Vplyv formálnych pochybení pri fakturácii na daň z pridanej hodnoty (II.)

Zrušenie identifikácie pre DPH a vystavovanie faktúr s DPH

Vo veci C-159/17 Întreprinderea Individuală Dobre M. Marius (ďalej len „Dobre“) spoločnosť Dobre bola zaregistrovaná pre DPH v Rumunsku na obdobie od 13. júla 2011 do 31. júla 2012.

Dobre nepodala daňovej správe priznania k DPH vzťahujúce sa na štvrtý štvrťrok roku 2011 a na prvý štvrťrok roku 2012, čo viedlo k zrušeniu jej identifikácie pre DPH od 1. augusta 2012. Od 1. augusta 2012 do 31. júla 2013 Dobre naďalej vystavovala faktúry zahŕňajúce DPH bez toho, aby podala súvisiace priznania k DPH. Dňa 30. januára 2014 podala Dobre priznania k DPH týkajúce sa štvrtého štvrťroku 2011, ako aj prvého a druhého štvrťroku 2012.

V nadväznosti na daňovú kontrolu vykonanú medzi 1. júlom a 4. augustom 2015 daňová správa vydala daňový výmer ukladajúci spoločnosti Dobre povinnosť zaplatiť najmä sumu 183 301 rumunských lei (RON) (približne 39 982 eur), zodpovedajúcu DPH, ktorú prijala za obdobie, počas ktorého nebola zaregistrovaná pre DPH.

Spoločnosť Dobre žiadala odpočítanie 123 266 RON (približne 26 887 eur) zo sumy vyžadovanej z titulu DPH zaplatenej za tovary a služby, ktoré použila s cieľom poskytovať právnickým osobám služby zodpovedajúce jej predmetu podnikania za obdobie, počas ktorého nebola zaregistrovaná pre DPH, čo daňová správa odmietla.

Súdnemu dvoru EÚ bola predložená prejudiciálna otázka, či daňová správa môže odmietnuť zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie DPH, ak bola jej identifikácia pre DPH zrušená z dôvodu, že opomenula podať priznanie k DPH v zákonnej lehote za určité obdobie.

Identifikácia pre DPH stanovená v článku 214 smernice o DPH, ako aj povinnosť zdaniteľnej osoby oznámiť začatie, zmenu alebo ukončenie svojej činnosti podľa článku 213 tejto smernice predstavujú iba formálne požiadavky na účely kontroly, ktoré najmä nemôžu spochybniť právo na odpočítanie DPH, keďže hmotnoprávne podmienky, na základe ktorých vzniká toto právo, sú splnené.

Z toho vyplýva, že zdaniteľnej osobe na účely DPH nemožno brániť vo výkone jej práva na odpočítanie z dôvodu, že pred použitím tovaru nadobudnutého v rámci jej zdaniteľnej činnosti nebola zaregistrovaná na účely DPH.

Inak to môže byť vtedy, ak porušenie takýchto formálnych požiadaviek malo za následok nemožnosť predložiť jednoznačný dôkaz o tom, že hmotnoprávne požiadavky boli splnené. Odmietnutie práva na odpočítanie je totiž skôr závislé od neexistencie údajov potrebných na preukázanie, že hmotnoprávne požiadavky sú splnené, ako na nedodržaní formálnej požiadavky.

Rovnako pr