služby, ak je služba dodaná bezodplatne, sú v zmysle zákona o DPH náklady na službu. Ak platiteľ odpočítal daň pomerne alebo vykonal úpravu odpočítanej dane, zohľadní tieto skutočnosti pri výpočte dane. Za dodanie služby za protihodnotu sa považuje aj iné bezodplatné dodanie služby ako užívanie hmotného majetku, ak ide o dodanie služby na osobnú spotrebu platiteľa alebo na spotrebu jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie. O bezodplatnom dodaní služby na iný účel ako na podnikanie by mohlo ísť napr. vtedy, ak dopravca, platiteľ dane, vykoná bezodplatne dopravu žiakov, alebo maliar, platiteľ dane bezodplatne vymaľuje triedu a podobne.
Príklad č. 11:
Stavebná firma, platiteľ dane bezodplatne opraví strechu na rodinnom dome svojho zamestnanca. Na opravu strechy použije materiál - krytinu a dosky, pracovnú silu svojej firmy, dodá lešenie a zabezpečí dopravu materiálu.
Základom dane pri dodaní služby, ktorou je oprava strechy pre osobnú spotrebu svojho zamestnanca, sú všetky skutočne vynaložené náklady súvisiace s vykonanou opravou.
* * *
Ďalej platí, že ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala.
Za dodanie služby sa však nepovažuje emisia cenného papiera emitentom, postúpenie pohľadávky ako ani dosiahnutie úroku z peňažných prostriedkov na účte v banke, ak platiteľ nie je bankou.
Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu
Na účely zákona o DPH sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu.
Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane, ak:
a)
nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, a
b)
dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za protihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a okrem predaja tovaru na diaľku na území Európskej únie.
Príklad č. 12:
Slovenský platiteľ nakupuje od českého dodávateľa plastové výrobky, pričom tento tovar je prepravený k odberateľovi na Slovensko. Obidva subjekty sú registrované pre DPH vo svojej krajine.
Český podnikateľský subjekt vyúčtuje cenu dodávky bez dane, pretože ide o intrakomunitárnu dodávku tovaru, ktorá je od dane oslobodená. Podmienkou je odoslanie alebo prepravenie predmetného tovaru na územie SR. Český dodávateľ musí uviesť na faktúre svoje identifikačné číslo pre daň a súčasne identifikačné číslo pre daň slovenského podnikateľa. Český dodávateľ teda neuplatní k predajnej cene tovaru DPH, pretože ide o oslobodenú dodávku - intrakomunitárne dodanie tovaru.
Slovenský platiteľ tak uplatní DPH z intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru, pričom použije sadzbu dane platnú v SR. Túto sumu dane slovenský platiteľ uvedie v daňovom priznaní ako daň na výstupe. Súčasne táto daň je aj daňou na vstupe, pri ktorej si spoločnosť uplatní odpočítanie dane. Z uvedeného vyplýva, že platiteľ z intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru vykáže v daňovom priznaní výsledný vzťah 0, ak môže odpočítať daň v plnej výške.
* * *
Predmetom dane je aj nadobudnutie nového dopravného prostriedku za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu každou osobou.
Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu nie je predmetom dane, ak:
-
Dodanie takého tovaru v tuzemsku by bolo oslobodené od dane podľa § 47 ods. 7 až 10 zákona o DPH.
-
Nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá nie je registrovaná pre daň podľa § 7 zákona o DPH, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a ktorá nie je registrovaná pre daň podľa § 7 zákona o DPH, a súčasne celková hodnota nadobudnutého tovaru nedosiahla 14 000 € za predchádzajúci kalendárny rok a ani v prebiehajúcom kalendárnom roku túto hodnotu nedosiahne. Uvedené sa však nevzťahuje na nadobudnutie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, ak podľa osobitného predpisu povinnosť platiť spotrebnú daň v tuzemsku vzniká nadobúdateľovi. Do hodnoty 14 000 € sa započítava celková hodnota nadobudnutého tovaru bez dane splatnej alebo zaplatenej v členskom štáte, z ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený. Do hodnoty sa nezapočítava hodnota nových dopravných prostriedkov a hodnota tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane. Tiež platí, že nadobúdateľ sa v takomto prípade môže rozhodnúť, že bude zdaňovať nadobudnutie tovaru pred dosiahnutím hodnoty 14 000 € a toto svoje rozhodnutie oznámi písomne daňovému úradu pri podaní žiadosti o registráciu pre daň
(pozri § 7 zákona o DPH)
. Zdaňovanie nadobudnutia tovaru je nadobúdateľ povinný uplatňovať najmenej po dobu dvoch kalendárnych rokov.
Za nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje aj použitie tovaru zdaniteľnou osobou na účely jej podnikania, ktorý je ňou alebo na jej účet odoslaný alebo prepravený do tuzemska z členského štátu, v ktorom zdaniteľná osoba v rámci svojho podnikania tento tovar vyrobila, vyťažila, spracovala, kúpila, nadobudla z iného členského štátu alebo doviezla z územia tretieho štátu, ak by sa premiestnenie tovaru z tuzemska do iného členského štátu považovalo za dodanie tovaru za protihodnotu podľa § 8 ods. 4 zákona o DPH.
Ak tovar nadobudnutý právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je odoslaný alebo prepravený z územia tretieho štátu a dovezený touto osobou do iného členského štátu a miestom určenia odoslaného alebo prepraveného tovaru je tuzemsko, považuje sa tento tovar za odoslaný alebo prepravený z členského štátu dovozu.
Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v režime "call of stock"
Pravidlá stanovenia momentu, v ktorom pri splnení stanovených podmienok režimu call-off stock v členskom štáte, z ktorého bol tovar odoslaný alebo prepravený, dôjde v tuzemsku k nadobudnutiu tovaru z iného členského štátu, ako aj určenia osoby, u ktorej sa toto nadobudnutie považuje za uskutočnené sú obsiahnuté v rámci ustanovenia § 11a zákona o DPH.
Platí, že ak je tovar odoslaný alebo prepravený do tuzemska z iného členského štátu v režime call-off stock a prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník sa uskutoční do 12 mesiacov po skončení prepravy tovaru do tuzemska, v čase prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na zdaniteľnú osobu platí, že nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje za uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorej sa tovar dodáva v tuzemsku.
Podmienky pre uplatnenie režimu call-off stock sú posudzované z hľadiska členského štátu odoslania alebo prepravy tovaru a v zásade sú rovnaké, ako sú stanovené v § 8a zákona o DPH, nakoľko transpozícia čl. 17a smernice Rady (EÚ) 2018/1910, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o harmonizáciu a zjednodušenie určitých pravidiel v systéme dane z pridanej hodnoty pre zdaňovanie obchodu medzi členskými štátmi do národnej legislatívy je pre všetky členské štáty povinná. Z hľadiska tuzemska, ako členského štátu nadobudnutia tovaru, teda zahraničná osoba, ktorá je v postavení budúceho dodávateľa, nemôže byť v tuzemsku usadená, a to ani prostredníctvom svojej prevádzkarne. Naopak, osoba, ktorej sa má tovar v režime call-off stock dodať, musí byť v tuzemsku registrovaná pre daň. Z § 11a zákona o DPH vyplýva, že má ísť o zdaniteľnú osobu, čo znamená, že budúci zamýšľaný nadobúdateľ nemusí byť registrovaný pre daň v postavení platiteľa dane, ale môže ísť aj o zdaniteľnú osobu registrovanú pre daň podľa § 7 alebo 7a zákona o DPH. Rovnako platí, že IČ DPH osoby, pre ktorú je tovar určený, musí byť zahraničnej osobe známe ešte predtým, ako odoslanie alebo prepravu tovaru uskutoční a toto IČ DPH uvedie vo svojich záznamoch, ako aj v súhrnnom výkaze podanom v členskom štáte, z ktorého sa tovar odosiela alebo prepravuje. Ak sú splnené podmienky pre uplatnenie režimu call-off stock, odoslanie alebo prepravenie tovaru do tuzemska sa nepovažuje do dodanie tovaru v rámci Spoločenstva ani za nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva. Nadobudnutie sa bude považovať za uskutočnené, až keď dôjde k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na zamýšľaného kupujúceho v tuzemsku. V čase prevodu vlastníckeho práva tak dôjde k nadobudnutiu tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, pričom vznik daňovej povinnosti sa uplatní podľa § 20 zákona o DPH. Zdaniteľná osoba v tuzemsku uvedie daň v daňovom priznaní, pri splnení podmienok § 49 až § 51 zákona o DPH si uplatní odpočítanie dane a v prípade platiteľa dane uvedie údaje v kontrolnom výkaze (2. oddiel).
Podľa § 70 ods. 2 písm. h) zákona o DPH, platiteľ vedie podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o tovare, ktorý bol pre neho odoslaný alebo prepravený do tuzemska z iného členského štátu v režime call-off stock, v rozsahu podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je čl. 54a vykonávacieho nariadenia. Rovnako táto povinnosť viesť záznamy o tovare odoslanom alebo prepravenom do tuzemska v režime call-off stock platí pre osobu registrovanú pre daň podľa § 7 alebo § 7a zákona o DPH, pričom na tieto záznamy sa tiež vzťahuje čl. 54a vykonávacieho nariadenia. Zdaniteľná osoba, ktorej sa tovar dodáva v rámci úpravy call-off stock, vo svojich záznamoch podľa čl. 54a ods. 2 vykonávacieho nariadenia uvádza nasledovné údaje:
a)
IČ DPH zdaniteľnej osoby, ktorá tovar premiestňuje v rámci úpravy call-off stock,
b)
opis a množstvo tovaru, ktorý sa jej má dodať,
c)
dátum, kedy tovar, ktorý sa jej má dodať, prišiel do skladu,
d)
základ dane, opis a množstvo tovaru, ktorý sa jej dodal a dátum, ku ktorému sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru,
e)
opis a množstvo tovaru a dátum, ku ktorému sa tovar vyskladnil zo skladu na základe objednávky zdaniteľnej osoby uvedenej v písm. a),
f)
opis a množstvo zničeného alebo chýbajúceho tovaru a dátum zničenia, straty alebo krádeže tovaru, ktorý predtým prišiel do skladu, alebo dátum, ku ktorému sa zistilo, že tovar bol zničený alebo chýba.
Údaje uvedené v písmenách c), e) a f) sa neuvádzajú, ak sa tovar prepravuje majiteľovi skladu, ktorý nie je zdaniteľnou osobou, ktorej sa má tovar dodať.
Dodanie tovaru a služby pri použití poukazu
V zmysle ustanovenia § 9a ods. 1 písm. a) zákona o DPH je poukaz definovaný ako nástroj, s ktorým je spojená povinnosť prijať ho ako protihodnotu alebo jej časť za dodanie tovaru alebo dodanie služby, a na ktorom alebo v súvisiacej dokumentácii k nemu je uvedený tovar alebo služba, ktoré sa majú dodať, alebo totožnosť možných dodávateľov vrátane podmienok použitia tohto nástroja. Takýto poukaz môže mať formu listinnú alebo elektronickú.
Úprava uplatňovania DPH pri dodaní tovaru alebo služby pri použití poukazu sa však nevzťahuje na nástroje, ktoré oprávňujú držiteľa na zľavu pri nákupe tovarov alebo služieb, s ktorými nie je spojené právo na získanie takéhoto tovaru alebo služieb. Zľavové poukazy oprávňujú držiteľa na zľavu z nákupu, avšak nie je v nich obsiahnutý nárok držiteľa poukazu na získanie tovaru alebo služby výmenou za poukaz. Je tiež potrebné odlíšiť úpravu uplatňovania DPH od iných marketingových nástrojov, napr. poukážka získaná pri nákupe tovaru alebo služieb nad určitú hodnotu, alebo ak pri kúpe určitého množstva tovaru obchodník poskytne ďalší kus zdarma, pretože v konečnom dôsledku ide o poskytnutie zľavy.
Podstatou rozdielu medzi poukazom a platbou vopred je, že na základe platby vopred za konkrétne plnenie je jeho dodávateľ povinný plniť už konkrétnej známej osobe konkrétne plnenie, kým v prípade poukazu nie je zrejmá osoba, prípadne samotné plnenie, na ktoré sa poukaz môže uplatniť.
Rozdiel medzi platobným prostriedkom a poukazom spočíva predovšetkým v tom, že platobný prostriedok možno uplatniť v zásade na akýkoľvek tovar alebo službu u ktoréhokoľvek dodávateľa tovaru alebo služby. Na rozdiel od platobného prostriedku poukaz predstavuje nástroj, s ktorým je spojené právo jeho držiteľa získať výmenou za poukaz zodpovedajúci tovar alebo službu u vopred určeného dodávateľa. To znamená, že použitie poukazu je od začiatku limitované na vybraný okruh dodávateľov tovaru alebo služby. Navyše limitovanie sa u vybraných dodávateľov môže vzťahovať len na určité tovary a služby.
Poukaz má stanovené podmienky jeho použitia, napr. exspirácia, prenosnosť, možnosť postupného uplatňovania poukazu, vrátenia poukazu atď. Poukaz môže byť čerpaný naraz alebo postupne, t.j. poukazom možno vysporiadať naraz celú protihodnotu plnenia v plnej výške, alebo ak hodnota poukazu je vyššia ako cena plnenia, možno poukazom vysporiadať aj viacero plnení súčasne, ak to umožňujú podmienky jeho použitia. Ak je poukaz nižšej nominálnej hodnoty ako cena plnenia, potom zostávajúca časť ceny plnenia sa hradí peniazmi, ďalším poukazom a podobne.
Príklad č. 13:
Spoločnosť vydala kupóny s cieľom zabezpečenia vyššieho odbytu ponúkaného tovaru. Použitie kupónu oprávňuje jeho držiteľa pri kúpe tovaru v tejto spoločnosti na získanie zvýhodnenej ceny, a to nižšej o 10 %.
V predmetnom prípade ide o zľavový kupón, a teda nejde o poukaz.
* * *
Z dôvodu, že poukaz a tovar alebo služba, na ktoré sa poukaz vzťahuje, predstavujú jeden celok, daňové zaobchádzanie v prípade poukazu závisí od toho, či je v čase vystavenia poukazu známe a nemenné uplatnenie DPH (miesto dodania a splatná DPH), pokiaľ ide o tzv. súvisiacu transakciu.
Ak už v čase vystavenia poukazu je známe a nemenné uplatnenie DPH súvisiacej transakcie (tovaru alebo služby, ktoré budú poskytnuté výmenou za poukaz), ide o jednoúčelový poukaz a zdaňuje sa každý prevod poukazu.
Ak by sa jednoúčelový poukaz vzťahoval na tovary alebo služby, ktoré podliehajú základnej sadzbe dane, bude aj prevod poukazu podliehať základnej sadzbe dane.
Ak by sa prevod jednoúčelového poukazu vzťahoval na tovary alebo služby, ktoré sú oslobodené od dane, napr. poskytnutie zdravotnej starostlivosti, prevod poukazu bude od dane oslobodený.
Ak nie je známe a nemenné uplatnenie DPH podkladovej transakcie v čase vystavenia poukazu, ide o viacúčelový poukaz, pri ktorom prevod poukazu nepodlieha DPH a zdaňuje sa až dodanie tovaru alebo služby za poukaz.
Jednoúčelový poukaz
Jednoúčelovým poukazom je v zmysle § 9a ods. 1 písm. b) zákona o DPH poukaz, pri ktorom je v čase jeho vystavenia známe miesto dodania tovaru alebo miesto dodania služby, na ktoré sa poukaz vzťahuje, a DPH splatná z tohto tovaru alebo služby. Pri jednoúčelovom poukaze musí byť zrejmé zaobchádzanie na účely DPH a priraditeľné príslušnému dodaniu tovaru alebo služby, a to už pri vystavení poukazu. To znamená, že pri vystavení poukazu je známe:
-
miesto dodania tovaru alebo služby, na ktoré sa poukaz vzťahuje, a
-
suma prislúchajúcej DPH na základe sadzby platnej pre konkrétne tovary alebo služby, príp. oslobodenie od DPH.
Pri jednoúčelovom poukaze musí byť v čase jeho vystavenia známe miesto dodania tovaru alebo služby, t.j. štát, v ktorom k dodaniu tovaru alebo služby dôjde. Pri tovare sa miesto dodania určí podľa § 13 a § 14 zákona o DPH. Pri službe sa miesto dodania určí podľa § 15 a § 16 zákona o DPH. Miesto dodania musí byť zrejmé v momente vystavenia poukazu. Akákoľvek skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na stanovenie miesta dodania tovaru alebo služby výmenou za poukaz, musí byť preto posúdená s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Podmienky použitia poukazu musia byť preto vopred známe.
Ak určenie miesta dodania tovaru alebo poskytnutia služby bude závislé od usadenia osoby alebo od miesta montáže, inštalácie tovaru alebo od postavenia príjemcu služieb kultúrnych, umeleckých, športových a pod., ktoré vopred nie je známe, a rovnako, ak sa poukaz vzťahuje na množstvo tovarov, resp. služieb, pri ktorých sa uplatňujú rôzne sadzby DPH, nebolo by jasné, ktorý členský štát má nárok na DPH a tiež by nebolo jasné, v akej výške štátu nárok vzniká. Za týchto okolností by išlo o viacúčelový poukaz.
Príklad č. 14:
Spoločnosť predáva poukaz na dodanie kancelárskeho papiera v predajni v Žiline. Miesto dodania tovaru bez odoslania alebo prepravy je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, kedy sa jeho dodanie uskutočňuje.
Keďže je známe miesto dodania a poukaz sa vzťahuje na tovar s jedinou možnou sadzbou DPH, ide o jednoúčelový poukaz.
* * *
Pri jednoúčelovom poukaze musí byť v čase jeho vystavenia známa aj splatná daň. Znamená to, že má byť známa sadzba dane, ktorá prislúcha tovarom a službám, ktoré majú byť na základe poukazu dodané. V prípade, ak sa poukaz vzťahuje len na tovary alebo služby, na ktoré sa uplatňuje rovnaká sadzba dane, je splatná daň zrejmá. V prípade, ak by sa poukaz vzťahoval na tovary a služby, ktoré podliehajú rôznym sadzbám dane, môže ísť o jednoúčelový poukaz len v prípade, ak je hodnota poukazu jednoznačne rozdelená a priraditeľná k jednotlivým sadzbám. Pojem splatná daň teda neznamená, že suma dane musí byť na poukaze jednoznačne uvedená, je postačujúce, ak je možné na základe protihodnoty a známej sadzby dane túto sumu určiť.
Príklad č. 15:
Spoločnosť vystavila poukaz v hodnote 400 € na ubytovacie a stravovacie služby v konkrétnej sieti hotelov v Slovenskej republike.
Z uvedeného zadania vyplýva, že ide o viacúčelový poukaz. V prípade, ak by bol poukaz špecifikovaný tak, aby bolo zrejmé, aká časť celkovej hodnoty pripadá na ubytovacie služby, napr. 300 € (pri 10 % sadzbe dane je základ dane 272,73 € + DPH 27,27 €), a aká časť na stravovacie služby 100 € (pri 20 % sadzbe dane je základ dane 83,33 € + DPH 16,67 €), pôjde o jednoúčelový poukaz.
* * *
Viacúčelový poukaz
Viacúčelovým poukazom je poukaz iný ako jednoúčelový. Pri vystavení viacúčelového poukazu nie je na rozdiel od jednoúčelového poukazu známe daňové zaobchádzanie.
V zmysle uvedeného uplatňovanie DPH je pri jednoúčelových a pri viacúčelových poukazoch rozdielne. Pravidlá zdanenia závisia od toho, či pri vystavení poukazu sú dostupné údaje potrebné na zdanenie a od toho sa odvíja dôsledok, a to, či sa uplatní DPH už v momente prevodu vystaveného poukazu alebo sa uplatní DPH až pri uplatnení poukazu.
V zmysle ust. § 9a ods. 5 zákona o DPH na rozdiel od prevodu jednoúčelového poukazu, ktorý sa považuje za dodanie tovaru alebo dodanie služby, na ktoré sa poukaz vzťahuje, prevod viacúčelového poukazu sa nepovažuje za dodanie tovaru alebo služby a nie je predmetom dane. Zdaňuje sa až skutočné odovzdanie tovaru alebo skutočné dodanie služby za viacúčelový poukaz, ktorý dodávateľ tovaru alebo služby prijme ako protihodnotu alebo jej časť.
Príklad č. 16:
Spoločnosť ALFA, s. r. o., ktorá obchoduje s rôznymi tovarmi podliehajúcimi rôznym sadzbám dane, predáva viacúčelové poukazy v nominálnej hodnote 20 €. V čase vystavenia poukazu nie je známa daň splatná z dodania tovaru. Poukaz zakúpila spoločnosť BETA, a.s., za 15 € a od nej poukaz zakúpil podnikateľ Juraj za 20 €. Podnikateľ Juraj kúpil tovar u spoločnosti ALFA, s. r. o., v cene 48 € (tovar s 20 % daňou za 30 € +6 € DPH a tovar s 10 % daňou za 10,91 € + 1,09 € DPH) a uplatnil poukaz.
Z titulu predaja poukazu nevzniká spoločnosti ALFA, s. r. o., a BETA, a.s., daňová povinnosť. Až skutočné odovzdanie tovaru zo strany spoločnosti ALFA, s. r. o., pre podnikateľa Juraja za poukaz podlieha dani v sadzbe dane, ktorá prislúcha jednotlivým tovarom.
* * *
Dovoz tovaru
Dovozom tovaru je vstup tovaru z územia tretích štátov na územie Európskych spoločenstiev. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak zákon o DPH neustanovuje inak.
Poznámky:
1)
Na účely tohto zákona sa režimom call-off stock rozumie situácia, keď sú splnené tieto podmienky:
a)
tovar je odoslaný alebo prepravený platiteľom alebo na jeho účet treťou osobou z tuzemska do iného členského štátu s tým, že tento tovar tam bude dodaný, a to neskôr a až po skončení prepravy, zdaniteľnej osobe, ktorá je oprávnená nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru podľa dohody uzatvorenej medzi touto zdaniteľnou osobou a platiteľom,
b)
platiteľ, ktorý odosiela alebo prepravuje tovar podľa písmena a), nemá sídlo ani prevádzkareň v členskom štáte, do ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený,
c)
zdaniteľná osoba, ktorej má byť tovar dodaný, je identifikovaná pre daň v členskom štáte, do ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený, a platiteľ podľa písmena a) pozná v čase začatia odoslania alebo prepravy tovaru jej obchodné meno a identifikačné číslo pre daň pridelené týmto členským štátom,
d)
platiteľ uviedol premiestnenie tovaru v záznamoch podľa § 70 ods. 2 písm. g),
e)
platiteľ uviedol v súhrnnom výkaze podľa § 80 ods. 1 písm. e) identifikačné číslo pre daň pridelené zdaniteľnej osobe, ktorá nadobudne tovar, členským štátom, do ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený.
1) Na účely tohto zákona sa režimom call-off stock rozumie situácia, keď sú splnené tieto podmienky:
a) tovar je odoslaný alebo prepravený platiteľom alebo na jeho účet treťou osobou z tuzemska do iného členského štátu s tým, že tento tovar tam bude dodaný, a to neskôr a až po skončení prepravy, zdaniteľnej osobe, ktorá je oprávnená nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru podľa dohody uzatvorenej medzi touto zdaniteľnou osobou a platiteľom,
b) platiteľ, ktorý odosiela alebo prepravuje tovar podľa písmena a), nemá sídlo ani prevádzkareň v členskom štáte, do ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený,
c) zdaniteľná osoba, ktorej má byť tovar dodaný, je identifikovaná pre daň v členskom štáte, do ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený, a platiteľ podľa písmena a) pozná v čase začatia odoslania alebo prepravy tovaru jej obchodné meno a identifikačné číslo pre daň pridelené týmto členským štátom,
d) platiteľ uviedol premiestnenie tovaru v záznamoch podľa § 70 ods. 2 písm. g),
e) platiteľ uviedol v súhrnnom výkaze podľa § 80 ods. 1 písm. e) identifikačné číslo pre daň pridelené zdaniteľnej osobe, ktorá nadobudne tovar, členským štátom, do ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený.


Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály