Započítanie pohľadávok

Započítať možno pohľadávky medzi fyzickými osobami, právnickými osobami, medzi právnickou a fyzickou osobou. Nie je podstatné, či sú tieto osoby podnikateľské subjekty, či vedú podvojné účtovníctvo, jednoduché účtovníctvo, či na daňové účely uplatňujú paušálne výdavky alebo vedú tzv. daňovú evidenciu.

K započítaniu môže dôjsť u obchodných partnerov, ktorí majú navzájom postavenie veriteľa a dlžníka, čo znamená, že subjekt, ktorý si uplatňuje pohľadávku voči svojmu dlžníkovi a teda má voči nemu postavenie veriteľa, v tom istom čase eviduje voči tomuto subjektu dlh, a teda súčasne má postavenie dlžníka. Započítaním vzájomných pohľadávok zaniknú práva a povinnosti veriteľa a dlžníka.

Všeobecná právna úprava započítania pohľadávok je upravená v ustanovenia § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých pohľadávky zaniknú započítaním, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu a ktoré sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Túto základnú právnu úpravu pre aplikáciu výhradne v obchodno-právnych vzťahoch dopĺňajú ustanovenia § 358 až § 364 Obchodného zákonníka.

Započítanie pohľadávok sa môže uskutočniť dvoma spôsobmi:

• jednostranným právnym úkonom – prejavom vôle adresovaným druhému účastníkovi, v ktorom si účastník uplatní právo na započítanie vzájomných pohľadávok, t. j., ak jeden účastník zápočtu bez súhlasu druhého účastníka započíta vzájomné pohľadávky spĺňajúce základné predpoklady pre zápočet a o tomto jednostrannom započítaní informuje druhého účastníka zápočtu, pričom z informácie musí byť zrejmé, ktoré pohľadávky sa uplatnia na započítanie, v akej výške a proti ktorým záväzkom,
• dohodou zmluvných strán – súhlasným prejavom vôle oboch účastníkov zápočtu, t. j. písomnou dohodou o vzájomnom započítaní vymedzených pohľadávok medzi účastníkmi zápočtu, pričom z dohody musí byť zrejmé aké pohľadávky sa započítajú, deň, ku ktorému sa pohľadávky započítajú a tiež spôsob vyrovnania sumy prevyšujúcej zápočet.

Pre platné jednostranné započítanie pohľadávok musia byť splnené nasledovné podmienky:

• pohľadávky musia byť vzájomné, t. j. pohľadávky musia mať voči sebe na jednej strane osoba uskutočňujúca jednostranný zápočet a na druhej strane osoba, ktorej je tento zápočet adresovaný a ktorá má pohľadávku voči prvej osobe, resp. veriteľ musí mať pohľadávky aj záväzky voči dlžníkovi a dlžník musí mať záväzky a súčasne aj pohľadávky voči veriteľovi,
• pohľadávky musia byť rovnakého druhu a musia sa navzájom kryť, t. j. všetky započítané pohľadávky musia znieť na rovnaký druh plnenia, napr. peňažnú pohľadávku možno započítať len voči peňažnej pohľadávke a započítajú sa len v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú, ak jedna pohľadávka prevyšuje druhú, zaniká len do výšky protipohľadávky a prevyšujúca časť pohľadávky ostáva v platnosti,
• pohľadávky musia byť splatné, t. j. proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná,
• pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie, t. j. započítateľné nie sú pohľadávky, ktorých započítanie je vylúčené zákonom (§ 581 Občianskeho zákonníka), a to pohľadávky:
  • za náhradu škody spôsobenej na zdraví, okrem pohľadávok na náhradu škody toho istého druhu,
  • ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia,
  • premlčané,
  • ktorých sa nemožno domáhať na súde,
  • z vkladov.

Pri obchodno-záväzkových vzťahoch sú na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde a ktoré sú splatné. Započítať však možno aj:

• premlčané pohľadávky, ak premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilé na započítanie,
• nesplatnú pohľadávku, ak ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky,
• pohľadávku, ktorá nie je splatná preto, že veriteľ na žiadosť dlžníka odložil dobu splatnosti jeho záväzku bez toho, aby sa zmenil jeho obsah,
• peňažné pohľadávky znejúce na rôzne meny, ak sú tieto meny voľne zameniteľné,
• pohľadávku, ktorá bola postupne prevedená na niekoľko osôb a to u dlžníka pohľadávku, ktorú mal v čase prevodu voči prvému veriteľovi a pohľadávku, ktorú má voči poslednému veriteľovi.

Podľa § 364 Obchodného zákonníka dohodou zmluvných strán je možné započítať akékoľvek pohľadávky, ak iný zákon neustanovuje inak, t. j. aj pohľadávky, ktoré nemožno započítať na základe jednostranného právneho úkonu.

Započítanie pohľadávok a daň z pridanej hodnoty

Započítanie pohľadávok medzi platiteľmi dane z pridanej hodnoty nemá podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) vplyv na vznik daňovej povinnosti ani na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Účastníci započítania pohľadávok, aj keď sú zdaniteľné osoby, neuskutočňujú obchod, ktorý by bol predmetom dane, na rozdiel napr. od postúpenia pohľadávok, ktoré je od dane oslobodené. Údaje týkajúce sa vzájomného započítania pohľadávok sa v daňovom priznaní DPH ani v evidencii podľa § 70 zákona o DPH neuvádzajú.

Na účely započítania pohľadávok je rozhodujúca menovitá hodnota pohľadávok, t. j. započítanie pohľadávok sa realizuje v hodnote, ktorej súčasťou aj u platiteľa dane je aj daň z pridanej hodnoty.

Účtovanie o vzájomnom započítaní pohľadávok

Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“) ani opatrenie Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovnej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“) priamo neustanovujú, že účtovné jednotky môžu vykonávať započítanie pohľadávok a záväzkov, ale započítanie ani nezakazujú. Zákon o účtovníctve v § 7 ods. 5 ustanovuje zákaz kompenzácie tým, že majetok a záväzky, náklady a výnosy, výdavky a príjmy sa v účtovných knihách a v účtovnej závierke zobrazujú samostatne bez ich vzájomného započítania. Tento zákaz kompenzácie neznamená, že započítanie pohľadávok je neprípustné, ale znamená, že nie je prípustné započítanie pri obstaraní majetku, záväzkov, nákladov, výnosov, výdavkov a príjmov a následne účtovať len o prípadnom rozdiele vzniknutom v rámci kompenzácie. Zákon o účtovníctve teda ukladá povinnosť zaúčtovať majetok, záväzky, náklady, výnosy, výdavky a príjmy bez ich vzájomného započítania. Vzájomné započítanie je možné pri zániku pohľadávok a záväzkov v zmysle Obchodného a Občianskeho zákonníka.

♦ Príklad č. 1:

Právnická spoločn