Čo prináša novela zákona o DPH

Základné zmeny a úpravy

Novela zákona o DPH priniesla tieto najdôležitejšie zmeny:

• nový inštitút daňového zástupcu – v súvislosti s nadobudnutím tovaru z iného členského štátu, ktorý je určený na dodanie do iného členského štátu alebo tretieho štátu,
• postúpenie pohľadávky v rámci uplatňovania osobitnej úpravy vzniku daňovej povinnosti na základe prijatej platby – nová úprava vzniku daňovej povinnosti a vzniku práva na odpočítanie dane,
• povinnosť podávania súhrnných výkazov – zavádza sa aj pre zdaniteľné osoby, ktoré sú registrované podľa § 7 alebo § 7a zákona o DPH, ak sa zúčastňujú na trojstrannom obchode,
• aplikácia osobitnej úpravy zdanenia prirážky cestovnými kanceláriami pri poskytovaní služieb cestovného ruchu – má byť uplatňovaná voči všetkým subjektom, a to aj v prípade, ak budú tieto služby poskytnuté platiteľovi dane na účely jeho pracovnej cesty,
• povinnosť bezodkladného vrátenia zábezpeky daňovým úradom v prípade zrušenia registrácie pre daň,
• zahraničná zdaniteľná osoba má možnosť vyhotoviť súhrnnú faktúru za nájom a dodávky elektriny, plynu, vody a tepla za obdobie 12 kalendárneho mesiacov,
• zrušenie limitu 5 000 eur pri prenose daňovej povinnosti, ktorý bol do 31. decembra 2017 platiteľ dane povinný uplatniť pri dodaní poľnohospodárskych plodín, kovov a kovových predmetov,
• zosúladenie podmienky pri uplatňovaní trojstranného obchodu (prvý odberateľ nemôže byť usadený v členskom štáte druhého odberateľa) so smernicou 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“).

Povinnosť zložiť zábezpeku na daň

§ 4c ods. 1 písm. d), § 4c ods. 4

Dochádza k rozšíreniu povinnosti zložiť zábezpeku na daň o prípady, ak je žiadateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sama ako taká má ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň nedoplatok na DPH 1 000 eur a viac, alebo ktorej bola zrušená registrácia pre DPH z dôvodu opakovaného porušovania povinností administratívnej povahy (nepodávanie daňových priznaní alebo kontrolného výkazu), opakovaného neplatenia vlastnej daňovej povinnosti, opakovanej nezastihnuteľnosti, prípadne z dôvodu opakovaného porušovania povinností pri vykonávaní daňovej kontroly.

Pri nezložení zábezpeky alebo jej zložení v nižšej výške sa použijú príslušné ustanovenia o exekučnom konaní (§ 88 až § 153 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe dani (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).

Strata opodstatnenosti zábezpeky pri zastavení registračného konania

§ 4c ods. 2

Ak bolo vydané rozhodnutie o zastavení registračného konania, pričom už bolo vydané rozhodnutie o zložení zábezpeky, takéto rozhodnutie o zložení zábezpeky stráca opodstatnenosť. Daňový úrad zruší rozhodnutie o zložení zábezpeky z úradnej moci a v prípade, ak na základe tohto rozhodnutia už bola zaplatená zábezpeka, túto zábezpeku daňový úrad bezodkladne vráti, a to bez podania žiadosti o jej vrátenie.

Strata opodstatnenosti zábezpeky pri zrušení registrácie

§ 4c ods. 6

Ak bol žiadateľ povinný zložiť zábezpeku na DPH a túto povinnosť si včas nesplnil, nezloženie zábezpeky nemá vplyv na registráciu za platiteľa dane. To znamená, že daňový úrad túto osobu zaregistruje a následne zábezpeku na DPH vymáha. Ak dôjde k situácii, že je zrušená registrácia, stráca vymáhanie zábezpeky alebo jej časti opodstatnenie. Rozhodnutie o zložení zábezpeky daňový úrad zruší z úradnej moci. V prípade, ak platiteľ dane už časť zábezpeky uhradil, daňový úrad túto časť zábezpeky vráti za predpokladu, že táto čiastka nebola použitá na úhradu nedoplatkov (postup podľa § 79 ods. 1 daňového poriadku).

Povinnosť správcu dane vrátiť zábezpeku

§ 4c ods. 7

Po uplynutí 12 mesiacov je správca dane povinný vrátiť platiteľovi dane zábezpeku alebo jej časť, ktorá v rámci tohto obdobia nebola použitá na úhradu daňových nedoplatkov na DPH. Zákon o DPH platný do 31. decembra 2017 neriešil vrátenie zábezpeky v situácii, keď v rámci obdobia 12 mesiacov od zloženia zábezpeky dôjde k zrušeniu registrácie pre DPH, t. j. odpadne dôvod na ponechanie peňažnej zábezpeky v štátnom rozpočte.

Nové ustanovenie platné od 1. januára 2018 stanovuje povinnosť daňovému úradu vrátiť bezodkladne zábezpeku alebo jej ostávajúcu časť v prípade, ak je fyzickej alebo právnickej osobe zrušená registrácia za platite­ľa DPH.

Vrátenie zábezpeky alebo jej ostávajúcej časti sa netýka prípadu, keď ku zrušeniu registrácie dôjde z dôvodu zániku právnickej osoby bez likvidácie, t. j. keď právny nástupca je alebo sa stáva platiteľom dane.

Prvý odberateľ pri trojstrannom obchode

§ 17 ods. 4 písm. c) a § 45 ods. 1 písm. c)

Jednou z podmienok na uplatnenie trojstranného obchodu podľa znenia zákona o DPH platného do 31. decembra 2017 bola podmienka, že prvý odberateľ nemohol byť v členskom štáte druhého odberateľa registrovaný pre DPH. Takto ustanovenú podmienku trojstranného obchodu uplatňuje viacero členských štátov EÚ. Článok 141 smernice o DPH však túto podmienku formuluje tak, že prvý odberateľ nesmie byť usadený v členskom štáte druhého odberateľa, t. j. nemôže mať sídlo a ani prevádzkareň v členskom štáte druhého odberateľa.

Úpravou ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) (podmienka, že prvý odberateľ nie je usadený v členskom štáte druhého odberateľa) došlo k zosúladeniu slovenského zákona o DPH s formuláciou podľa čl. 141 smernice o DPH.

♦ Príklad č. 1:

Slovenský platiteľ DPH si objednal dodanie tovaru od poľského platiteľa registrovaného pre DPH v Poľsku. Tovar ďalej dodáva platiteľovi DPH v ČR, ktorý je tam registrovaný pre DPH. Tovar bude dodávaný od poľského platiteľa priamo českému platiteľovi. Slovenský platiteľ má pridelené v ČR identifikačné číslo pre DPH ako zahraničná osoba, nemá v ČR sídlo ani prevádzkareň, teda nie je v ČR usadený.

Skutočnosť, že slovenský platiteľ ako prvý odberateľ v trojstrannom obchode má české IČ DPH, nie je prekážkou toho, aby išlo o trojstranný obchod, a to z dôvodu, že ide o typ registrácie, pri ktorej je splnená podmienka, že zahraničná osoba v ČR nie je usadená.

Zosúladenie vzniku daňovej povinnosti so smernicou pri colnom režime dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla

§ 21 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 3, 4, § 85kf ods. 1

Od 1. januára 2018 dochádza k zosúladeniu vzniku daňovej povinnosti pri prepustení tovaru do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla s článkom 70 a 71 smernice o DPH.

Deň vzniku daňovej povinnosti sa tak mení a daňová povinnosť vznikne už dňom prepustenia tovaru do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla. V nadväznosti na uvedenú zmenu sa upravuje aj odsek 4.

Podľa prechodného ustanovenia daňová povinnosť, pokiaľ ide o tovar dovezený pred 1. januárom 2018 a bol prepustený do režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla, vznikne dňom ukončenia colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla (teda uplatní sa vznik daňovej povinnosti podľa znenia zákona účinného do konca roka 2017).

Osobitne je určená lehota pre splatnosť vyrubenej dane pri prepustení tovaru do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla, a to do desať dní odo dňa vyrubenia dane.

V ostatný