Vyvolané investície a daň z pridanej hodnoty

Situácia riešená v analyzovanom rozsudku SD EÚ nie je zriedkavá ani v slovenskej praxi. V rámci nej sa investor zaviaže na základe dohody (resp. určitého memoranda) s obcou, že tento uskutoční výstavbu, či prestavbu majetku vo vlastníctve obce a využívaného verejnosťou (spravidla cesty, či križovatky). Súčasne, prestavba tohto majetku je nevyhnutným predpokladom realizácie hlavnej investície investora a získania kolaudačného rozhodnutia.

Spravidla má však tento majetok charakter verejného statku (verejnej komunikácie), z využívania ktorej nie je možné vylúčiť tretie osoby.

Napokon, častou (ak nie pravidelnou) náležitosťou týchto dohôd býva, že investor sa zaviaže túto vyvolanú investíciu uskutočniť bezodplatne.

V diskutovanom rozhodnutí takto investor bezodplatne uskutočnil prestavbu (rozšírenie) cesty vedúcej k vápencovému lomu, ktorý investor zamýšľal prevádzkovať.

Z hľadiska DPH potom v praxi vyvstávajú nasledovné otázky:

Dôsledkom v kontexte DPH by tak bolo, že hodnota tejto odplaty by bola považovaná za základ dane a investor ako platiteľ by bol povinný z nej odviesť zodpovedajúcu daň v súlade s § 22 ods. 1 zákona o DPH.

Obdobne je tiež možné nahliadať nielen na samotné rozhodnutie v individuálnej veci (t.j. rozhodnutie o povolení stavby), ale aj rozhodnutie obce (resp. jej zastupiteľstva) pri tvorbe a úpravách územného plánu ako nevyhnutného podkladu pre uskutočnenie určitej investície.

Aj tu by dôsledkom bolo, že b