Prenájom nebytových priestorov z hľadiska DPH

Uvedené vyplýva z § 38 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), ktorý je spracovaný vo väzbe na článok 135 Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica“), ktorá oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty nájom nehnuteľností, pričom toto oslobodenie sa neuplatní na tieto transakcie:

• poskytovanie ubytovania tak, ako je vymedzené v právnych predpisoch členských štátov, v hotelovom sektore alebo v sektoroch s podobnou funkciou vrátane poskytovania ubytovania v prázdninových táboroch alebo na miestach upravených na stanovanie,
• nájom priestorov a miest na parkovanie vozidiel,
• nájom trvalo inštalovaných zariadení a strojov,
• nájom bezpečnostných schránok.

Smernica pritom dáva možnosť členským štátom stanoviť aj ďalšie výnimky z rozsahu pôsobnosti tohto oslobodenia od dane pri nájme nehnuteľností.

Platiteľ sa však v zmysle § 38 ods. 5 zákona o DPH môže rozhodnúť, že nájom nebytových priestorov zdaní, to však len v tom prípade, ak je nájom poskytnutý pre zdaniteľnú osobu (napr. pre podnikateľa, bez ohľadu na to, či tento podnikateľ je alebo nie je platiteľom DPH).

• Ak platiteľ prenajíma v rámci svojho podnikania nebytové priestory viacerým zdaniteľným osobám, môže sa rozhodnúť, či nájom zdaní pre všetkým nájomcov alebo len pre niektorých nájomcov.
• Ak platiteľ prenajíma nebytové priestory súkromnej osobe (v ponímaní zákona o DPH tzv. nezdaniteľnej osobe), nájom je vždy oslobodený od dane.

Uvedený postup platí aj pre prípady tzv. podnájmu, ku ktorým dochádza v prípadoch uzavretia zmluvy podľa § 666 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého môže nájomca dať predmet nájmu do ďalšieho nájmu. Z hľadiska režimu DPH sa právny vzťah podnájmu posudzuje rovnako ako právny vzťah nájmu. Podľa § 38 ods. 6 zákona o DPH je aj podnájom