Daňová povinnosť pri prijatí platby treťou osobou

Vznik daňovej povinnosti v zmysle zákona o DPH

Vznik daňovej povinnosti upravuje platný zákon o DPH v ustanovení § 19, a to osobitne pri dodaní tovaru a pri dodaní služby. Daňová povinnosť vzniká z dôvodu dodania tovaru, dodania služby alebo prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby, ak ide o dodanie s miestom v tuzemsku.

• Pod dodaním podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH sa rozumie prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak zákon o DPH neustanovuje inak.
• V prípade dodania služby vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH dňom dodania služby, pričom dňom dodania služby sa rozumie deň, keď je služba poskytnutá, resp. keď je jej poskytnutie ukončené.
• Ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, daňová povinnosť podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH vzniká z prijatej platby dňom prijatia platby.
• Ak platiteľ dane, a teda dodávateľ tovaru alebo služby, bude požadovať od odberateľa úhradu celej dohodnutej ceny alebo jej časti pred dodaním, potom dodávateľovi, platiteľovi dane, vznikne daňová povinnosť dňom prijatia platby.

Daňová povinnosť vzniká platiteľovi len v rozsahu prijatej platby, prijatá platba sa považuje za platbu, ktorá obsahuje daň. Daň sa vypočíta podľa vzorca: (suma prijatej platby x 20) / 120 alebo (suma prijatej platby x 10) / 110, v závislosti od príslušnej sadzby dane. Daň, ktorú je platiteľ dane z prijatej platby povinný priznať a odviesť, uvádza do daňového priznania podaného za zdaňovacie obdobie, v ktorom platbu prijal.

Pri samotnom dodaní tovaru alebo služby následne vznikne platiteľovi dane daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 alebo ods. 2 zákona o DPH len z rozdielu medzi dohodnutou celkovou cenou plnenia a zaplatenou platbou pred dodaním tovaru alebo služby. Daňová povinnosť z dôvodu prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby vznikne len v tom prípade, ak sa platba vzťahuje na konkrétnu dodávku tovaru alebo na konkrétne poskytnutie služby.

Konanie v cudzom mene a na cudzí účet

V praxi často v mene dodávateľa a na jeho účet koná iná osoba. Pri konaní v cudzom mene a na cudzí účet ide o priame zastúpenie. Konanie priameho zastúpenia spočíva v konaní zástupcu s úmyslom, aby právny úkon z právneho konania, teda jeho výsledok, či už pozitívny alebo negatívny sa viazal priamo na osobu zastúpenú, ale nie na zástupcu.

Zástupca v konaní pred štátnymi orgánmi alebo tretími stranami prejavuje svoju vôľu, avšak účinky jej prejavu sa výhradne dotýkajú zastúpeného.

Zástupca musí byť spôsobilý k právnemu konaniu, nakoľko ide o jeho prejav vôle, ktorý vykonáva sám.

Predpokladom konania zástupcu, aby mohol výlučne a bezprostredne konať pre zastúpeného, je požiadavka disponovania takou mocou, ktorú mu zastúpený zveril na základe existencie právneho vzťahu, kde mu je táto právna moc delegovaná. Delegovaná moc sa týka zastupovania právnickej osoby alebo prejavu vôle zastúpenej osoby, a to na základe plnej moci. Za predpokladu, že niekto konal za iného a nebol na tento úkon splnomocnený, tento nedostatok možno zastúpeným schváliť neskôr. Plná moc sa udelí buď samostatne, alebo priamo v písomnej zmluve.

Charakteristickým znakom priameho zastúpenia je, že zástupca koná v mene a na účet, teda v prospech inej, t. j. zastúpenej osoby.

Otázka priameho zastúpenia v obchodnoprávnych vzťahoch je upravená v mandátnej zmluve podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka. Mandátna zmluva má formu odplatnej zmluvy.

Obsah mandátnej zmluvy predstavuje záväzok mandatára obstarať určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právneho úkonu alebo inou činnosťou pre mandanta za odplatu. Predmetom záväzku mandatára je obstaranie určitej, t. j. v zmluve špecifikovanej obchodnej záležitosti.

Mandátna zmluva je ako zmluvný typ používaná v praxi často, ustanovenia upravujúce mandátnu zmluvu sa používajú podporne aj v prípade zmluvy o obchodnom zastúpení, ak súčasťou obchodného zástupcu je aj vykonávanie právnych úkonov v mene zastúpeného.

Mandant je povinný odovzdať včas mandatárovi veci a informácie, ktoré sú potrebné na zariadenie záležitosti, pokiaľ z ich povahy nevyplýva, že ich má obstarať mandatár. Mandatár je povinný odovzdať bez zbytočného odkladu mandantovi veci, ktoré za neho prevzal pri vybavovaní záležitosti.

Ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.

Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.

Mandant je povinný uhradiť mandatárovi náklady, ktoré mandatár nevyhnutne alebo účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku, ibaže z ich povahy vyplýva, že sú už zahrnuté v odplate.

Prijímanie platieb pri priamom zastúpení

Platiteľ dane, ktorý dodáva svojim odberateľom tovary alebo služby, ktoré sú predmetom dane, sa môže s inou osobou – „sprostredkovateľom“ dohodnúť, že odberateľ uhradí platbu v prospech dodávateľa na účet „sprostredkovateľa“. Sprostredkovateľ teda