Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Režim DPH pri neuskutočnenej dodávke

Dátum: Rubrika: Aktuálne

V oblasti dane z pridanej hodnoty sú podvody jedným z významných problémov ovplyvňujúcich fungovanie a efektívnosť spoločného systému DPH v rámci celej Európskej únie. Boj proti podvodom bol Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) uznaný za legitímny cieľ smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH smernica“), resp. smerníc, ktoré jej predchádzali. V rámci tejto oblasti je však nutné dôsledne vážiť medzi ochranou dobromyseľnosti daňovníkov, ktorí sa systému zúčastňujú bez úmyslu páchať podvodné konanie na jednej strane a možnosťami správcov dane efektívne zakročiť voči podvodným reťazcom a chrániť fiskálne záujmy štátov EÚ na strane druhej. Predmetom tohto článku je poskytnúť stručné zhrnutie princípov, ktoré vyplývajú z rozhodnutí SD EÚ v otázke neuskutočnených dodávok a identifikovať základné rozdiely medzi jednotlivými hypotetickými situáciami.

Základný prehľad možných situácií

Vo všeobecnosti je nutné v kontexte judikatúry SD EÚ rozlišovať niekoľko druhov situácií, ktoré sa rôznia v právnych dôsledkoch. (Pre prehľadnosť sú brané do úvahy iba situácie, ktoré by zo svojej podstaty mohli spadať pod režim DPH a nie sú z neho a priori vylúčené. Pozri v tomto kontexte napr. rozsudky C-78/02 až 80/02 Karageorgou a i., C-158/98 Coffeeshop „Siberië“, C-455/98 Salumets a i. Tiež sa predpokladá, že bolo správne určené, ktorá osoba je povinná platiť daň z dodávky. Pozri v tejto súvislosti rozsudok C-35/05 Reemtsma.)

Situácie možno členiť nasledovne:

  • situácie, kde k uskutočneniu dodávky nedošlo vôbec (t. j. dodávka nebola uskutočnená de facto); a
  • situácie, kde síce k uskutočneniu dodávky došlo, ale tieto dodávky boli súčasťou podvodu na DPH, a preto sa považujú za neuskutočnené (t. j. dodávka sa považuje za neuskutočnenú de iure).

Popri vyššie uvedených možno ako samostatnú skupinu vyčleniť situácie, kde síce k uskutočneniu dodávky došlo a tiež v zásade neexistujú dôvody, prečo by dodávka mala byť považovaná za neuskutočnenú, ale existujú určité nezrovnalosti vo vzťahu k spôsobu uskutočnenia dodávky, a teda prípadné dôsledky vyplývajú z neunesenia dôkazného bremena na strane daňovníka.

V každej z vyššie uvedených skupín situácií je odlišným spôsobom nahliadané na princíp neutrality a odlišný vplyv má aj prípadná dobromyseľnosť daňovníka.

Vo všetkých situáciách je nutné zohľadniť osobitnú pozíciu:

  • dodávateľa tovaru, resp. služby na jednej strane, kde podstatnou otázkou je, či z takej dodávky je povinný odviesť DPH; a
  • odberateľa tovaru, resp. služby na strane druhej, kde podstatnou otázkou je, či z takej dodávky má nárok na uplatnenie odpočítania DPH, resp. ekvivalentného nároku (napr. vrátenie DPH zaplatenej v inom členskom štáte EÚ).

V nasledujúcich častiach bude vybraným podstatným aspektom venovaná bližšia pozornosť.

Neuskutočnená dodávka de facto

Pri dodávke, ktorá nebola uskutočnená de facto, je podstatné, že zatiaľ čo na strane odberateľa vzniká právo na odpočítanie DPH, resp. ekvivalentný nárok prijatím zdaniteľného plnenia (pozri napr. rozsudky C-536/03 António Jorge, odseky 24 a 25; a C-400/98 Breitsohl, odsek 36) vzniká na strane dodávateľa povinnosť odviesť DPH už zo samotnej skutočnost

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály