DPH prevádzkareň

Súdny dvor EÚ v tomto prípade rozhodol, že spoločnosť, ktorá má sídlo v jednom členskom štáte EÚ a organizačné zložky, ktoré sú prevádzkarňami pre DPH účely v iných členských štátoch EÚ či mimo EÚ, nemôže pre účely výpočtu svojej odpočítateľnej DPH brať do úvahy obrat týchto svojich organizačných zložiek či DPH prevádzkarní v iných štátoch.

Pojem (stála) prevádzkareň pre účely DPH (ďalej len „DPH prevádzkareň“) sa z času na čas objavuje v žiadostiach o rozhodnutie o predbežnej otázke, ktoré súdy členských štátov EÚ kladú Súdnemu dvoru EÚ v súvislosti s DPH napriek tomu, že Súdny dvor už vydal viacero rozsudkov v tejto súvislosti. Svedčí to o tom, že táto téma je rozsiahla a stále aktuálna.

V nasledujúcich riadkoch si v krátkosti definujeme pojem DPH prevádzkareň, detailnejšie si rozoberieme argumentáciu Súdneho dvora EÚ v uvedenom novom rozsudku a pozrieme sa tiež na ďalšie rozsudky Súdneho dvora EÚ súvisiace s touto témou.

DPH prevádzkareň − definícia

Smernica Rady 2006/112/ES pojem DPH prevádzkareň nedefinuje, hoci ho vo viacerých ustanoveniach používa.

Vykonávacie nariadenie Rady EÚ č. 282/2011 v článku 11 a 53 definuje pojem (stála) prevádzkareň ako „akúkoľvek prevádzkareň inú ako sídlo ekonomickej činnosti uvedené v článku 10 tohto nariadenia, ktorá sa vyznačuje dostatočným stupňom stálosti a vhodnou štruktúrou vyhovujúcou z hľadiska ľudských a technických zdrojov, ktoré jej umožňujú:

• prijímať a využívať služby, ktoré sa jej poskytujú, na jej vlastné potreby, prípadne
• poskytovať služby, prípadne
• uskutočňovať dodanie tovaru a poskytovanie služieb, do ktorých zasahuje.“

V zmysle ustanovenia § 4 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. je prevádzkarňou stále miesto podnikania, ktoré má personálne a materiálne vybavenie potrebné na výkon podnikania.

Podľa Metodického pokynu vydaného v roku 2009 (v tom čase) Daňovým riaditeľstvom SR k tomuto ustanoveniu, ktorý vychádza z relevantných rozsudkov Súdneho dvora EÚ, je pod pojmom DPH prevádzkareň potrebné rozumieť „stále miesto vykonávania samostatnej a nezávislej ekonomickej činnosti, z ktorej sa dosahuje príjem (vykonávanie činnosti na pokračujúcej báze resp. opakovane) a ktoré disponuje na jednej strane materiálnym vybavením potrebným na vykonávanie ekonomickej činnosti z tohto miesta (napr. kancelárske priestory, v ktorých alebo z ktorých poskytuje svoje plnenia) a na strane druhej personálnym vybavením (personál resp. zamestnanci, ktorí sú stále k dispozícii na uvedenom mieste) potrebným na vykonávanie uvedenej ekonomickej činnosti z tohto miesta...“ Aby sa prevádzkareň moh­la považovať za miesto poskytnutia služby, musí na dostatočnej úrovni zabezpečovať stálosť a organizáciu (dostatočný stupeň trvalosti), ktorá z hľadiska ľudského a materiálneho vybavenia je schopná poskytovať predmetné služby samostatne (tzn. schopnosť, resp. možnosť z uvedeného miesta uzatvárať a vyhotovovať zmluvy, uskutočňovať manažérske rozhodnutia, dojednávať obchody, prijímať platby, vykonávať konkrétnu ekonomickú činnosť atď.). Pritom musí ísť o ekonomickú činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem, teda nie činnosť vykonávanú napr. len pre svojho zriaďovateľa so sídlom v zahraničí.

DPH prevádzkarňou je teda o. i. dôležité sa zaoberať v situácii, keď spoločnosť dodáva/prijíma tovary alebo služby mimo štátu, v ktorom má sídlo, pričom v zahraničí má svojich zamestnancov alebo iné osoby, ktoré konajú v jej mene a/alebo na jej účet a zároveň tam má prenajaté alebo vlastné priestory, stroje a podobne, pričom z tejto činnosti v zahraničí dosahuje príjem. Ak je služba alebo tovar dodaný z/prijatý v DPH prevádzkarni v štáte inom, ako je štát, v ktorom má spoločnosť sídlo, je pravdepodobné, že k zdane