Spoločnosť Berlin Chemie AG so sídlom v Nemecku predáva farmaceutické výrobky v Rumunsku, kde má tiež daňového zástupcu a je tam registrovaná na účely DPH.
V Rumunsku má Berlin Chemie aj dcérsku spoločnosť, s ktorou nemecká spoločnosť uzavrela zmluvu o poskytovaní služieb v oblasti marketingu, reklamy, legislatívnej regulácie a vykonávaní dohodnutých činností v mene a na účet nemeckej spoločnosti.
Rumunská spoločnosť na základe tejto zmluvy aktívne propagovala výrobky nemeckej spoločnosti v Rumunsku, najmä prostredníctvom marketingových aktivít.
Zameriavala sa na kvalifikované poradenstvo v oblasti reklamy, poskytovania informácií a podpory predaja v mene a na účet nemeckej spoločnosti. Zaviazala sa tiež prijímať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie súladu s príslušnou legislatívou pri distribúcii výrobkov v Rumunsku a pri ich propagácii. Dohodnuté činnosti vykonávala v súlade so stratégiami a rozpočtami, ktoré určovala nemecká spoločnosť.
Rumunská spoločnosť okrem toho preberala objednávky farmaceutických výrobkov od veľkoobchodných distribútorov v Rumunsku a za nemeckú spoločnosť vystavovala faktúry jej zákazníkom. Rumunská spoločnosť sa však priamo nepodieľala na predaji a dodávaní farmaceutických výrobkov a nepreberala v mene nemeckej spoločnosti záväzky voči tretím osobám.
Rumunská spoločnosť fakturovala nemeckej spoločnosti odmenu za dotknuté služby bez DPH, keďže sa domnievala, že miesto poskytovania týchto služieb je v Nemecku.
Rumunský daňový úrad jej však v nadväznosti na daňovú kontrolu dorubil DPH. Argumentoval, že tieto služby boli poskytnuté prevádzkarni nemeckej spoločnosti v Rumunsku, a preto miesto ich dodania bolo v Rumunsku. K tomuto záveru prišiel z dôvodu, že nemecká spoločnosť mala nepretržitý prístup k technickému vybaveniu rumunskej spoločnosti, ako sú počítače, operačné systémy a motorové vozidlá, ako aj k jej ľudským zdrojom. Tieto boli podľa daňového úradu dostatočné na uskutočňovanie pravidelných dodaní tovarov alebo služieb, a teda založili nemeckej spoločnosti prevádzkareň na účely DPH v Rumunsku.
Prejudiciálna otázka
Predmetom sporu bola otázka, či spoločnosť, ktorá má sídlo v jednom členskom štáte, má z hľadiska uplatnenia
článku 44Smernice Rady
2006/112/ES("smernica o DPH") a článku 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 282/2011 prevádzkareň v inom členskom štáte z dôvodu, že táto spoločnosť má v tomto štáte dcérsku spoločnosť, ktorá jej poskytuje ľudské zdroje a technické prostriedky na základe zmlúv o výhradnom poskytovaní marketingových, regulačných, reklamných a reprezentačných služieb, ktoré môžu mať priamy vplyv na objem jej predaja.
Závery Súdneho dvora EÚ
Súdny dvor EÚ odkázal na článok 44 smernice o DPH, ktorý vo svojej prvej vete uvádza, že miestom poskytovania služieb zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má zdaniteľná osoba zriadené sídlo svojej ekonomic
