Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Zodpovednosť predávajúceho za vady tovaru a záručná doba
Rubrika: Právo pre ekonómov
Ak si kúpite v obchode tovar a v lehote dvoch rokov od jeho zakúpenia sa na ňom vyskytnú vady, máte právo reklamovať ich u predávajúceho. Vzťahuje sa ale právo kupujúceho na reklamáciu zakúpeného tovaru naozaj na všetok tovar a môžete ho uplatniť u predávajúceho za akýchkoľvek podmienok, alebo je obmedzené určitými podmienkami?
Ak si kúpite v obchode tovar a v lehote dvoch rokov od jeho zakúpenia sa na ňom vyskytnú vady, máte právo reklamovať ich u predávajúceho. Vzťahuje sa ale právo kupujúceho na reklamáciu zakúpeného tovaru naozaj na všetok tovar a môžete ho uplatniť u predávajúceho za akýchkoľvek podmienok, alebo je obmedzené určitými podmienkami?
V obchodných domoch, prevádzkach podnikateľov, bytových domoch a ďalších miestach dochádza každodenne k uzatváraniu kúpnych zmlúv. Na základe kúpnej zmluvy sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu predmet kúpy (tovar) požadovaný kupujúcim a previesť na neho vlastnícke právo k tomuto tovaru a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť predávajúcemu za tovar kúpnu cenu.
Tovar, ktorý je predmetom kúpnej zmluvy, predávajúci je povinný dodať kupujúcemu vždy v zmluvne dohodnutej, prípadne právnymi predpismi ustanovenej akosti, množstve, vyhotovení, balení a bez akýchkoľvek vád. Ak má vec v čase dodania vady, na ne predávajúci je povinný upozorniť kupujúceho. Ak tak predávajúci neurobí (bez ohľadu na to, či o nich vedel alebo nevedel, resp. ani nemohol vedieť) a kupujúci takéto vady zistí dodatočne po prevzatí tovaru, je oprávnený takýto reklamovať vadný tovar u predávajúceho. Pravidlo zodpovednosti predávajúceho za vady tovaru v čase dodania tovaru kupujúcemu platí vždy (s výnimkou nižšie uvedených prípadov) ide bez ohľadu na to, či ide o kúpnu zmluvu uzatvorenú podľa Občianskeho zákonníka alebo kúpnu zmluvu uzatvorenú podľa Obchodného zákonníka.
Často sa stáva, že vady na tovare vzniknú až po jeho dodaní kupujúcemu. V tom prípade, predávajúci zodpovedá za ne len vtedy, ak sa na tovar vzťahuje záruka za akosť tovaru a vady vznikli na tovare v záručnej dobe. Predávajúci počas záručnej doby zodpovedá za to, že dodaný tovar bude po určitú dobu spôsobilý na použitie na dohodnutý, inak obvyklý účel alebo že si zachová dohodnuté, inak obvyklé vlastnosti. Zodpovednosť za akosť tovaru v záručnej dobe je vo svojej podstate rozšírenou zodpovednosťou predávajúceho za vady tovaru. Pri tovare, na ktorý sa nevzťahuje záruka za akosť (napr. použité veci, ak predávajúci záruku na ne dobrovoľne neposkytne alebo tovar, ktorý je predmetom dodávateľských obchodných zmlúv, ak predávajúci neposkytne záruku prostredníctvom zmluvy alebo svojho jednostranného vyhlásenia), kupujúci má nároky z vád tovaru len v prípade, ak ide o vady, ktoré už existovali na tovare v čase plnenia predávajúcim. Pri poskytnutí záruky na tovar predávajúci zodpovedá aj za vady, ktoré vznikli na tovare neskôr, do doby určenej v záruke.
Zodpovednosť predávajúceho za akosť tovaru počas záručnej doby môže vyplynúť zo zmluvy, z vyhlásenia predávajúceho (najmä vo forme záručného listu, vyznačenia doby trvanlivosti alebo použiteľnosti dodaného tovaru na jeho obale) alebo zo zákona.
Kupujúci (predovšetkým podnikatelia) sa často domnievajú, že na každý tovar, ktorý si zakúpili na základe kúpnej zmluvy, je možné aplikovať 24-mesačnú záručnú dobu priamo zo zákona a záručnú dobu si v kúpnej zmluve (v domnienke, že zodpovednosť predávajúceho za vady tovaru v záručnej dobe vyplýva priamo zo zákona) nedojednajú. Pri posudzovaní zodpovednosti predávajúceho za vady, ktoré sa na tovare vyskytnú v záručnej dobe, je nevyhnutné rozlišovať kúpne zmluvy patriace do skupiny tzv. spotrebiteľských zmlúv a kúpne zmluvy, ktoré nepatria medzi spotrebiteľské zmluvy. Zodpovednosť predávajúceho za vady tovaru vzniknuté v záručnej dobe vzniká priamo zo zákona len pre skupinu tzv. spotrebiteľských kúpnych zmlúv. V ostatných prípadoch poskytnutie záruky za akosť je dobrovoľným inštitútom a závisí od vôle predávajúceho, či ju poskytne alebo nie a ak ju poskytne závisí od predávajúceho v akom trvaní a za akých podmienok.
Na posúdenie zodpovednosti predávajúceho za vady tovaru v čase dodania tovaru (ďalej len „zodpovednosť za vady“) a zodpovednosti predávajúceho za vady tovaru v záručnej dobe (ďalej len „zodpovednosť zo záruky“) je nevyhnutné rozlišovať najmä:
1. spotrebiteľské kúpne zmluvy,
2. spotrebiteľské kúpne zmluvy uzatvárané na diaľku (tzv. zásielkový predaj),
3. spotrebiteľské kúpne zmluvy uzatvorené formou podomového predaja,
4. kúpne zmluvy uzatvorené podľa Občianskeho zákonníka a nepatriace do skupiny tzv. spotrebiteľských zmlúv,
5. kúpne zmluvy spravujúce sa ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Spotrebiteľské kúpne zmluvy
Definícia spotrebiteľských zmlúv
Spotrebiteľské zmluvy sú osobitnou skupinou zmlúv, právna úprava ktorých smeruje k ochrane spotrebiteľa ako účastníka zmluvného vzťahu. Pojem spotrebiteľ je používaný v rôznych dokumentoch medzinárodného práva, práva Európskej únie, ako aj práva jednotlivých štátov.
Úpravu tzv. spotrebiteľských zmlúv v slovenskom právnom poriadku obsahuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 52 až § 60, § 496 a § 612 až § 627, zákon č. 250/ 2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch v z. n. p. (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) a zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v z. n. p. Zákon o ochrane spotrebiteľa nadobudol účinnosť 1. 7. 2007 a bol ním zrušený zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (účinný do 30. 6. 2007).
Spotrebiteľskými zmluvami v zmysle Občianskeho zákonníka sú kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné odplatné zmluvy, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa Občianskeho zákonníka je dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Úprava spotrebiteľských zmlúv je obsiahnutá aj v zákone o ochrane spotrebiteľa. V súlade s ním sú spotrebiteľskými zmluvami zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ neovplyvňuje obsah zmluvy podstatným spôsobom. Podľa zákona o ochrane spotrebiteľa je spotrebiteľ definovaný ako fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky, alebo používa služby pre priamu osobnú potrebu alebo pre príslušníkov svojej domácnosti. Predávajúci je pojmovo v zákone o ochrane spotrebiteľa vymedzený ako podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky alebo poskytuje služby; fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny a fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky okrem potravín.
Definícia spotrebiteľa
Aj keď definícia spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka a podľa zákona o ochrane spotrebiteľa nie je vzájomne prepojená a je pojmovo odlišná, obidve úpravy smerujú k ochrane slabšej zmluvnej strany, ktorá je často označovaná ako neprofesionál a ktorá neovplyvňuje obsah uzatváranej zmluvy, resp. ju neovplyvňuje podstatným spôsobom.
Pojem spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv používa aj európska legislatíva smerujúca k ochrane spotrebiteľa. Komunitárne právo definuje spotrebiteľa vo všeobecnosti ako fyzickú osobu, ktorá uzatvára zmluvu mimo pôsobnosti svojej profesionálnej činnosti, resp. profesie. Ochrana spotrebiteľa je predmetom viacerých smerníc Európskeho spoločenstva, ktoré definujú pojem spotrebiteľ. Aj definícia spotrebiteľa v rôznych smerniciach sa trochu líši. Smernica na ochranu spotrebiteľa pri podomovom predaji definuje spotrebiteľa ako fyzickú osobu, ktorá koná s cieľmi, ktoré sa môžu považovať za nachádzajúce sa mimo oblasti jej obchodu alebo profesie. Rovnakú definíciu obsahuje aj smernica o spotrebiteľskom úvere. V smernici o nespravodlivých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smernici o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku spotrebiteľ sa definuje ako fyzická osoba, ktorá koná s cieľom nevzťahujúcim sa na jej obchody, podnikanie alebo povolanie. V zmysle smerníc Európskeho spoločenstva má byť spotrebiteľom len fyzická osoba. Smernice však ponúkajú možnosť, aby sa ochrana poskytovala aj iným ako fyzickým osobám.
Z úpravy definície spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy v Občianskom zákonníku je možné vyvodiť, že spotrebiteľom môže byť popri fyzickej osobe aj právnická osoba. Základným znakom pre definíciu spotrebiteľa je, že ide o subjekt, ktorý koná nie v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Zákon o ochrane spotrebiteľa pri definícii subjektu spotrebiteľa kladie dôraz na účel, za akým subjekt nakupuje tovar (pre svoju vlastnú potrebu).
Najčastejším prípadom spotrebiteľských zmlúv v praxi je kúpna zmluva uzatváraná každodenne v predajniach obchodov, na základe ktorej predávajúci predáva zákazníkovi (spotrebiteľovi) tovary alebo služby v určitej kval
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
