Odpočítanie dane pri podozrení na daňový podvod

Za posledné tri roky sa SD EÚ touto problematikou zaoberal vo viacerých svojich DPH prípadoch, o ktorých sme vás priebežne informovali v našich článkoch (ich prehľad uvádzame v texte).

Tento nový rozsudok rozširuje doterajšie závery Súdneho dvora EÚ v súvislosti s odpočítaním dane a podozrením na podvodné alebo zneužívajúce konanie o posúdenie povinnosti vnútroštátneho súdu zamietnuť odpočítanie dane ex offo, ako aj o posúdenie podmienenia odpočítania dane jej zaúčtovaním v účtovníctve zdaniteľnej osoby či jej dodávateľa.

C-18/13 Maks Pen EOOD

Predmet sporu

Bulharská spoločnosť Maks Pen, veľkoobchod s kancelárskymi potrebami a reklamným materiálom, si v rámci svojho DPH priznania odpočítala DPH na vstupe z nákupov tovarov a služieb, odpočet z faktúr od jej siedmich dodávateľov jej však správca dane v rámci daňovej kontroly spochybnil.

Správca dane dôvodil, že informácie, ktoré získal od týchto dodávateľov, prípadne od ich subdodávateľov, nepreukazovali, že títo dodávatelia/subdodávatelia:

• disponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaných plnení,
• príslušné plnenia skutočne vykonali.

Podľa správcu dane podporné dokumenty predložené dodávateľmi k predmetným faktúram neobsahovali dôveryhodný dátum a nemali dôkaznú hodnotu. Subdodávatelia zasa neuviedli pracovníkov, ktorí služby vykonali, a ani druh vykonaných služieb. Správca dane ako novú skutočnosť pred vnútroštátnym súdom spochybnil platnosť podpisu zástupcov dvoch dodávateľov a tiež uviedol, že jeden z nich ani vo svojom účtovníctve a ani v DPH priznaní neuviedol faktúry od svojho subdodávateľa.

Maks Pen na svoju obhajobu uvádzala, že má k dispozícii faktúry a riadne zmluvné dokumenty, že tieto faktúry boli uhradené bankovým prevodom, že boli zaznamenané v účtovníctve dodávateľov, že títo dodávatelia priznali DPH týkajúcu sa týchto faktúr, a teda že preukázala uskutočnenie predmetných plnení, a tiež, že správca dane nespochybnil, že ona sama následne uskutočnila dodania týchto plnení.

Podľa správcu dane však držba faktúr nepostačuje na vznik práva na odpočítanie dane, keďže v súvislosti s dodaniami tovarov a služieb existujú uvedené pochybnosti. Hoci daňový úrad uznal, že fakturované služby boli spoločnosti Maks Pen dodané, neboli však dodané dodávateľmi uvedenými na týchto faktúrach.

Súdny dvor EÚ mal teda rozhodnúť o otázkach, či:

1. je v súlade so smernicou Rady č. 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH smernica“) odpočítať DPH v prípade, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom, najmä vzhľadom na skutočnosť, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami ani aktívami, že náklady na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v ich účtovníctve a totožnosť osôb, ktoré podpísali niektoré dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala ako nejasná,
2. právo Únie požaduje, aby súd ex offo skúmal existenciu daňového podvodu v prípade uvedených okolností z dôvodu nových skutočností predložených prvýkrát tomuto súdu správcom dane, hoci daným preskúmaním súd poruší povinnosti, ktoré mu vyplývajú z vnútroštátneho právneho poriadku,
3. sa má článok 242 DPH smernice, ktorý požaduje, aby každá zdaniteľná osoba viedla na účely uplatnenia DPH a jej kontroly daňovým úradom dostatočne podrobné účtovníctvo, vykladať v tom zmysle, že dotknutý členský štát môže požadovať od zdaniteľných osôb, aby v tejto súvislosti dodržiavali všetky vnútroštátne právne normy v oblasti účtovníctva, ktoré sú v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardami vrátane vnútroštátneho ustanovenia, podľa ktorého sa služba považuje za dodanú v okamihu zaúčtovania príjmov plynúcich z jej dodania.