Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Uplatnenie DPH pri poskytovaní závodného stravovania

Dátum: Rubrika: Z praxe

Ústava Slovenskej republiky v článku 36 s podtitulom Hospodárske, sociálne a kultúrne práva garantuje zamestnancom právo na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky. Ako príklad uvádza právo na adekvátnu odmenu, či právo na ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci. Z ústavy vychádzajú základné zásady zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) a nadväzujúce ustanovenia. Ústavou garantované práva Zákonník práce upravuje na podmienky individuálnych a kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov. Premieta ich do práv a povinností zamestnanca aj zamestnávateľa.

Vymedzenie pojmu stravovanie

Zákonník práce chápe zabezpečenie závodného stravovania, resp. stravovania zamestnancov v pracovných zmenách ako súčasť vhodných pracovných podmienok. Podľa § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať stravovanie priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti.

Stravovanie musí zodpovedať zásadám správnej výživy a môže byť zabezpečené:

  • poskytnutím jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja
    • vo vlastnom stravovacom zariadení,
    • v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa,
  • prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby; výsledkom sprostredkovania je poskytnutie stravovacích poukážok.

Uvedené formy stravovania chápeme na účely tohto článku závodným stravovaním.

Povinnosť zabezpečiť stravovanie vzniká voči zamestnancom v priebehu pracovnej zmeny trvajúcej viac ako štyri hodiny. Fakultatívne môže zamestnávateľ zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla, ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín. Povinnosťou zamestnávateľa rovnako nie je zabezpečenie stravovania:

  • zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, okrem tých, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny,
  • zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí,
  • zamestnancom, ktorým poskytne finančný príspevok.

Finančný príspevok je možné poskytnúť zamestnancovi vo výnimočných prípadoch. Nejde o štandardný postup zamestnávateľa, ale osobitnú situáciu, kedy zabezpečenie stravovania vylučujú:

  • podmienky výkonu práce na pracovisku (napr. pracovníci v lomoch, lesní robotníci),
  • prekážky na strane zamestnávateľa (napr. časové rozvrhnutie prestávok v práci),
  • zdravotný stav zamestnanca na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára.

Finančný príspevok sa poskytne aj pri výkone domáckej práce alebo telepráce, ak nie je možné zabezpečiť stravovanie inak. Domáckou prácou pritom rozumieme výkon práce na dohodnutom mieste (doma alebo na inom dohodnutom mieste) a telepráca je obdobou domáckej práce, ale s použitím informačných technológií. Charakteristickou črtou domáckej práce a telepráce je osobitné rozvrhnutie pracovného času samotným zamestnancom.

Zákonník práce ďalej rozširuje možnosti zabezpečenia stravovania pre:

  • zamestnancov na obdobie dovolenky, prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti v práci, zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien,
  • ďalšie osoby.

Podmienkou uvedeného postupu je prerokovanie so zástupcami zamestnancov. Do 31. augusta 2007 bolo potrebné takéto rozhodnutie zamestnávateľa upraviť výlučne v kolektívnej zmluve, čo predpokladalo pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa.

Vymedzenie foriem financovania stravovania

Na financovaní stravovania sa podieľa zamestnávateľ a zamestnanec. Zamestnávateľ môže uhrádzať príspevok na stravovanie:

  • zo svojich nákladov/výdavkov vo forme:
    • povinného prídelu,
    • ďalšieho prídelu,
  • z prostriedkov sociálneho fondu tvoreného podľa ustanovení zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“) tvoreného:
    • z nákladov/výdavkov,
    • z ďalších zdrojov:
  • darov, dotácií, príspevkov,
  • zo zisku.

Zamestnanec uhrádza cenu jedla po odpočítaní príspevku zamestnávateľa hradeného z nákladov a príspevku zo sociálneho fondu.

Výsledkom tohto postupu môže byť aj bezodplatné stravovanie.

Zákonník práce stanovuje zamestnávateľovi povinnosť prispievať na stravovanie v limitovanej sume určenej intervalom najmenej 55 % ceny jedla a najviac 55 % sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p., čo v súčasnosti predstavuje 55 % zo sumy 4 eur. Hodnota povinného príspevku zamestnávateľa tak predstavuje najmenej 55 % ceny jedla, najviac 2,20 eur. Poskytovanie vyššieho príspevku je síce prípustné, ale je spojené so vznikom nákladu/výdavku, ktorý nie je uznaným daňovým výdavkom.

Pri sprostredkovaní stravovania poskytuje zamestnávateľ zamestnancom stravovacie poukážky. Hodnota stravovacej poukážky účelovo predstavuje cenu jedla. Jej minimálna hodnota podľa Zákonníka práce je najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, t. j. 75 % zo sumy 4 eur, a to sú 3 eur. Povinný príspevok zamestnávateľa tak predstavuje najmenej 55 % hodnoty poukážky, čo je pri minimálnej hodnote poukážky 3 eur príspevok 1,65 eur. Najvyššia hodnota príspevku zamestnávateľa je 2,20 eur a predstavuje 55 % zo sumy 4 eur.

Okrem príspevku zamestnávateľa hradeného z nákladov/výdavkov možno na stravovanie prispievať aj zo sociálneho fondu, čo je v súlade s § 7 zákona o sociálnom fonde. Podmienky poskytovania príspevku zamestnancom zo sociálneho fondu sa premietajú v kolektívnej zmluve, prípadne vo vnútornom predpise zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia.

Závodné stravovanie ako ekonomická činnosť

Pri kategorizácii stravovania môžeme vychádzať zo štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE podľa Vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z. Národná štatistická klasifikácia je výsledkom implementácie Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1893/2009. Predmetom klasifikácie sú pracovné činnosti. Slúži na kategorizáciu údajov, ktoré súvisia s ekonomickým subjektom (podnikom). Má päť úrovní. Prvé štyri sú kompatibilné s európskou klasifikáciou NACE Revision 2. Piata úroveň sú národné (slovenské) položky. Z ekonomických činností sekcie I vyberáme tie, ktoré súvisia, alebo môžu súvisieť s poskytovaním závodného stravovania. Dokumentuje ich nasledujúca tabuľka:

Tabuľka 1  Činnosť reštaurácií a pohostinstiev

DivíziaSkupinaTrieda
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály