Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Komentár k novele zákona o DPH (III.)

Dátum: Rubrika: Aktuálne Zo seriálu: Komentár k novele zákona o DPH

Vo februárovom čísle časopisu sme priniesli druhú časť komentára k zákonu č. 369/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 369/2018 Z. z.“, resp. „novela zákona o DPH“). Bol venovaný bezodplatnému dodaniu tovaru, ako aj novým pravidlám DPH v transakciách spojených s poukazmi. V tomto vydaní časopisu uverejňujeme dokončenie komentára k novele zákona o DPH.

5. Nové pravidlo miesta dodania digitálnych služieb (§ 16 ods. 14 až 16 zákona o DPH) a súvisiace zmeny (§ 68 zákona o DPH)

S účinnosťou od 1. januára 2015 boli v Európskej únii stanovené nové pravidlá na určenie miesta dodania elektronických služieb, telekomunikačných služieb a služieb rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „digitálne služby“) v prípade, že sú dodávané inej ako zdaniteľnej osobe. Sledujúc základnú logiku systému DPH a spravodlivosť pri alokácii daňových príjmov z DPH v prospech členského štátu, v ktorom sa služba spotrebúva, normotvorca EÚ od tohto dátumu zmenil plošne miesto dodania digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby na miesto, kde je usadený zákazník, oproti dovtedy uplatňovanému pravidlu miesta usadenia poskytovateľa.

Súčasne s účinnosťou tejto zmeny boli v spoločnom systéme DPH zavedené dve osobitné úpravy uplatňovania dane (pozri § 68 až § 68c zákona o DPH), ktorých cieľom je pri využití jedného kontaktného miesta (pozn. v preklade Mini One Stop Shop alebo MOSS) uľahčiť poskytovateľom týchto služieb uplatňovanie práv a plnenie povinností vyplývajúcich z DPH (najmä odstrániť ťažkosti spojené s registráciou v členských štátoch spotreby, podávaním daňových priznaní a platením dane).

Napriek takémuto prelomovému kroku sa objavili pomerne početné sťažnosti malých poskytovateľov digitálnych služieb, ktorí v prevažnej miere neboli povinní platiť v členských štátoch svojho usadenia DPH, na zložitosť a administratívnu náročnosť spojenú s uvedenými zmenami v porovnaní so sumami dane, ktoré boli povinní platiť do členských štátov spotreby.

Z uvedeného dôvodu s účinnosťou od 1. januára 2019 došlo v súlade s článkom 1 smernice Rady (EÚ) 2017/2455, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku (ďalej len „smernica 2017/2455“), k modifikácii pravidiel určenia miesta dodania digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby tak, že sa do § 16 ods. 14 zákona o DPH doplnilo popri existujúcom pravidle určenia miesta dodania digitálnych služieb nezdaniteľným osobám nové pravidlo, podľa ktorého zdaniteľná osoba dodávajúca predmetné služby do iných členských štátov nezdaniteľným osobám a spĺňajúca presne vymedzené podmienky bude ako miesto poskytovania predmetných služieb uplatňovať miesto, kde má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, respektíve bydlisko (miesto usadenia).

Uvedené podmienky sú kumulatívne stanovené v § 16 ods. 14 písm. b) takto:

  1. zdaniteľná osoba dodávajúca digitálne služby je usadená len v jednom členskom štáte,
  2. služby sa dodávajú nezdaniteľnej osobe, ktorá je usadená v inom členskom štáte, ako je členský štát usadenia dodávateľa, a
  3. celková hodnota dodaných služieb bez dane podľa druhého bodu nepresiahne v kalendárnom roku 10 000 eur a súčasne v predchádzajúcom kalendárnom roku celková hodnota dodaných služieb bez dane podľa druhého bodu nepresiahla 10 000 eur.

Ak zdaniteľná osoba usadená v Slovenskej republike spĺňa uvedené podmienky, bez ohľadu na výšku dosiahnutého obratu z iných zdaniteľných činností, prípadne z dodaných digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby v Slovenskej republike alebo v tretích štátoch, uplatňuje ako miesto dodania digitálnych služieb nezdaniteľným osobám z iných členských štátov miesto dodania tuzemsko. Otázka, či bude dodanie digitálnej služby podliehať DPH alebo nie, je závislá od skutočnosti, či je takýto dodávateľ registrovaný ako platiteľ podľa § 4 zákona o DPH.

V § 16 ods. 15 je stanovené, že ak hodnota bez dane dodávaných digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby usadené v iných členských štátoch, ako je členský štát usadenia dodávateľa, presiahne v priebehu kalendárneho roka 10 000 eur, službou, ktorou sa táto suma presiahne, sa mení miesto dodania týchto služieb na miesto podľa § 16 ods. 14 písm. a) zákona o DPH, t. j. na miesto usadenia zákazníka – nezdaniteľnej osoby.

V tejto situácii bude dodávateľ povinný už k cene služby, ktorou sa presiahne hodnota dodaných digitálnych služieb pre zákazníkov – nezdaniteľné osoby z iných členských štátov 10 000 eur, uplatniť DPH podľa členského štátu usadenia jej zákazníka; ak chce dodávateľ v takomto prípade začať využívať osobitnú úpravu MOSS, vzťahuje sa na neho postup stanovený v § 68b zákona o DPH a v príslušných ustanoveniach vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v konsolidovanom znení.

♦ Príklad č. 30:

Spoločnosť A, platiteľ dane, poskytuje o. i. elektronické služby zdaniteľným a nezdaniteľným osobám. Spoločnosť A spĺňa podmienky stanovené v § 16 ods. 14 písm. b) zákona o DPH. Dňa 10. marca 2019 poskytla elektronickú službu českému občanovi.

K cene služby uplatní DPH vo výške 20 % zo základu dane a službu prizná v daňovom priznaní podanom za príslušné zdaňovacie obdobie (marec/1.Q). V lehote na podanie daňového priznania je splatná daň. Službu uvádza v kontrolnom výkaze k DPH v časti D.2.

Spoločnosť A v priebehu obdobia január až október 2019 dodala nezdaniteľným osobám z iných členských štátov elektronické služby v hodnote 9 970 eur bez DPH. Dňa 4. novembra 2019 dodala maďarskému občanovi elektronickú službu v celkovej hodnote 50 eur.

Táto služba už je podľa § 16 ods. 15 zákona o DPH v spojení s § 16 ods. 14 písm. a) uvedeného zákona poskytnutá v Maďarsku a podlieha DPH podľa sadzby platnej v tomto členskom štáte.

Zákon o DPH však v § 16 ods. 16 umožňuje tuzemským zdaniteľným osobám, ktoré spĺňajú podmienky pre uplatňovanie tuzemska ako miesta dodania digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby usadené v iných členských štátoch, rozhodnúť sa, že budú uplatňovať ako miesto dodania týchto služieb pravidlo uvedené v § 16 ods. 14 písm. a), t. j. miesto usadenia zákazníka. Ak sa tak rozhodnú, sú v zmysle prvého citovaného ustanovenia viazaní svojím rozhodnutím počas kalendárneho roka rozhodnutia a nasledujúcich dvoch kalendárnych rokov.

V súvislosti so zmenou v § 16 ods. 14 bolo v § 68 zákona o DPH stanovené, že na účely uplatňovania osobitných úprav uvedených v § 68a a § 68b tohto zákona sa za digitálne služby považujú len tie digitálne služby, ktorých miesto dodania sa určí podľa § 16 ods. 14 písm. a) zákona o DPH, a členským štátom spotreby sa rozumie členský štát, v ktorom sa digitálna služba podľa § 16 ods. 14 písm. a) zákona o DPH považuje za dodanú.

6. Zmeny pri výpočte koeficientu (§ 50 zákona o DPH)

V nadväznosti na zmenu definície obratu na účely zákona o DPH od 1. januára 2019 (pozri § 4 ods. 7 zákona DPH) bolo potrebné upraviť aj spôsob výpočtu koeficientu podľa § 50 zákona o DPH, ktorý sú platitelia povinní používať pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane z kúpených tovarov a služieb, ktoré budú používať na zdaňovanú a súčasne na oslobodenú činnosť (§ 49 ods. 4 zákona o DPH).

V § 50 ods. 2 zákona o DPH tak došlo k zodpovedajúcej zmene a platitelia budú koeficient, ktorým budú krátiť daň uplatnenú v cenách tovarov a služieb použitých na zdaňovanú a súčasne na oslobodenú zdaniteľnú činnosť podľa § 28 až § 42 zákona o DPH, vypočítavať ako podiel, v ktorého čitateli je hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb za kalendárny rok, pri ktorých je daň odpočítateľná, a v ktorého menovateli je hodnota bez dane zo všetkých dodaných tovarov a služieb za kalendárny rok s výnimkou hodnoty z transakcií uvedených v § 50 ods. 2 písm. a) až d) zákona o DPH.

Dochádza teda k zmene oproti doteraz uplatňovanému postupu, kedy sa do čitateľa a menovateľa zahŕňali výnosy alebo príjmy v závislosti od skutočnosti, či účtovali v sústave podvojného alebo jednoduchého účtovníctva.

♦ Príklad č. 31:

Platiteľ Miroslav, živnostník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, v priebehu roka 2019 dodal:

  1. poradenské služby zdaniteľnej osobe so sídlom v Mníchove v hodnote 10 000 eur bez DPH,
  2. tovar v tuzemsku v hodnote 68 000 eur bez DPH,
  3. službu nájmu kancelárskej budovy inej tuzemskej spoločnosti v hodnote 20 000 eur bez DPH (platiteľ sa v súlade s § 38 ods. 4 zákona o DPH rozhodol neuplatniť oslobodenie),
  4. služby nájmu bytu a nájmu rodinného domu v hodnote 15 000 eur.

Platiteľ Miroslav po skončení roka 2019 vypočíta koeficient spôsobom podľa § 50 ods. 2 zákona DPH, pričom do čitateľa zahrnie zdaniteľné transakcie uvedené v písm. a) až c) a do menovateľa zdaniteľné transakcie uvedené v písm. a) až d) bez ohľadu na skutočnosť, či v priebehu roka 2019 dosiahol z uvedených zdaniteľných transakcií príjem.

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály