Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Určovanie základu dane pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku

Dátum: Rubrika: Z praxe

Základom dane na účely dane z pridanej hodnoty je pri dodaní tovaru a služby všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od svojho odberateľa – príjemcu plnenia alebo od inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Protihodnotou za plnenie sa rozumie odplata, ktorá nemusí byť vždy platená v peniazoch, ale môže ísť aj o platenie inou formou, napr. v naturáliách, ktorú vždy možno vyjadriť v peniazoch.

Protihodnota – odplata, ktorú dodávateľ má prijať alebo prijal za dodaný tovar alebo službu, teda obsahuje aj sumu dane a pri určení základu dane, z ktorého sa daň vypočítava, sa odplata zníži o sumu dane. Uvedené platí na základe ustanovenia § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“).

Ak je medzi zmluvnými stranami dohodnutá cena bez DPH a dodanie podlieha zdaneniu, základom dane je cena bez DPH, pričom daň sa vypočíta podľa vzorca, v čitateli ktorého je cena bez DPH vynásobená príslušnou sadzbou dane a v menovateli číslo 100.

V podstate rovnaký spôsob sa aplikuje aj v prípadoch dodania tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku, pri ktorých má povinnosť platiť daň príjemca plnenia podľa § 69 zákona o DPH.

Základom dane je v takýchto prípadoch dohodnutá protihodnota, ktorá neobsahuje DPH z dôvodu, že dodávateľ nie je povinný uplatniť a odviesť daň.

Ak požadovaná odplata má byť bez DPH, napr. v prípade, že ide o oslobodenú transakciu, základ dane sa rovná dohodnutej protihodnote. Ak podmienky pre oslobodenie od dane nie sú splnené a dodanie má podliehať zdaneniu, základom dane je odplata, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať, znížená o daň.

Do základu dane sa zahŕňa aj:

a) dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby,

Dotácia alebo príspevok k cene tovaru alebo služby je súčasťou základu dane len vtedy, ak je platený inou osobu ako samotným dodávateľom tovaru alebo služby.

Pri stravovacích službách poskytnutých zamestnávateľom – platiteľom dane svojim zamestnancom nevchádza do základu dane príspevok zamestnávateľa platený zamestnancom, ktorý si môže dať zamestnávateľ do výdavkov (nákladov) na účely dane z príjmov, alebo príspevok poskytnutý zo sociálneho fondu pri poskytnutí stravovacej služby.

♦ Príklad č. 1:

Spoločnosť X, platiteľ dane, prevádzkuje jedáleň, v ktorej poskytuje závodné stravovanie svojim zamestnancom. Cena jedného hlavného jedla predstavuje 4,00 eurá bez DPH. Spoločnosť ako výdavok podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) uplatňuje príspevok vo výške 55 % z ceny jedla, t. j. 2,20 eura, a zo sociálneho fondu vo výške 0,30 eura.

Základom dane pri poskytovaní stravovania zamestnancom je suma 1,50 eura (4,00 – 2,20 – 0,30) bez DPH. V danom prípade spoločnosť X uplatní sadzbu dane 20 % na sumu 1,50 eura. Zamestnanec zaplatí za jedno jedlo sumu 1,80 eura, v tom základ dane 1,50 eura a daň 0,30 eura (1,50 x 20) : 100.

b) iné dane, clá a poplatky vzťahujúce sa na tovar alebo službu; napríklad do základu dane vchádza aj spotrebná daň, ak ide o dodanie tovaru, ktorý podlieha spotrebnej dani,

Na to, aby dane, clá a poplatky mohli byť zahrnuté do základu dane, aj keď samy osebe nepredstavujú pridanú hodnotu a nie sú ekonomickou protihodnotou za dodanie tovaru alebo služby, musia sa priamo vzťahovať na toto dodanie.

Treba skúmať, kto sú osoby povinné platiť dane, clá a poplatky, či sú to poskytovatelia zdaniteľných plnení alebo ich príjemcovia (nadobúdatelia).

c) náklady (výdavky) súvisiace s dodaním tovaru alebo služby, ako napríklad provízia, náklady na balenie, náklady na prepravu a náklady na poistenie požadované dodávateľom od kupujúceho alebo zákazníka.

Pri určení základu dane u dodávateľa treba rozlišovať, či ide o náklad dodávateľa alebo prijímateľa alebo či ide o taký „náklad“, ktorý sa zdaňuje ako samostatné dodanie tovaru alebo služby.

Suma, ktorá je nákladom prijí­mateľa plnenia, nie je nákladom dodávateľa a do základu dane u dodávateľa sa nezahŕňa. Napríklad pri dodaní tovaru s prepravou môže byť preprava nákladom predávajúceho alebo nákladom kupujúceho.

Všetky náklady, ktoré dodávateľovi tovaru alebo služby vzniknú v spojitosti s dodaním tovaru alebo služby, sa nezdaňujú samostatne. Osobitne sa zdaňujú len také náklady (výdavky), ktoré tvoria samostatné poskytnutie služby alebo dodanie tovaru, ktoré si objednávateľ objednal ako samostatné plnenie.

♦ Príklad č. 2:

V zmysle uzavretej zmluvy sa firma A, platiteľ dane, zaviazala, že pre firmu B v jej mene a na jej účet zariadi predaj výrobkov a firma B sa zaviazala, že firme A za zriadenie uvedenej obchodnej záležitosti zaplatí odmenu vo výške 5 % z hodnoty predaných výrobkov. Firma A predala v mene a na účet firmy B výrobky v celkovej hodnote 7 800 eur.

Základom dane pri požadovaní dohodnutej odplaty je suma 390 eur znížená o daň, t. j. (390 x 20) : 120. To znamená, že základ dane bude v sume 325 eur (390 – 65) a DPH v sume 65 eur.

♦ Príklad č. 3:

Platiteľ dane A v zmysle uzatvorenej zmluvy dodáva tovar pre platiteľa dane B. Zo zmluvy vyplýva, že dodávateľ zabezpečí dopravu tovaru. Dodávateľ nemá vlastné dopravné prostriedky, preto dopravu objednal u dopravcu vo svojom mene na svoj účet.

Dodávateľ tovaru má nárok na odpočítanie dane z prijatej služby dopravy a prepravu ako náklad spojený s dodaním tovaru zahrnie do základu dane pri dodaní tovaru.

Do základu dane sa nezahŕňajú:

  • prechodné položky

Do základu dane sa nezahŕňajú výdavky, ktoré dodávateľ zaplatil v mene a na účet kupujúceho alebo zákazníka, ktorému dodáva tovar alebo službu, ktoré dodávateľ požaduje od kupujúceho alebo zákazníka.

Výdavky platené v mene a na účet kupujúceho alebo zákazníka sú považované za tzv. „prechodné položky“ a nevchádzajú do základu dane. Napríklad platenie kúpeľných poplatkov, ktoré platí ubytovacie zariadenie v mene a na účet klienta, nie je nákladovou položkou ubytovacieho zariadenia, preto pri vyúčtovaní ubytovania ich nezahrnie do základu dane.

Základom dane u osôb, platiteľov dane, ktorých činnosť je vykonávaná ako slobodné povolanie, ktorí majú odmenu určenú osobitnými predpismi (napr. súdni exekútori, notári advokáti, znalci, tlmočníci atď.), je základom dane odplata, ktorú tieto osoby prijmú alebo majú prijať od svojho klienta, znížená o daň.

Do základu dane sa nezahŕňajú výdavky platené v mene a na účet inej osoby, tzv. prechodné položky. Napríklad poplatky, ktoré platí advokát v mene a na účet klienta, nie sú n

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály