Zaobchádzanie s poukazmi z hľadiska DPH

V smernici sa stanovujú opatrenia na zníženie rizika nesúladu vo vnútroštátnych daňových pravidlách, ktorý môže viesť k dvojitému zdaneniu, nezdaneniu alebo iným nežiaducim vplyvom na riadne fungovanie vnútorného trhu.

Takýto stav môže nastať, ak sa poukaz vystaví v jednom členskom štáte a použije v inom, a najmä ak sa s poukazmi obchoduje.

Cieľom smernice je preto zaviesť špecifické pravidlá zaobchádzania s poukazmi na DPH a zabezpečiť tak spoľahlivé a jednotné zaobchádzanie, zabrániť nezrovnalostiam, narušeniu hospodárskej súťaže, dvojitému zdaneniu alebo nezdaneniu a obmedziť riziko vyhýbania sa daňovej povinnosti.

Definície

V smernici sa vymedzujú jednoúčelové poukazy a viacúčelové poukazy a stanovujú sa pravidlá na určenie základu dane v oboch prípadoch. Vymedzenia podľa schváleného znenia priniesli užší rozsah pôsobnosti v porovnaní s návrhom Komisie z roku 2012.

Podľa schváleného znenia je:

1. „poukaz“ nástroj, pri ktorom existuje povinnosť akceptovať ho ako protihodnotu alebo ako časť protihodnoty za dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, pričom sa na ňom alebo v súvisiacej dokumentácii uvádza tovar alebo služby, ktoré sa majú dodať alebo poskytnúť, alebo totožnosť ich možných dodávateľov vrátane podmienok použitia takéhoto nástroja;
2. „jednoúčelový poukaz“ poukaz, pri ktorom je v čase jeho vystavenia známe miesto dodania tovaru alebo poskytnutia služieb, na ktoré sa poukaz vzťahuje a DPH splatná z uvedeného tovaru alebo služieb;
3. „viacúčelový poukaz“ poukaz iný ako jednoúčelový poukaz.