Daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty

V príspevku sa venujem základným otázkam spojeným s podaním daňového priznania k dani z pridanej hodnoty: „Kto, kedy a aké daňové priznanie môže alebo musí podať?“

Právne východiská

Problematiku daňového priznania k dani z pridanej hodnoty môžeme z hľadiska právnych východísk rozdeliť na:

• všeobecnú úpravu a
• osobitnú úpravu.

Všeobecnú úpravu daňového priznania predstavuje zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. Tento upravuje povinnosť daňového subjektu v súvislosti s podaním daňového priznania, jeho formou, ako aj dôsledok nepodania daňového priznania, spočívajúci v určení dane podľa pomôcok. Rovnako upravuje právo a povinnosť daňového subjektu podať opravné alebo dodatočné daňové priznanie. Všeobecná úprava daňového priznania sa týka daňových priznaní bez bližšej špecifikácie, zatiaľ čo osobitná úprava sa týka konkrétneho druhu daňového priznania, v našom prípade daňového priznania k dani z pridanej hodnoty.

Osobitná úprava je obsiahnutá:

• v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“),
• v opatrení Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorým je vydaný vzor aktuálneho tlačiva priznania k DPH, č. MF/23118/2011-73 a poučenie k jeho vyplneniu:
  • oznámenie MF SR č. MF/20582/2012-73 o vydaní aktualizovaného poučenia na vyplnenie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty ustanoveného opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/23118/2011-73,
  • oznámenie MF SR č. MF/7865/2012-73 k Poučeniu na vyplnenie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty ustanoveného opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/23118/2011-73 (zmena k poučeniu na vyplnenie daňového priznania).

Daňové priznanie

Daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty je povinný podať každý, komu túto povinnosť ukladá zákon o DPH. Môže ísť o tri okruhy osôb, ktorými sú:

1. platiteľ dane (osoba so štatútom platiteľa dane),
2. osoba registrovaná pre daň (osoba so štatútom osoby registrovanej pre daň, ktorá nie je platiteľom dane),
3. osoba, ktorá nadobudla nový dopravný prostriedok z iného členského štátu (osoba bez štatútu platiteľa alebo osoby registrovanej pre daň, ktorá nie je platiteľom, ak nadobudla v tuzemsku nový dopravný prostriedok).

Nie každý subjekt registrovaný pre daň je súčasne platiteľom dane. Inštitút platiteľa sa vzťahuje výlučne k prípadom registrácie:
     • podľa § 4 zákona o DPH (tuzemská zdaniteľná osoba registrovaná z dôvodu splnenia zákonom stanoveného obratu alebo z iného zákonného dôvodu (dodávka stavby, nadobudnutie hmotného a nehmotného majetku v rámci nadobudnutia podniku alebo jeho časti, dobrovoľná registrácia za platiteľa dane),
      • podľa § 4b zákona o DPH (registrovaná skupina viacerých tuzemských zdaniteľných osôb),
      • podľa § 5 zákona o DPH (registrovaná zahraničná osoba vykonávajúca činnosti, ktoré sú predmetom dane okrem dovozu tovaru),
      • podľa § 6 zákona o DPH (zahraničná osoba registrovaná ako dodávateľ tovaru formou zásielkového predaja).

Ostatné prípady registrácie nie sú spojené so vznikom inštitútu platiteľa dane z pridanej hodnoty. Platiteľom dane nie je osoba registrovaná:

• podľa § 7 zákona o DPH, ktorá je zdaniteľnou osobou, ktorá nie je platiteľom, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, ak nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu,
• podľa § 7a zákona o DPH, ktorá je zdaniteľnou osobou, ktorá nie je platiteľom, ak je príjemcom služby od zahraničnej osoby z iného členského štátu, pri ktorej je povinná platiť daň,
• podľa § 7a zákona o DPH, ktorá je zdaniteľnou osobou, ktorá nie je platiteľom a ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, ak dodáva službu s miestom dodania v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby.

Osobitné postavenie okrem platiteľa dane a osoby registrovanej pre daň, ktorá nie je platiteľom, má podľa zákona o DPH aj osoba, ktorá nie je platiteľom ani osobou registrovanou pre daň, ktorá nie je platiteľom, ale nadobudne nový dopravný prostriedok z iného členského štátu. Podmienkou je, aby motorové vozidlo, plavidlo alebo lietadlo plnilo podmienky nového dopravného prostriedku podľa § 11 ods. 12 zákona o DPH, ktoré spočívajú najmä v krátkej dobe prevádzkovania. Ide o účelovú definíciu nových dopravných prostriedkov.

Podanie daňového priznania sa u povinnej osoby spravidla viaže na povinnú periodicitu, ktorá je:

• mesačná alebo štvrťročná v závislosti od zdaňovacieho obdobia platiteľa (daňové priznanie sa podáva bez väzby na vznik daňovej povinnosti alebo uplatnenie práva na odpočítanie dane),
• iná (daňové priznanie sa podáva, ak vznikne daňová povinnosť alebo nastane iná rozhodná skutočnosť upravená zákonom).

O jednorazovom podaní daňového priznania môžeme hovoriť v prípade nadobudnutia nového dopravného prostriedku osobou, ktorá nie je platiteľom ani osobou registrovanou pre daň, ktorá nie je platiteľom.

Povinnosť podať daňové priznanie možno doplniť uplatnením práva na jeho podanie. Platiteľ dane alebo iná osoba označená zákonom o DPH má právo podať daňové priznanie viažuce sa k uplatneniu práva na odpočítanie dane. Môže ísť o prípady, kedy daňovému subjektu nevznikne povinnosť podať daňové priznanie, a jeho záverečný vzťah voči štátnemu rozpočtu predstavuje nadmerný odpočet (právo na vrátenie dane). Špecifikom zákona o DPH je napríklad každá osoba, ktorá nie je platiteľom dane a príležitostne dodá nový dopravný prostriedok do iného členského štátu. S dodávkou je spojené právo na odpočítanie dane.

Platiteľ dane

<