Problematika DPH prevádzkarne v kontexte rozhodnutí Súdneho dvora EÚ

V zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov sa prevádzkarňou rozumie stále miesto podnikania, ktoré má personálne a materiálne vybavenie potrebné na výkon podnikania.

Podľa článku 11 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „vykonávacie nariadenie“) je prevádzkarňou akákoľvek prevádzkareň iná ako sídlo ekonomickej činnosti, ktorá sa vyznačuje dostatočným stupňom stálosti a vhodnou štruktúrou vyhovujúcou z hľadiska ľudských a technických zdrojov, ktoré jej umožňujú:

• prijímať a využívať služby, ktoré sa jej poskytujú, na jej vlastné potreby a/alebo
• poskytovať služby.

Základný kameň v riešení problematiky DPH prevádzkarne položil rozsudok 168/84 Gunter Berk­holz proti Finanzamt Hamburg-Mitte-Altstadt. Touto otázkou sa však zaoberali viaceré (aj nedávne) rozsudky, nižšie v texte uvádzame ich prehľad.

168/84 Gunter Berkholz proti Finanzamt Hamburg-Mitte-Altstadt

Predmet sporu

Pán Berkholz bol jediným vlastníkom spoločnosti Abe-Werbung Alfred Berkholz (ďalej len „Abe-Werbung“), ktorej sídlo ekonomickej činnosti bolo v Hamburgu. Činnosť spoločnosti Abe-Werbung spočívala v inštalácii a prevádzke hracích automatov, jukeboxov a podobných zariadení.

Väčšina týchto zariadení sa nachádzala v reštauráciách v Nemecku, avšak niektoré boli nainštalované na palube dvoch trajektov, ktoré premávali medzi Nemeckom a Dánskom. Tieto zariadenia boli pravidelne udržiavané, opravované a vymieňané zamestnancami spoločnosti Abe-Werbung. Títo zamestnanci neboli na trajektoch stále k dispozícii.

Nemecký správca dane spoločnosti Abe-Werbung vyrubil DPH z prevádzkovania hracích automatov na palube lodí s odôvodnením, že miestom dodania týchto služieb bolo Nemecko – sídlo ekonomickej činnosti spoločnosti Abe-Werbung. Pán Berkholz však namietal, že tieto služby poskytol zo svojej prevádzkarne umiestnenej na palube týchto lodí.

Argumenty uvedené v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ

• Súdny dvor EÚ na úvod uviedol, že cieľom ustanovení určujúcich miesto dodania služieb je zabezpečiť racionálne rozdelenie pôsobnosti vnútroštátnych právnych úprav v oblasti DPH, ako aj vyhnúť sa na jednej strane konfliktu jurisdikcií, ktorý by mohol viesť k dvojitému zdaneniu, ako aj na druhej strane, k nezdaneniu.
• Miesto, kde má zdaniteľná osoba sídlo svojej ekonomickej činnosti, je prednostným ukazovateľom na účely určenia miesta dodania služieb. Zohľadnenie inej prevádzky prichádza do úvahy len v prípade, ak toto sídlo nevedie k racionálnemu riešeniu, alebo vytvára konflikt s iným členským štátom.
• Miestom dodania služieb môže byť iné miesto ako sídlo ekonomickej činnosti, t. j. miesto, kde sa nachádza prevádzkareň, len vtedy, ak:
  • má táto prevádzkareň minimálnu veľkosť a
  • nepretržite k dispozícii ľudské a technické zdroje potrebné na poskytovanie služieb.
• Súdny dvor EÚ v tomto prípade tiež uviedol, že sa nezdá, že by inštalácia hracích automatov na palube lodí, ktorých údržba je uskutočňovaná len v nepravidelných intervaloch, viedla k vzniku takejto prevádzkarne, najmä ak