Zdaňovanie predaja digitálnych produktov od roku 2019

Služby, ktoré podliehajú osobitnému pravidlu

V zmysle § 16 ods. 14 zákona o DPH osobitnému pravidlu zdaňovania podliehajú:

• služby rozhlasového a televízneho vysielania,
• telekomunikačné služby – ide o služby spočívajúce v prenose, vo vysielaní alebo v prijímaní signálu, písaného textu, obrazov a zvukov alebo informácií akejkoľvek povahy telegraficky, rádiom, opticky alebo pomocou ostatných elektromagnetických systémov, medzi tieto služby sa počíta aj prevod a postúpenie práva na používanie kapacity na takýto prenos, vysielanie alebo príjem či poskytnutie prístupu ku globálnym informačným sieťam,
• elektronické služby, ktoré sú podrobnejšie definované v § 16 ods. 19 zákona o DPH či v čl. 7 a prílohe 1 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „nariadenie č. 282/2011“); základná definícia znie, že elektronickými službami sú „služby poskytované cez internet alebo elektronickú sieť, ktorých poskytovanie je z dôvodu ich povahy z veľkej časti automatizované s minimálnym ľudským zásahom, pričom je nemožné ich zabezpečiť bez informačnej technológie“ (článok 7 ods. 1 nariadenia č. 282/2011); v praxi sú nazývané prioritne ako „digitálne produkty“, ich konkrétnou podobou v praxi sú napr. online kurzy, webináre, webhostingové služby, fotografie, online softvér predávaný prostredníctvom predplatného za používanie (tzv. „SaaS“ – Software as an service), aplikácie, hry, elektronické knihy a webové, zvukové či akékoľvek iné šablóny, v konečnom dôsledku teda ucelené produkty v nehmotnej podobe.

Pravidlá a príklady uvedené v nasledujúcom texte sa vzťahujú na všetky uvedené služby, no v článku sa orientujem najmä na predaj digitálnych produktov. Práve ten sa totiž – najmä po legislatívnej úprave účinnej od r. 2019 – týka malých a stredných podnikateľských subjektov.

Osobitné pravidlo určenia miesta dodania elektronických služieb nezdaniteľným osobám EÚ do 31. 12. 2018

Zdaňovanie služieb daňou z pridanej hodnoty závisí prioritne od stanovenia miesta dodania služby. Služba sa zdaní v štáte, v ktorom sa miesto dodania služby nachádza.

Väčšina služieb podlieha tzv. základnému pravidlu určenia miesta dodania služby:

• Ak je služba dodaná podnikateľskému subjektu – presnejšie „zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby" – miestom dodania je štát, kde má odberateľ sídlo, miesto podnikania, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.
• Ak je služba dodaná prevádzkarni odberateľa, miestom dodania služby je štát, v ktorom sa predmetná prevádzkareň nachádza (§ 15 ods. 1 zákona o DPH). Dodávateľ prenáša povinnosť vykázať (a prípadne aj odviesť) DPH na odberateľa, ktorý DPH prizná podľa pravidiel platných v jeho štáte.
• Ak je služba dodaná nezdaniteľnej osobe, miestom dodania je štát, sídlo, miesto podnikania alebo bydlisko dodávateľa.
• Ak službu dodala prevádzkareň dodávateľa, miestom dodania je štát, v ktorom sa predmetná prevádzkareň nachádza (§ 15 ods. 2 zákona o DPH).

Dodávateľ môže odberateľa považovať za nezdaniteľnú osobu, ak môže preukázať, že uvedený odberateľ mu neoznámil svoje individuálne identifikačné číslo pre DPH (§ 18 ods. 2 nariadenia č. 282/2011) – v zmysle tohto pravidla je v prípade, ak je odberateľom nepodnikateľský subjekt alebo podnikateľský subjekt bez prideleného IČ DPH, miestom dodania služby štát dodávateľa. DPH uplatní dodávateľ podľa pravidiel platných v jeho štáte.

Pri niektorých typoch služieb, resp. obchodov sa však uplatnia osobitné pravidlá vymenované v § 16 zákona o DPH. Jedným z nich je pravidlo pre predaj elektronických služieb, služieb rozhlasovaného a televízneho vysielania a telekomunikačných služieb nezdaniteľným osobám, na ktoré nie je možné preniesť daňovú povinnosť k DPH.

Ak slovenský podnikateľský subjekt predáva digitálne produkty nezdaniteľným osobám, a teda:

• súkromným osobám so sídlom, bydliskom alebo miestom obvyklého zdržiavania v inej krajine EÚ,
• podnikateľským subjektom bez prideleného IČ DPH so sídlom, bydliskom alebo miestom obvyklého zdržiavania v inej krajine EÚ,

na určenie miesta dodania sa použije osobitné pravidlo uvedené v § 16 ods. 14 zákona o DPH. Miestom dodania je príslušný štát odberateľa (spotreby). Výstupná DPH patrí príslušnému štátu spotreby, t. j. štátu, v ktorom majú odberatelia sídlo, bydlisko alebo miesto obvyklého zdržiavania.

Vzhľadom na skutočnosť, že odberateľmi sú nezdaniteľné osoby, nie je možné daňovú povinnosť k DPH preniesť na nich. DPH teda uplatňuje slovenský dodávateľ, a to 2 možnými spôsobmi:

1. DPH odvádza ako subjekt podliehajúci pravidlám pre DPH konkrétneho štátu spotreby. Na tento účel sa v danom štáte informuje o miestnych pravidlách a splní si príslušné povinnosti – najmä prípadnú registráciu pre DPH, podávanie výkazov a odvádzanie DPH. Takýto postup – najmä pri predaji do viacerých krajín EÚ – môže byť však mimoriadne náročný a najmä malých podnikateľov môže od predaja odradiť. Preto má podnikateľ na výber aj možnosť 2:
2. Využije jednotné kontaktné miesto, tzv. MOSS (Mini-One-Stop-Shop), ako jednoduchšiu možnosť. Ako štát identifikácie si zvolí Slovensko a v SR bude podávať štvrťročné osobitné daňové priznanie k DPH za všetky dodávky digitálnych produktov do všetkých štátov spotreby. V osobitnom daňovom priznaní uvedie v úhrne sumy dodávok digitálnych produktov do jednotlivých štátov a k nim prislúchajúcu DPH vypočítanú v sadzbe štátu spotreby. Finančná správa SR následne prepošle vybranú sumu dane príslušným orgánom predmetných krajín.

V oboch prípadoch dodáva digitálny produkt za cenu