Odpočítanie DPH vzťahujúcej sa na zdaniteľné plnenia uskutočnené pred začatím konkurzu
Súdny dvor EÚ sa zaoberal prejudiciálnou otázkou vo veci C-182/20 (BE, DT) z 3. júna 2021, v ktorej išlo o vznik práva na odpočítanie DPH pred začatím konkurzu, konkrétne tým, či sa začatie konkurzného konania musí samo osebe považovať za dôvod zániku práva na odpočítanie dane. Išlo o spor medzi spoločnosťou BE - spoločnosťou v konkurze a DT - spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti, na jednej strane a rumunskými daňovými orgánmi. Daňové orgány prijali po začatí konkurzného konania na majetok spoločnosti BE rozhodnutie, ktorým sa upravili niektoré odpočty DPH, ktoré si BE uplatnila pred začatím konkurzného konania.
Išlo o obdobie, počas ktorého BE vykonávala ekonomickú činnosť a bola zaregistrovaná ako zdaniteľná osoba na účely DPH. Neuznané odpočty sa týkali tovarov, investičného majetku a nájmu nehnuteľného majetku.
Daňové orgány zastávali názor, že BE prestala vykonávať ekonomickú činnosť v okamihu vyhlásenia konkurzu, pričom zdôraznili, že takéto začatie konkurzného konania sa spája s likvidáciou a predajom majetku, ktoré sú zamerané na splatenie dlhov, pričom transakcie uskutočnené v rámci tohto konania nemajú samy o sebe hospodársky účel. Podľa daňových orgánov skutočnosť, že predaj tovaru v rámci konkurzného konania podliehal DPH, nie je relevantná.
Vnútroštátny súd potvrdil výklad vnútroštátneho práva daňovými orgánmi, podľa ktorého sa začatie konkurzného konania musí samo osebe považovať za dôvod zániku práva na odpočítanie, keďže transakcie uskutočňované v priebehu tohto konania nemajú hospodársky účel.
Spoločnosť BE bola platne zaregistrovaná ako zdaniteľná osoba na účely DPH, a preto činnosti súvisiace s konkurzným konaním, konkrétne predaj tovarov a nehnuteľností, ako aj prenájom, stále patrili do pôsobnosti DPH, ktorá sa aj naďalej vyberala.
Je otázne, či právo Únie umožňuje, aby sa transakcie uskutočnené v priebehu konkurzného konania automaticky považovali za transakcie, ktoré nemajú hospodársky účel, čo by znamenalo, že po začatí takéhoto konania vznikne hospodárskemu subjektu automaticky povinnosť upraviť v prospech štátu DPH vyberanú z hospodárskych transakcií uskutočnených pred začatím tohto konania, a to aj napriek tomu, že tento hospodársky subjekt si počas konkurzného konania, ktoré sa proti nemu vedie, zachoval s výnimkou krátkeho obdobia troch týždňov, postavenie zdaniteľnej osoby na účely DPH a že predaj majetku v rámci konkurzu podlieha DPH.
V prejednávanej veci sa likvidácia majetku skončila a v súvislosti s transakciami uskutočnenými v jej priebehu, sa napokon nepriznalo nijaké právo na odpočítanie.
Prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa články 184 až 186 smernice o DPH majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave alebo praxi, podľa ktorej začatie konkurzného konania voči hospodárskemu subjektu, ktoré sa spája s likvidáciou jeho aktív v prospech jeho veriteľov, automaticky zakladá povinnosť tohto subjektu upraviť odpočty DPH, ktoré si uplatnil v súvislosti s tovarmi a službami nadobudnutými pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok.
Právo na odpočítanie upravené v článku 168 smernice o DPH je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Mechanizmus úpravy odpočtov stanovený v článkoch 184 až 186 smernic