Náklady na reprezentáciu verzus výdavky na reklamu

Z pohľadu zákona o dani z príjmov

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) od 1. 1. 2004 umožnil daňovníkom znížením rozsahu nedaňových výdavkov uplatniť si širší rozsah výdavkov ako výdavky daňovo uznateľné. Táto možnosť sa však aj naďalej netýka výdavkov na reprezentáciu, aj keď práve v oblasti reklamy, kam by sa problematika reprezentácie dala zaradiť, nastalo najviac pozitívnych zmien v prospech daňovníkov. ZDP totiž v rámci § 21 ods. 1 písm. h) vyčleňuje výdavky na reprezentáciu ako daňovo neuplatniteľné napriek tomu, že často ich vecná súvislosť so zabezpečením, dosahovaním a udržaním zdaniteľných príjmov daňovníka je nepopierateľná.

Pojem výdavok na reprezentáciu ZDP, resp. iný právny predpis presnejšie obsahovo nevymedzuje. Ak spájame pojem reprezentačných nákladov s nákladmi na reklamu, treba konštatovať, že v zmysle § 19 ods. 2 písm. k) ZDP je možné ako daňovo uplatniteľný výdavok na reklamu (v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZDP) uplatniť výdavky na reklamu vynaložené za účelom prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka, ktoré sa zahŕňajú do základu dane. Pri samotnom definovaní pojmu reklama je možné vychádzať zo zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 23/2002 Z. z. (ďalej len „zákon o reklame“), ktorý v rámci § 2 ods. 1 písm. a) definuje reklamu ako prezentáciu produktov v každej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu. Pritom za produkt je považovaný tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranná známka, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním. Pod reklamou možno teda rozumieť spôsob, ktorým sa podnikateľské subjekty snažia informovať o svojom produkte čo najviac ľudí.

Výdavky na reklamu, ktoré daňovník preukázateľne vynaloží v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia a udržania alebo zvýšenia svojich príjmov a má ich zaúčtované v účtovníctve daňovníka, alebo zaevidované v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP, budú daňovo uplatniteľné v plnej výške, pričom od 1. 1. 2004 môže ísť predovšetkým o tieto formy reklamy:

• inzercia v periodických a neperiodických publikáciách a iných tlačovinách, na audiovizuálnych nosičoch, v elektronických médiách, najmä v televízii, rozhlase, na internete, v satelitnom a káblovom vysielaní,
• zverejňovanie plagátov, reklamných nápisov a transparentov,
• propagácia a vystavovanie exponátov,
• reklamné a propagačné predmety, pokiaľ ich obstarávacia cena nepresiahne sumu 500 Sk za jeden kus, pričom tieto predmety musia byť označené obchodným menom, resp. ochrannou známkou,
• nosiče reklamných nápisov s obstarávacou cenou 30 000 Sk a menej,
• nosiče reklamných nápisov, ktorých vstupná cena je vyššia ako 30 000 Sk a sú majetkom, ktorý sa odpisuje,
• poskytovanie vzoriek tovaru, jednorazového spotrebiteľského balenia obchodným partnerom,
• ochutnávky tovarov alebo výrobkov,
• poskytovanie výhier v reklamných, predajných súťažiach prístupných verejnosti a žrebovacích akciách a pod.

Vychádzajúc z aplikačnej praxe možno považovať za výdavky na reprezentáciu výdavky vynaložené na pohostenie, občerstvenie, dary poskytované na pracovných rokovaniach či na rôznych firemných oslavách, s výnimkou drobných darov, ktoré sú považované za drobné reklamné a propagačné predmety, ak sú označené obchodným menom poskytovateľa, resp. jeho obchodnou značkou, pokiaľ ich hodnota nepresiahne 500 Sk za kus. Tieto výdavky sú daňovo neuznané.

Príklad č. 1:
Je možné chápať poskytnutie CD-ROMu z vlastnej produkcie dôležitej osobe ako dar alebo ako propagačný predmet? Je to daňový výdavok v plnej výške?

ZDP priamo nedefinuje, čo sa rozumie pod pojmom propagačný predmet. V praxi ide o najrôznejšie predmety – perá, kalendáre, diáre, prívesky na kľúče, zapaľovače, igelitové tašky atď. Nevyhnutné je však poznať podmienky a hranicu, po ktorú si daňovník môže zahrnúť výdavky (náklady) na propagačné predmety do daňových výdavkov (nákladov). Daňovník podľa § 21 ods. 1 písm. h) ZDP môže zahrnúť medzi daňové výdavky preukázateľne vynaložené prostriedky na reklamné predmety označené svojím obchodným menom alebo ochrannou známkou, ak hodnota jedného takéhoto predmetu nepresahuje 500 Sk. Môže pritom ísť o reklamný predmet vlastnej produkcie, ako aj iným spôsobom obstaraný predmet.

Nevyhnutné je teda rozlíšiť, či skutočne ide o propagačné predmety. Propagačné predmety musia totiž spĺňať funkciu uvedenú v ich názve, t. j. propagáciu daňovníka. Za týmto účelom musia byť označené informáciou spĺňajúcou charakteristiku reklamy v zmysle zákona o reklame, t. j. prezentáciu produktov v každej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu. Pritom produktom sa rozumie tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno (§ 8 až § 12 Obchodného zákonníka), ochranná známka (§ 1 zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach), označenie pôvodu výrobkov (zákon č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním. Základnou charakteristikou propagačného predmetu je skutočnosť, že má pre príjemcu určitú úžitkovú hodnotu.

Preto, ak CD-ROM je označený napr. obchodným menom poskytovateľa a jeho hodnota je najviac 500 Sk, je možné chápať ho na účely ZDP ako propagačný predmet. Potom preukázateľne vynaložené prostriedky na výrobu tohto CD-ROMu je možné uplatniť ako daňový výdavok.

Ak by nebola naplnená podmienka propagačných predmetov (napr. označenie obchodným menom), výdavky na CD-ROM by predstavovali tzv. výdavky na reprezentáciu a do daňových výdavkov by ich nebolo možné zahrnúť [§ 21 ods. 1 písm. h) ZDP].

Príklad č