Daňová kontrola zameraná na DPH (IV.)

Obnova konania

Obnova konania a postup pri obnove konania sú upravené v ustanovení § 75 a § 76 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“). Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý smeruje voči právoplatným rozhodnutiam vydaným v daňovom konaní.

Nemôže sa uplatniť v prípadoch, kedy bol využitý iný mimoriadny opravný prostriedok – preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, na základe čoho bolo rozhodnutie zmenené alebo zrušené. Povoliť alebo nariadiť obnovu konania zákon nepripúšťa v tých prípadoch, keď konanie bolo ukončené právoplatnou daňovou exekučnou výzvou. Dôvodom je skutočnosť, že ak konanie bolo ukončené právoplatnou daňovou exekučnou výzvou, správca dane už zabezpečuje výkon daňovej exekúcie.

Za podmienok uvedených v § 75 ods. 1 daňového poriadku má účastník konania na obnovu konania právny nárok. V tom je podstatný rozdiel oproti inštitútu preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 77 daňového poriadku, podľa ktorého účastník konania nemá na preskúmanie rozhodnutia právny nárok. Obnova konania môže byť povolená na žiadosť účastníka konania alebo nariadená z úradnej moci.

Zásadný rozdiel medzi obnovou konania a preskúmaním rozhodnutia mimo odvolacieho konania je v tom, že obnova konania je určená predovšetkým k náprave skutkových omylov, z ktorých sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzalo, kým preskúmavaním rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa sleduje náprava právnych omylov.

Dôvody na obnovu konania

Obnoviť možno iba konanie ukončené vydaním rozhodnutia, ktoré je právoplatné, a len z dôvodov, ktoré sú v zákone taxatívne uvedené.

Ide o nasledovné dôvody:

1. Vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania.

Pre nové skutočnosti alebo dôkazy sa konanie obnoví len za predpokladu, že vyšli najavo po právoplatnosti rozhodnutia a že ich platiteľ ako účastník v pôvodnom konaní buď vôbec nepoznal, alebo ich bez vlastného zavinenia nemohol uplatniť, napr. preto, že listina alebo iná vec potrebná na vykonanie dôkazu bola nedostupná a získal ju až po právoplatnosti rozhodnutia. Alebo môže ísť o prípad, že dôležitý svedok bol napr. dlhodobo práceneschopný, pričom povaha jeho choroby znemožňovala jeho výsluch, alebo bol odcestovaný.

Z uvedeného vyplýva, že dôvodom obnovy sú nové skutočnosti alebo dôkazy len vtedy, ak vyšli najavo po právoplatnosti rozhodnutia, avšak existovali už v čase, keď sa daňová vec prejednávala v pôvodnom konaní, ale účastník daňového konania (platiteľ) o nich nevedel alebo bez vlastného zavinenia ich nemohol uplatniť.

Pre posúdenie toho, či ide o nové skutočnosti alebo dôkazy je rozhodujúce, že ich účastník nemohol včas uplatniť v pôvodnom konaní, t. j. do okamihu, než mu márne uplynula lehota na odvolanie, resp. ak uplatnil odvolanie, do doby, pokiaľ nebolo o odvolaní rozhodnuté.

Dôvod pre obnovu konania nie je však vtedy, ak účastník konania poznal okolnosti alebo dôkazy už v čase, keď prebiehalo pôvodné konanie, a z vlastnej viny ich neuplatnil napríklad aj preto, že ich omylom považoval za bezvýznamné pre rozhodnutie.

Nemožnosťou použiť skutočnosti alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v daňovom konaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti alebo dôkazy správcovi dane. Nejde o prípady nevykonania možného dokazovania správcom dane o tých skutočnostiach a dôkazoch, ktoré účastník konania o