Odpočítanie DPH z tovarov a služieb nakúpených spoločníkom pred začatím činnosti spoločnosti

Keďže však tento nový rozsudok vychádza z argumentov uvedených v rozsudku Polski Trawertyn, uvádzame najskôr tento starší rozsudok.

C-280/10 Polski Trawertyn

Predmet sporu

Budúci spoločníci spoločnosti Polski Trawertyn kúpili nehnuteľnosť − kameňolom určený na povrchovú ťažbu prírodného kameňa – na ktorú im predávajúci vystavil faktúru. O štyri mesiace neskôr založili spoločnosť Polski Trawertyn, do ktorej túto nehnuteľnosť vložili ako nepeňažný vklad. Spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra o ďalších 6 týždňov. V deň založenia spoločnosti notár vystavil na meno novej spoločnosti faktúru za úkony, ktoré vykonal v súvislosti s jej založením.

Poľský správca dane zamietol spoločnosti Polski Trawertyn odpočítanie DPH na vstupe z týchto dvoch faktúr s odôvodnením, že:

• v prípade faktúry za nehnuteľnosť, táto bola vystavená na mená spoločníkov a nie na spoločnosť,
• v prípade faktúry za služby notára, táto síce bola vystavená na spoločnosť, ale v čase pred jej zápisom do obchodného registra, t. j. v danom čase bola vystavená na neexistujúcu spoločnosť.

Podľa poľskej vnútroštátnej úpravy v oblasti DPH si spoločníci nemohli uplatniť právo na odpočítanie DPH zaplatenej za majetok, ktorý kúpili pre potreby a s cieľom vykonávať ekonomickú činnosť prostredníctvom spoločnosti, ktorú plánovali založiť, a to z dôvodu, že vklad investičného majetku do majetku spoločnosti bol od DPH oslobodený (bez nároku na odpočítanie súvisiacej DPH na vstupe). Táto vnútroštátna právna úprava tým nielenže neumožňovala spoločnosti uplatniť si právo na odpočítanie DPH zaplatenej za sporný investičný majetok (keďže spoločnosť získala majetok s oslobodením od DPH), ale bránila aj tomu, aby si toto právo uplatnili spoločníci tejto spoločnosti, ktorí vynaložili investičné náklady (keďže ich dodanie bolo od DPH oslobodené bez nároku na odpočítanie súvisiacej vstupnej DPH).

V tejto súvislosti mal teda Súdny dvor EÚ rozhodnúť, či je v súlade s príslušnými ustanoveniami smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH smernica“) vnútroštátna právna úprava, ktorá:

• neumožňuje ani spoločníkom spoločnosti, ani samotnej spoločnosti uplatniť si právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe za investičné náklady vynaložené týmito spoločníkmi pred zápisom spoločnosti do obchodného registra a pred jej registráciou pre účely DPH, ktoré vynaložili pre potreby a s cieľom vykonávania ekonomickej činnosti prostredníctvom tejto spoločnosti,
• neumožňuje odpočítať DPH zaplatenú na vstupe, ak bola faktúra vyhotovená pred zápisom spoločnosti do obchodného registra a pred registráciou spoločnosti pre účely DPH vystavená na meno jej budúcich spoločníkov.

Argumenty Súdneho dvora EÚ

Čo sa týka prvej otázky, Súdny dvor EÚ už v predošlých prípadoch rozhodol, že:

• ekonomické činnosti môžu spočívať vo viacerých na seba nadväzujúcich úkonoch a že prípravné činnosti, napr. nadobudnutie prevádzkových prostriedkov, a teda aj kúpa nehnuteľnosti, už musia byť považované za ekonomickú činnosť,
• je v súlade so zásadou neutrality DPH, aby už vynaloženie prvých investičných nákladov na potreby a ciele podniku bolo považované za ekonomickú činnosť,
• by bolo v rozpore s uvedenou zásadou, ak by sa za začiatok ekonomickej činnosti považoval až okamih, keď sa nehnuteľnosť skutočne využíva na podnikanie, t. j. keď v