Ručenie za daň

Podľa § 69 ods. 14 zákona o DPH platiteľ, ktorému je alebo má byť dodaný tovar alebo služba v tuzemsku, ručí za daň z predchádzajúceho stupňa uvedenú na faktúre, ak dodávateľ daň uvedenú na faktúre nezaplatil alebo sa stal neschopným zaplatiť daň a platiteľ v čase vzniku daňovej povinnosti vedel alebo na základe dostatočných dôvodov vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená.

Dostatočným dôvodom na to, že platiteľ vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená, je skutočnosť, že:

• protihodnota za plnenie uvedená na faktúre je bez ekonomického opodstatnenia neprimerane vysoká alebo neprimerane nízka,
• uskutočnil zdaniteľný obchod s platiteľom počas obdobia, v ktorom bol tento platiteľ zverejnený v Zozname platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH (ďalej len „zoznam“), ktorý zverejňuje Finančná správa podľa § 69 ods. 15 zákona o DPH,
• v čase vzniku daňovej povinnosti bol jeho štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu alebo spoločníkom štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu alebo spoločník platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu.

Na uplatnenie inštitútu ručenia musia byť splnené dve podmienky zároveň:
      1. DPH nebola zo strany dodávateľa ‒ platiteľa dane zaplatená.
      2. Je naplnený predpoklad, že platiteľ dane, ktorý je odberateľom, vedel alebo vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovarov a služieb, ktoré mu boli v tuzemsku dodané, nebude zaplatená.

Podľa prvej podmienky k uplatneniu inštitútu ručenia možno pristúpiť v prípade, ak platiteľ – dodávateľ nezaplatil daň alebo jej časť, ktorú bol povinný uviesť v daňovom priznaní po vzniku daňovej povinnosti v tuzemsku a ktorú bol povinný podľa § 69 zákona o DPH zaplatiť.

Podľa druhej podmienky daňové orgány môžu vychádzať z domnienok o takejto vedomosti, ktoré sú upravené v § 69 ods. 14 zákona o DPH v písm. a) až c).

• Podľa § 69 ods. 14 písm. a), ak sa vo vzťahu k niektorému odberateľovi zistí ekonomicky neopodstatnená a neprimeraná cena. Zákon o DPH bližšie nedefinuje neprimeranosť ceny, pri jej hodnotení je možné vychádzať z cien obvyklých (napr. porovnateľné ceny na trhu), ale aj z iných okolností obchodného prípadu.
• Podľa § 69 ods. 14 písm. b), ak platiteľ dane pokračoval v uskutočňovaní zdaniteľných obchodov s platiteľom, u ktorého nastali dôvody na zrušenie registrácie podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu zákona o DPH aj po dni jeho zverejnenia v príslušnom zozname osôb vedenom Finančným riaditeľstvom SR. Podľa ustanovenia § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu zákona o DPH daňový úrad môže zrušiť registráciu platiteľa dane, ak:
  • opakovane v kalendárnom roku nesplní povinnosť podať daňové priznanie alebo kontrolný výkaz,
  • opakovane v kalendárnom roku nezaplatí vlastnú daňovú povinnosť,
  • opakovane nie je zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania, a ani na adrese prevádzkarne alebo
  • opakovane porušuje povinnosti pri daňovej kontrole.

Ak u platiteľa dane nastanú dôvody na zrušenie registrácie podľa § 81 ods.