Poskytnutá finančná záruka

 

Dohodou účastníkov sa môže zabezpečiť pohľadávka ručením. Ručenie vzniká zmluvou uzavretou medzi veriteľom a ručiteľom, pričom vyhlásenie, ktorým ručiteľ berie na seba povinnosť voči veriteľovi, že uspokojí jeho pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník, musí byť písomné. Písomná forma ručiteľského záväzku je podmienkou jeho platnosti (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nemožno sa úspešne domáhať splnenia záväzku ručiteľa vykonaného inou než písomnou formou. Ak by ručiteľ svoj záväzok splnil, nemohol by sa domáhať vrátenia poskytnutého plnenia od veriteľa. Písomná forma sa však nevyžaduje pre prejav veriteľa, ktorým prijíma sľub ručiteľa. Písomné vyhlásenie ručiteľa sa musí urobiť takým jasným a zrozumiteľným spôsobom, aby nevznikli pochybnosti o tom, že ide o ručenie. Súhlas dlžníka pri ručení nie je potrebný.

 

Ručením sa môže zabezpečiť len taká pohľadávka, ktorá v čase uzavretia ručiteľského záväzku už existuje. Pohľa- dávka musí byť určitá výškou aj jej trvaním. Pre obsah ručiteľského záväzku je teda zásadne rozhodujúci obsah hlavného záväzku, aj keď nemusí ísť o ich totožnosť. Ručiteľ je zaviazaný rovnako ako dlžník. Obmedzením záväzku dlžníka v priebehu ručenia sa obmedzuje aj ručiteľský záväzok. Naopak, rozsah ručenia sa však bez ďalšieho nemení pri rozšírení záväzku dlžníka v priebehu ručenia. Zároveň, aj keď to zákon výslovne neustanovuje, za ten istý dlh môže ručiť aj viac osôb. Ak to nie je dohodnuté, nemajú ich povinnosti solidárnu povahu. Povinnosť ručiteľa vo vzťahu k povinnosti dlžníka má podpornú (subsidiárnu) povahu, kým povinnosť hlavného dlžníka má prednostnú (primárnu) povahu (§ 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

 

Ručením možno zabezpečiť každú pohľadávku s peňažným plnením. Ručenie sa pritom môže týkať len časti pohľadávky. Z nepeňažných pohľadávok možno ručením zabezpečiť len tie, ktoré sú zastupiteľné. Pri záväzkoch spočívajúcich v nezastupiteľnom plnení, t. j. v plnení, ktoré môže poskytnúť len dlžník osobne, ručiteľský právny pomer môže slúžiť len na zabezpečenie prípadnej škody vzniknutej nesplnením záväzku, a nie na zabezpečenie splnenia hlavného záväzku. Ručením nemožno zabezpečiť premlčané pohľadávky ani iné naturálne pohľadávky, t. j. súdne nevymáhateľné pohľadávky (týkajúce sa stávok a hier).

 

Ručiteľský záväzok zaniká zánikom hlavného záväzku, t. j. nezávisle od vôle ručiteľa a tiež v dôsledku právneho úkonu ručiteľa najmä:

Smrť dlžníka nemá vplyv na záväzok ručiteľa voči veriteľovi, lebo ručiteľský záväzok sa neviaže na osobu dlžníka, ale na pohľadávku.

 

 

Pretože zákon nevylučuje možnosť, aby ručiteľ v prehlásení vyjadril svoj záväzok všeobecne, bez uvedenia výšky takto zabezpečenej pohľadávky, ukladá § 305 Obchodného zákonníka veriteľovi voči ručiteľovi informačnú povinnosť, t. j. musí mu bez zbytočného odkladu oznámiť výšku svojej zabezpečenej pohľadávky, ak ho o to ručiteľ požiada. Na to, aby sa veriteľ mohol od ručiteľa domáhať splnenia záväzku zabezpečeného ručením, musia byť splnené dve podmienky (§ 306 ods. 1 Obchodného zákonníka): 

Proti požiadavke veriteľa na splnenie záväzku ručiteľ môže uplatniť všetky námietky, na uplatnenie ktorých je oprávnený dlžník (napr. môže namietať neplatnosť záväzku, premlčanie, neprimeranú výšku požadovaného plnenia atď.). V § 308 a § 309 Obchodného zákonníka sú upravené vzájomné práva a povinnosti ručiteľa a dlžníka vtedy, keď ručiteľ splní zabezpečený záväzok. Dôležité z pohľadu veriteľa je vedieť, že na vznik ručiteľského záväzku nie je potrebný súhlas dlžníka. Ručiteľ takisto nie je povinný oznámiť dlžníkovi, že veriteľ uplatnil nároky z ručenia. V prípade splnenia záväzku ručiteľom bez vedomia dlžníka ručiteľ sa však vystavuje riziku, že dlžník môže voči nemu uplatniť všetky námietky, ktoré bol oprávnený uplatniť proti veriteľovi. Preto je vhodné, aby ručiteľ bez zbytočného odkladu podal dlžníkovi správu o tom, že veriteľ proti nemu uplatnil nárok z ručenia a zároveň ho upozornil na námietky, ktoré chce uplatniť proti veriteľovi.