Daňová kontrola zameraná na DPH (I.)

Daňová kontrola je jedným z najvýznamnejších inštitútov v rámci správy daní. Daňovou kontrolou všeobecne správca dane, t. j. daňový úrad, zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane podľa osobitných – hmotnoprávnych daňových predpisov, ktorým je aj zákon o DPH.

Najväčší počet daňových kontrol je zameraných na kontrolu DPH, pričom častým impulzom k vykonaniu daňovej kontroly je deklarovanie nadmerného odpočtu platiteľom v daňovom priznaní.

Správca dane môže začať daňovú kontrolu z rôznych dôvodov. Tieto dôvody nie je daňový úrad povinný kontrolovanému podnikateľskému subjektu oznámiť. Metodika a kritériá, na základe ktorých správca dane vyberá daňové subjekty, v ktorých vykoná daňovú kontrolu, nie sú verejné.

Častým dôvodom pre vykonanie daňovej kontroly je podnet orgánov činných v trestnom konaní. Dôvodom na vykonanie daňovej kontroly môžu byť aj zistenia správcu dane získané na základe podaných kontrolných výkazov, miestnych zisťovaní, alebo úkonov vykonaných na základe dožiadaní iných správcov dane, resp. medzinárodných dožiadaní.

Z povahy daňovej kontroly je zrejmé, že ju správca dane vykonáva až po skončení zdaňovacieho obdobia a po termíne na podanie daňového priznania, pretože do tohto termínu môže daňový subjekt podávať opravné daňové priznania.

Daňové úniky ako dôvod daňových kontrol

Daňové úrady venujú zvýšenú pozornosť práve kontrole DPH, pretože z dlhodobého hľadiska sa daňové úniky najčastejšie vyskytujú v súvislosti s DPH.

Daň z pridanej hodnoty svojou konštrukciou, ktorá umožňuje platiteľom deklarujúcim si nadmerný odpočet poukázanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, vyvoláva a aj do budúcnosti bude vyvolávať snahu o daňové podvody. Najväčšie daňové úniky predstavuje zneužívanie stanovených podmienok na odpočítanie dane. Najrozšírenejšie a hospodársky aj najnebezpečnejšie podvody v rámci členských krajín Európskej únie sú reťazové a kolotočové (karuselové) podvody.

Reťazové podvody

Charakteristickým pre reťazový podvod je, že do obchodu je zapojený reťazec daňových subjektov – platiteľov DPH, ktorý má miestnu príslušnosť rozloženú medzi viacerých správcov dane, jeho členmi môžu byť aj zahraničné daňové subjekty a vždy sa medzi nimi nachádza zmiznutý – nekontraktný subjekt. Ide o subjekt, pre ktorý je charakteristické, že na adrese trvalého pobytu, miesta podnikania alebo na adrese sídla spoločnosti uvedenom v obchodnom registri sa nenachádza, nepreberá poštu, so správcom dane nekomunikuje, nepodáva daňové priznania k DPH, avšak v jeho mene sú vystavované faktúry. Reťazec sa nachádza na území SR alebo zasahuje aj do iných štátov.

Podvod sa začína práve u tohto zmiznutého platiteľa, ktorý nemá žiadne faktúry z prijatých zdaniteľných plnení a v daňovom priznaní uvádza iba fiktívnu sumu. Ďalší člen reťazca „zahmlieva“ situáciu, keď čiastočne reaguje na výzvy správcu dane, avšak žiadne konkrétne dôkazy nepredkladá a posledný v reťazci, t. j. vývozca, inkasuje neoprávnený nadmerný odpočet, t. j. finalizuje podvod. Ak sa fakturovaný tovar vráti naspäť, ide o karuselový podvod. Tok tovaru sa môže, ale nemusí zhodovať s tokom faktúr.

V rámci uvedeného reťazového podvodu môže byť predmetom fakturácie:

• reálny tovar s reálnou cenou,
• reálny tovar s nadhodnotenou cenou,
• reálny tovar s nadhodnoteným množstvom,
• reálny tovar so znížením a následným zvýšením cien, alebo
• fiktívny tovar.

Karuselové podvody

Pri karuselovom (kruhovom) podvode ide o typ podvodu, do ktorého sú zapojené viaceré daňové subjekty registrované pre DPH, väčšinou vo viacerých členských štátoch EÚ, pričom ich hlavnou úlohou je neoprávnené získanie nadmerných odpočtov DPH. Tovar je pri karuselovom podvode fakturovaný niekoľkokrát dookola v uzavretom kruhu daňových subjektov.

Základné zásady daňovej kontroly

Podľa § 44 ods. 2 daňového poriadku daňovú kontrolu vykonáva správca dane v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Ak je predmetom daňovej kontroly DPH napr. zdaňovacie obdobie január 2015, potom rozsah daňovej kontroly je daný účtovnými a daňovými dokladmi a evidenciami týkajúcimi sa tohto kalendárneho mesiaca, čo však neznamená, že správca dane nemôže požadovať aj doklady a evidencie z iných zdaňovacích období.

Daňovú kontrolu podľa § 44 ods. 2 daňového poriadku vykonáva správca dane u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. V praxi je daňová kontrola vykonávaná:

• u daňového subjektu (predovšetkým v prípade väčšieho rozsahu dokladov),
• alebo priamo o správcu dane.

Podľa daňového poriadku daňovú kontrolu môže vykonať ktorýkoľvek správca dane aj u daňového subjektu, ktorý nepatrí do jeho miestnej príslušnosti. Podľa