Prevádzkareň v zahraničí a skupinová registrácia (II.)

Otázkou, či sa služby poskytnuté skupinou na účely DPH pre pobočku majú považovať za služby poskytnuté na účely DPH a či pobočka v inom členskom štáte má zaplatiť DPH v tomto inom členskom štáte ako príjemca služieb, sa zaoberal Súdny dvor EÚ v rozsudku vo veci C-812/19, Danske Bank A/S z 11. marca 2021.

Danske Bank je spoločnosť, ktorej stála prevádzkareň sa nachádza v Dánsku. Svoju činnosť vykonáva vo Švédsku prostredníctvom pobočky Danske Bank, Danmark, Sverige Filial, usadenej v tomto členskom štáte. Hlavná prevádzkareň Danske Bank je súčasťou dánskej skupiny na účely DPH, založenej podľa dánskej právnej úpravy preberajúcej článok 11 smernice o DPH. Jej švédska pobočka nie je súčasťou švédskej skupiny na účely DPH. Danske Bank používa počítačovú platformu v rámci svojej činnosti v škandinávskych krajinách. Táto platforma je z veľkej časti spoločná pre všetky prevádzkarne tejto spoločnosti. Náklady spojené s využívaním uvedenej platformy švédskou pobočkou na účely jej činností vo Švédsku jej účtuje hlavná prevádzkareň spoločnosti Danske Bank.

Podľa Komisie pre daňové právo dánsku skupinu na účely DPH, ktorej súčasťou je jednak hlavná prevádzkareň spoločnosti Danske Bank a jednak švédska pobočka tejto spoločnosti, treba považovať za dve odlišné zdaniteľné osoby. Pristúpením k predmetnej dánskej skupine na účely DPH v súlade s dánskou právnou úpravou sa hlavná prevádzkareň spoločnosti Danske Bank oddelila od svojej švédskej pobočky. Služby poskytované hlavnou prevádzkarňou spoločnosti Danske Bank, ktorých náklady sa účtujú švédskej pobočke, treba na účely DPH považovať za poskytovanie služieb.

Švédska pobočka Danske Bank napadla stanovisko Komisie pre daňové právo a tvrdila, že hlavná prevádzkareň spoločnosti Danske Bank a táto pobočka sa majú považovať za jedinú zdaniteľnú osobu a že služby poskytnuté t