Oslobodenie od dane pri dodaní tovaru, pri ktorom nebola odpočítaná daň

Právo na odpočítanie dane uplatnenej k cenám tovarov a služieb, ktoré predstavujú vstupné plnenie u prijímateľa, predpokladá, že výdavky vynaložené na tovary a služby patria k podstatným nákladom tvoriacim cenu plnení na výstupe.

Mechanizmus odpočítania dane tak umožňuje, aby platiteľ dane v konečnom dôsledku zdanil iba tzv. pridanú hodnotu.

V rámci všeobecných princípov odpočítania dane definuje zákon o DPH výnimky, ktoré určujú, kedy si platiteľ dane nemôže odpočítať daň vôbec, alebo kedy si ju odpočíta v pomernej výške po prepočte koeficientom podľa § 50 zákona o DPH. V nadväznosti na tieto výnimky pri uplatnení odpočítania dane z nakúpených tovarov potom osobitne rieši uplatnenie oslobodenia od dane pri ich predaji.

Platiteľ dane si môže odpočítať daň:

• ktorú voči nemu uplatnil iný platiteľ z tovarov a služieb dodaných v tuzemsku,
• ním uplatnenú zo služieb a tovarov, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 – 4, a ním uplatnenú daň z tovaru, pri ktorom je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 7, 9 – 12 zákona o DPH,
• platiteľom uplatnenú pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a zákona o DPH,
• zaplatenú správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Zákon o DPH obmedzuje, príp. zakazuje odpočítanie dane u platiteľov, ktorí:

• realizujú zdaniteľné ­obchody oslobodené od dane podľa § 28 – § 42 (§ 49 ods. 3 a 4);
  • títo platitelia si daň odpočítavajú v pomernej výške (po prepočte koeficientom), resp. neodpočítavajú daň vôbec.
• nakúpené tovary a služby použijú aj na iný účel ako na podnikanie (§ 49 ods. 5); u týchto platiteľov dane je daň odpočítateľná v pomere, ktorý zodpovedá rozsahu ich použitia na podnikanie.

Odpočítanie dane z nakúpených tovarov a služieb je podmienené:

• podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH vznikom daňovej povinnosti pri ich dodaní; právo na odpočítanie dane z nakúpených tovarov a služieb vzniká platiteľovi v deň, kedy pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť,
• podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH použitím nakúpených tovarov a služieb na dodanie zdaniteľných obchodov (tovarov a služieb) platiteľa.

V nadväznosti na takto zadefinované podmienky pre odpočítanie dane je výška odpočítateľnej dane z tovarov a služieb nakúpených za účelom podnikania závislá od charakteru činností platiteľa. Čím vyšší objem zdaniteľných obchodov oslobodených od dane bez možnosti odpočítania dane platiteľ ­realizuje, tým je suma odpočítateľnej dane z tovarov a služieb, ktoré použije na ich dodanie, nižšia.

Zdaniteľná osoba, ktorá uskutočňuje iba činnosti oslobodené od dane bez možnosti odpočítania dane podľa § 28 – § 42 zákona o DPH, obvykle nie je platiteľom dane; nemá registračnú povinnosť, lebo výnosy, príjmy z týchto činností sa do obratu okrem výnimiek definovaných v § 4 ods. 7 zákona o DPH nezapočítajú.

Výnimkou sú poisťovacie (§ 37) a finančné služby (§ 39) a nájom nehnuteľnosti alebo jej časti (§ 38). Výnosy, príjmy z týchto činností napriek tomu, že sú oslobodené od dane bez možnosti odpočítania dane, sa do obratu pre povinnú registráciu započítajú. Pri dosiahnutí zákonom stanoveného obratu z dodania týchto služieb zákon registráciu vyžaduje napriek tomu, že platiteľ dane nemôže využiť mechanizmus odpočítania dane.

Z odpočítania dane sú vylúčené plnenia prijaté platiteľom na dodávky tovarov a služieb oslobodených od dane podľa § 28 až § 42 (s výnimkou poisťovacích a finančných služieb, ak sú poskytnuté zákazníkovi, ktorý nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko na území Európskej únie, alebo ak sú tieto služby priamo spojené s vývozom tovaru mimo územia Európskej únie) a na vymedzené plnenia prijaté v súvislosti s podnikaním s investičným zlatom, pri ktorom sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 67 ods. 3 zákona o DPH.

Okrem týchto prípadov krátenia odpočítateľnej dane zákon osobitne definuje tovary a služby, u ktorých si platiteľ dane daň odpočítať nemôže bez ohľadu na charakter jeho činnosti (§ 49 ods. 7 zákona o DPH), konkrétne pri: